Dovoľte mi upozorniť čitateľov nášho portálu, že až do konca roka budem uverejňovať okrem bežných komentárov aj viacero populárne napísaných článkov. Ich cieľom je objasniť situáciu širšej verejnosti. Už vopred sa ospravedlňujem za zjednodušenia a možné drobné nepresnosti, ktoré z toho vyplývajú. Ďakujem za pochopenie.
Finančné trhy majú jednu obrovskú výhodu – započítavajú udalosti skôr, ako sa stanú. Euro tak zažíva v posledných dňoch prudký prepad. Tomu napomáha fakt, že sa hromadia správy o možnom konci Európskej únie. Sám európsky prezident sa vyjadril: „Prežívame krízu o prežitie... ak neprežije eurozóna, neprežije ani Európska únia“. Avšak optimisticky dodáva: „Som si istý, že to prekonáme“. Skutočne to prekonáme?
Problémy sa začali hromadiť po tom, ako sa zdá, že zlyhal euroval, tak ako predtým zlyhali stresové testy bánk. Tieto opatrenia, hoci boli oznámené s veľkou fanfárou, nedokázali presvedčiť svetových investorov o tom, že Európa sa dokáže dostať z problémov svojho dlhu. Európa, hlavne tá západná, má okrem obrovských dlhov, stále veľmi rizikový bankový sektor. Tieto banky majú na svojich knihách toxické aktíva v hodnotách stoviek miliárd euro. Bolo otázkou času, kedy sa tieto problémy opäť objavia na povrchu. Vyplávali iba pred pár dňami v podobe Írska.
Teraz sa ministri financií dohadujú o tom, kto bude koľko platiť za nové pôžičky tejto krajine. No už sa nejedná iba o Írsko. Situácia sa zhoršuje aj na Pyrenejskom polostrove. Problémy s financovaním narastajú aj v Portugalsku. Aby toho nebolo málo, tak Grécko požiadalo o zmenu splátkového kalendára. Prepočítalo si totižto, že nemá šancu splatiť svoje záväzky v stanovenom čase. Problémy sa hromadia.
Reakcia nespokojných krajín eurozóny nedala na seba dlho čakať. Väčšina krajín šetrí kde sa dá, a v takejto situácii sa majú ešte zbierať na krajiny, ktoré žijú pohodlne na dlh. Prvé sa ozvalo Rakúsko a povedalo, že má dosť neustálych gréckych klamstiev. Grécko totižto včera oznámilo, že nedokáže znížiť svoj tohtoročný deficit na plánovaných 8,1%.
Rakúsko má už samo o sebe mnoho problémov s vlastným zadlženým bankovým sektorom a čelí mnohým rozpočtovým problémom. Minister financií sa vyjadril, že pokiaľ grécka vláda nevyzbiera na daniach dostatočný príjem, tak pomoc v objeme 190 mil. euro nedostane. Rakúsko sa tak pridalo k Slovensku, ktoré na pomoci Grécku participovať nebude.
Aby toho nebolo málo, tak sa zase voči pomoci Írsku postavilo Fínsko. Ak si zoberiem do úvahy odmietavý postoj k eurovalu ešte aj zo strany Slovinska a Belgicka, tak zisťujeme, že počet krajín, ktoré chcú prispievať na záchranu tých ostatných sa zmenšuje. Ak odpočítame krajiny, ktoré samy bojujú o prežitie ako Portugalsko, Grécko alebo Španielsko, tak zistíme, že situácia vyzerá hrozivo.
Európska solidarita tak dostáva výrazné trhliny. Nečudo, nikdy nebola postavená na zdravých základoch. Zdá sa, že umelé politické rozhodnutia narazili na krutú realitu. Bolo by pre Európu tragédiou, keby sa rozpadla. Avšak vždy by to bolo lepšie riešenie ako pokračovať v nezmyslenom kumulovaní dlhu a platení za chyby ostatných.
Ak sa skutočne situácia vyhrotí, euro môže prepadnúť voči ostatným menám o desiatky percent. Investori vedia, že svet je plný nástrah ale aj príležitostí. Mali by si to uvedomiť aj európski politici.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |