O manipulácii zlata (a aj striebra) bolo toho popísané naozaj dosť. Niekedy sa zdá, že investori sú síce presvedčení o manipulácii tohto trhu, ale nevedia presne ako takýto manipulačný mechanizmus funguje. Poďme si teda ozrejmiť fakty, ktoré nám poslúžia k pochopeniu, čo sa vlastne na trhu so zlatom deje. Vychádzať budeme zo štúdie Adriana Douglasa, člena správnej rady Gold Anti – Trust Action Committee (GATA).
Vo víne je pravda
Princíp potláčania skutočnej ceny zlata si ilustrujeme na jednoduchom príklade. Predpokladajme, že investor chce nakúpiť víno a uskladniť ho do pivnice s cieľom jeho neskoršieho predaja v čase, keď víno dozreje a bude oň veľký záujem. Existujú dvaja obchodníci; obchodník A a obchodník B. Obidvaja predávajú víno za cenu 10$ za jednu fľašu. Obchodník A ponúkne investorovi balenie dvoch fliaš vína za 15$. Investor túto ponuku akceptuje a myslí si, že uzavrel obchod s vynikajúcimi podmienkami. Ale obchodník je podvodník. Investorovi doručí jednu fľašu vína, avšak druhá fľaša je naplnená vodou. Investor zaplatil za jednu fľašu 7,50$, ale fľaša vína je bezcenná a tak vskutku zaplatil 15$ za fľašu skutočného vína.
Obchodník B sa o tejto podvodnej schéme dozvedel od zamestnanca obchodníka A a rozhodne sa, že bude hrať rovnakú hru. Obchodník B ponúkne investorovi 2 fľaše za 10$. Investor to akceptuje a opäť nevedomky prijme jednu fľašu vína a jednu fľašu vody. Cena za fľašu teraz klesla na 5$, ale keďže druhá fľaša je bezcenná, investor zaplatil za skutočnú fľašu vína 10$. Obchodníci pokračujú v podvádzaní investora ponúkaním 3 fliaš (1x víno a 2x voda), a potom aj 5 fliaš (1x víno, 4x voda). Po niekoľkých mesiacoch je investorovi ponúknuté balenie 10 fliaš, ktoré pozostáva z 1 fľaše skutočného vína a z 9 fliaš vody, za cenu 10$. To znamená, že v prepočte zaplatil investor za jednu fľašu iba 1$, ale v skutočnosti zaplatil investor za pravé víno (s tým, že o tomto podfuku nemá tušenia) cenu 10$, pretože zvyšných 9 fliaš je bezcenných.
V tomto okamihu už investor začína pochybovať, že sa niekedy začne jeho investícia zhodnocovať ako plánoval a rozhodne sa predať všetky svoje fľaše v pivnici obchodníkom za cenu 1$/fľaša a o tomto podvode sa nikdy nedozvie. Ale aj veľa ďalších investorov, ktorí skutočne vlastnia pravé víno začne strácať nádej pri pohľade na trhovú cenu a aj títo investori sa rozhodnú zbaviť sa svojho vína a prosia obchodníkov, aby vykúpili ich (skutočné) víno za 1$ za fľašu. Obchodníci vykúpia všetko víno za cenu iba 1$ a sú tak pripravení pokračovať vo svojom podvode s ďalšími investormi. Kľúčovým faktom je to, že cena za 1 fľašu je priemernou cenou toho, čo sa vyhlasuje za víno (víno + voda), a táto cena klesla z 10$ za fľašu na 1$ za fľašu, avšak cena skutočného vína sa stále pohybovala v pásme 15$ až 10$ za fľašu, ale investor si túto skutočnosť nikdy neuvedomil, tak ako si nebol vedomý nákupu nepravého vína.
Frakčné víno
Teraz si predstavme, že investor nechce vlastniť vínnu pivnicu, a namiesto toho požaduje, aby obchodníci s vínom skladovali víno u tohto obchodníka. Tí by sa už viac nemuseli obťažovať predajom falošného vína, ale mohli by začať využívať operácie “frakčných rezerv”. V poslednom uvedenom príklade, ktorý spočíval v predaji 10 fliaš vína by to pre obchodníkov znamenalo, že 1 fľašu by mali fyzicky uloženú na sklade a zvyšných 9 by bolo iba položkami v účtovnej knihe, ktoré môžeme nazvať “papierovým vínom”. Obchodníci teraz prevádzkujú podnikanie s vínom, v ktorom je iba 10% všetkých obchodov krytých skutočným vínom. “Papierové víno” je v účtovníctve ohodnotené na 1$ za fľašu, ale v skutočnosti je bezcenné, pretože jednoducho neexistuje. Z toho vyplýva, že 1 fľaša skutočného vína má hodnotu 10$. 90% pokles v trhovej cene vína z 10$ na iba 1$ ničí investorov vína a samozrejme ničí aj výrobcov vína, ktorí musia predávať svoju produkciu za 1$/fľaša. Skutočná cena vína je cena, ktorá by existovala, ak by sme neboli svedkami „riedenia“ tejto ceny „papierovým vínom“. Skutočná cena (SC) je trhová cena (TC) vydelená percentom frakčných rezerv (PFR). SC=TC/PFR. V tomto prípade 1$/0,1 = 10$.
Ako môžu investori skoncovať s týmto podvodom? Jednoducho tak, že budú žiadať dodávku „fyzických“ fliaš vína. Percento frakčných rezerv by bolo donútené dosiahnuť hodnotu 100%, keďže platby by boli vykonávané v hotovosti alebo by celý systém frakčných rezerv zažil „default“, ktorým by sa eliminoval vplyv „papierového vína“ na skutočnú cenu vína, ktorá je v našom prípade 10$.
Víno a zlato
Cena zlata je stláčaná nadol rovnakým spôsobom. Pretože reálne zlato a „papierové zlato“ je predávané systémom, ktorý ich nedokáže rozlíšiť a rovnako sú uskladňované pre investorov, potom sa „cena zlata“ rovná priemeru reálneho zlata a (neexistujúceho) papierového zlata.
Uvažujme teda, že cena zlata je priemernou trhovou cenou „všetkého“ zlata – to znamená papierového a aj reálneho fyzického zlata. Toto je cena zlata, ktorá sa každodenne uvádza ako tá pravdivá. Ak jedna unca fyzického zlata poskytuje „krytie“, povedzme pre 45 uncí „zlata“, ktoré sú na trhu predané, potom je skutočná cena potláčaná. Pri cene zlata 1.200$ za uncu by 45 uncí stálo 54 000$. Ale ak 44 uncí predstavuje bezcenný papier a iba 1 unca je reálnym fyzickým zlatom, potom skutočná cena, ktorá sa platí za skutočnú uncu je 54.000$. Ak však investor nikdy nepristúpi k fyzickému vysporiadaniu svojho kontraktu, potom nemá šancu uvedomiť si, že jeho investícia je krytá iba jednou uncou, a nie 45.
Poďme odhadnúť aké je percento frakčného rezervného systému na trhu so zlatom. Ponuka fyzického zlata je limitovaná množstvom zlata vyťaženého v baniach, na približne 2.200 ton ročne. Toto množstvo sa prirodzene môže dočasne mierne meniť, ale väčšinu času osciluje okolo uvedených 2.200 ton. A tak jediným spôsobom ako dramaticky zvýšiť ponuku, ktorá by výrazne mohla potláčať cenu zlata je zvýšenie ponuky papierového zlata. Na trhu so zlatom bude pomer reálneho zlata k celkovému zlatu (fyzické + papierové) relatívne stály.
Podľa správy LBMA (London Bullion Market Association), obchodujú jej členské „bullion banky“ v priemere okolo 20 miliónov uncí denne. Londýnsky trh tvorí približne 90% globálnych objemov a tak veľkosť celého trhu sa odhaduje na 22,2 milióna uncí denne, čo na ročnej báze predstavuje 180 555 ton.
Skutočná ponuka fyzického zlata sa odhaduje na 4.000 ton za rok (ťažba nového zlata + „šrotovanie“ zlata + zbavovanie sa prebytočných zásob zlata zo strany rôznych subjektov). Pomer obchodov celkového zlata ku skutočnému fyzickému obchodovanému zlatu je potom 180 555/4000 = 45.
To znamená, že sa v priemere obchoduje na trhu 45 uncí „zlata“, ale iba 1 unca z tohto počtu má formu reálne existujúcej unce. Povedané inak, celkové obchodovanie so zlatom je v priemere kryté iba 2,2 percentami fyzického zlata. Rovnako ako v našom príklade o víne, ak predpokladáme, že papierové zlato nemá žiadnu hodnotu, potom skutočná cena zlata je 54.000$ za uncu (pri cene 1200$ za aktuálnu „trhovú“ cenu unce). Pri cene 14.00$ za takto „riedenú“ uncu, je reálna cena jednej unce až 63 000$.
Zhrnutie
Zhrňme si v pár bodoch najdôležitejšie fakty:
Nakoniec sa dostávame k otázke riešenia tohto „problému“. To je veľmi jednoduché a síce, triezvo rozmýšľajúci investor by mal nakúpiť za svoje doláre čo najviac fyzického zlata, pokiaľ je to ešte možné. Pri 2,2% krytí v súčasnosti môže získať za svoje peňažné prostriedky 100% krytie tým, že kúpi ozajstné zlato. „Diskont“ vo výške 97,8% už nemusí trvať dlho.
Viac o zlate píšeme v Sprievodcovi investovaním do zlata a o tom, ako zlato obchodovať nájdete v sprievodcovi Ako obchodovať zlato a striebro.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |