Dovoľte mi upozorniť čitateľov nášho portálu, že až do konca roka budem uverejňovať okrem bežných komentárov aj viacero populárne napísaných článkov. Ich cieľom je objasniť situáciu širšej verejnosti. Už vopred sa ospravedlňujem za zjednodušenia a možné drobné nepresnosti, ktoré z toho vyplývajú. Ďakujem za pochopenie.
Len málokto si vie predstaviť, že by vo vrecku nosil zlaté či strieborné mince, tak ako to kedysi robili naši prarodičia. Avšak niekoľko politikov prišlo s nápadom, že práve toto by mohlo byť riešením našich súčasných problémov. Tieto úvahy následne rozpútali ostrú diskusiu o tom, či zlato patrí alebo nepatrí do našich každodenných transakcii. Pokiaľ áno, tak jeho cena môže vzrásť možno až 50-násobne.
Súčasná finančná kríza nebola spôsobená ničím iným ako rastúcim dlhom. Desiatky rokov sa zadlžovali vlády, firmy ako aj občania. Napríklad len v USA dlh priemernej štvorčlennej rodiny narastá do výšky 500.000 dolárov. Takýto dlh bol ešte pred 50 rokmi nepredstaviteľný. Zrazu je skutočnosťou. Problémom sa stal ale až vtedy, keď začali existovať pochybnosti o tom, že sa niekedy dokáže splatiť. Príkladom je Grécko, kde prakticky neexistuje možnosť, že ho krajina splatí a preto balansuje na hrane bankrotu.
Skutočne, vyspelé krajiny sú po záchrane svojho bankového sektora po finančnej kríze v hrozivom stave. Každé tretie euro, ktoré krajina OECD vytvorí, sa používa na splátku svojho dlhu. A práve tento dlh, ktorý sa zdá, že rozvinuté krajiny zničí, vznikol po tom, ako bol zrušený zlatý štandard.
Zlatý štandard bol systém peňazí, kde každý dolár či akákoľvek iná mena, bola krytá zlatom. Bolo jedno, či ste vo vrecku mali $10 dolárov alebo zlatú mincu. Vtedy ste mohli prísť do banky a vymeniť si dolár za zlato. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako zbytočne komplikované používať zlato, no v konečnom dôsledku to malo obrovské pozitívne následky.
Každá krajina mala iba obmedzené množstvo zlata a musela veľmi dobre rozmýšľať nad tým, ako ho použije. Každá vláda sa mohla zadlžovať iba dovtedy, kým mala zlato. Pokiaľ zlato nemala, nepožičal jej takmer nikto. Preto štátny rozpočet býval v prebytku a deficit krajina dosahovala iba v čase vojny. No teraz neexistuje krajina, ktorá nemá rozpočtový deficit. Život na dlh sa stal mantrou politikou.
Tým, že vláda netlačila nové a nové peniaze do obehu, tak ceny nerástli, ale naopak klesali. Rozvoj hospodárstva a produktivita práce znamenali nižšie ceny tovarov a každý si tak mohol dovoliť viac. V súčasnosti však len s nemým úžasom pozeráme na to, ako rastú ceny všetkého, čo potrebujeme. Nečudo, keď množstvo peňazí vo svete rastie exponenciálnym tempom.
Najviac však získavali krajiny, ktoré efektívne produkovali. Takéto krajiny mohli vyvážať do celého sveta, a nedostávali za to doláre alebo libry. Dostávali zlato. Preto si každý veľmi dobre rozmyslel, či bude dovážať viac ako vyvážať. Neexistovali krajiny, ktoré nízkymi cenami ničili svoju konkurenciu ako to robí Čína. A neexistovali ani krajiny, kde 5% populácie spotrebováva 20% svetovej produkcie, tak ako USA.
Prvá svetová vojna zničila tento svet a s príchodom všeobecnej demokracie prišli politici s politikou sľubov. So sľubmi prichádza veľká vláda, ktorú bolo treba z niečoho živiť. Zlata bolo málo a to sa preto stalo nepriateľom. Vláda si tak vymyslela systém, kedy si začala tlačiť peniaze podľa svojej ľubovôle a zadlžovať sa podľa svojej potreby. Dlh neustále rástol až kým sa nestal problémom.
V demokracii nie je možné ľuďom vysvetliť, že vláda musí šetriť. Hneď v najbližších voľbách takéhoto politika vystrieda ten, čo šetriť nebude. Dlhu sa preto dobrovoľne nezbavíme a šetrenie je tak mimo riešení. Podľa mnohých tak ostáva iba hyperinflácia alebo dobrovoľný návrat k zlatému štandardu. V každom z týchto dvoch prípadov však cena zlata vystrelí do nebies pri tom, ako sa zlato opäť stane peniazmi a peniaze sa stanú zlatom.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |