Analýzy z dielne Caseyho výskumného tímu často prinášajú užitočný náhľad na skutočnú infláciu, ktorá momentálne ničí reálne aktíva v USA, ale nie len tam. Nie je prekvapením, že štatistiky reálnej inflácie nie sú obsiahnuté v oficiálnych štatistikách Fedu. Pri bližšom pohľade na pravú mieru inflácie objavíme asi nasledujúce fakty: v priemere sa náklady na stravu zvýšili v USA za posledný rok o neuveriteľných 48% (merané cenami pšenice, kukurice, ovsu a repkového oleja). Náklady na energie vzrástli v priemere o 23% (vykurovací olej, benzín, zemný plyn). Ak si chcete dopriať na večeru jedlo obsahujúce dostatočné množstvo proteínov, priplatíte si oproti minulému roku 39% (merané cenami hovädzieho a bravčového), a vaša raňajšia šálka kávy s kockou cukru je v porovnaní s minulým októbrom drahšia o 36%.
Tu sa dostávame k momentálne asi najdiskutovanejšej otázke, ktorá prebieha v ekonomických kruhoch. Inflácia vs. deflácia. Odborníci ekonomickej vedy sú v súčasnosti striktne rozdelení na dva tábory. Jeden v kuse omieľa vysokú infláciu, resp. hyperinfláciu, zatiaľ čo ten druhý sa desí dlho trvajúcej deflácie. Pozrime sa na túto problematiku z trochu odlišnej strany. Je viac ako pravdepodobné , že budeme svedkami akéhosi spojenia inflácie a deflácie. Ako sme si ukázali vyššie, inflácia bude ovplyvňovať produkty, ktoré sú pre ľudský život nevyhnutné, t.j. potraviny, energie a pod. Naopak, deflácia postihne výrobky, bez ktorých sa človek pri troche uskromnenia sa, bez väčších ťažkostí zaobíde. Reč je o rôznych statkoch luxusnej povahy, ale spadajú sem napríklad aj automobily.
Budeme teda svedkami reálne zvyšujúcej sa inflácie, avšak v oficiálnych štatistikách sa tento nárast sotva prejaví. Výrobky, na ktorých bude nárast cien najmarkantnejší sa jednoducho vyškrtnú z koša produktov pomocou ktorých sa rátajú oficiálne inflačné dáta (ako sa tomu už v súčasnosti deje), a ostanú v ňom nakoniec iba služby, ktoré budú podliehať deflácii, čo bude znamenať, že „odborníci“ upozorňujúci na deflačnú špirálu budú mať, opäť raz pravdu.
Zrejme tomu bude vždy tak, že údaje o oficiálne vykazovaných číslach zo strany vlády sa budú vo veľkej miere odlišovať od stavu, ktorého sme svedkami v reálnom svete. Podľa najnovšej správy Štatistického úradu USA sa spotrebiteľské ceny na anualizovanej báze zvýšili len o viac ako 1%.
Ale nebuďme už na vládu USA takí zlí. Vcíťme sa trocha do jej kože. Prečo je vlastne v jej záujme , aby skresľovala údaje CPI? Predstavme si, že by sa do štatistík dostali zvýšene ceny výrobkov a služieb, ktoré sú pre ľudský život absolútne nevyhnutné. Čo by to pre vládu, nie len tú americkú znamenalo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Všetky vlády by museli zvýšiť sociálne dávky v pomere k takto vykázanej inflácii. Razom by sme tak prekonali predpovede Mayov a boli svedkami (ekonomického) konca sveta ešte pred rokom 2012.
Nesnažíme sa spochybniť fakt, že dnes môžeme dostať skvelú ponuku na nové auto alebo širokouhlý televízor. Ale buďme úprimní; ako často si takéto výrobky kupujeme? Ak sa pozrieme na skutočné náklady každodenného života, zistíme, že ceny sa oproti minulému roku razantne zvýšili. Ako pomôcku si môžeme zvoliť spotové ceny niekoľkých základných komodít.
„Odporcovia“ inflácie budú tvrdiť, že tak ako televízory, autá a iné spotrebiteľské tovary, ani produkty vyrábané z rôznych komodít si nekupujeme každý deň. Avšak keď sa pozrieme na štruktúru komodít v uvedenom obrázku, nikto nemôže namietať, že tovary obsahujúce niektoré z týchto komodít sú predmetom kúpy oveľa častejšie ako tovary, bez ktorých sa bežný človek zaobíde. Inflačné tlaky sú teda nespochybniteľné, a s najväčšou pravdepodobnosťou vo výraznej miere ovplyvnia spotrebiteľské ceny v budúcnosti.
Mohol by takýto scenár byť predpokladom a spúšťačom budúcej hyperinflácie? Bez mihnutia oka by asi väčšina z vás odpovedala kladne. Je tomu ale naozaj tak? Veľmi zaujímavý pohľad na túto tému poskytol Gonzalo Lira, ktorý tvrdí, že inflácia a hyperinflácia sú dve totálne odlišné veci. Podľa neho, hyperinflácia nie je nadstavbou, resp. zosilnením inflácie. Síce vyzerajú rovnako – pretože v oboch prípadoch stráca mena svoju kúpnu silu – ale neznamená to, že majú aj rovnaký pôvod.
Inflácia nastáva, keď je ekonomika prehriata. V takomto období rastie cena práce, tovarov i služieb relatívne rýchlo. Spúšťačom by mohol byť prehnaný ekonomický rast, resp. v súčasnosti obrovské množstvo likvidity, ktoré bolo na trh dodané. To by znamenalo zvýšené ceny všetkých tovarov a služieb, keďže výrobcovia by sa museli vyrovnať so zvyšujúcimi sa nákladmi, ktoré boli zapríčinené zvyšujúcim sa dopytom prameniacim z nadmerného množstva obeživa. Vo väčšine prípadov sa v zásade jedná o infláciu ťahanú dopytom.
Hyperinflácia znamená stratu dôvery v menu. V hyperinflačnom prostredí rastú ceny podobne ako v období vysokej inflácie, avšak nie z dôvodu toho, že by sa ľudia snažili získať viac peňazí za svoju prácu alebo by požadovali vyššie výnosy z držby komodít, ale z dôvodu toho, že sa snažia zbaviť meny. Nejde teda o to, že by ľudia chceli získať vyššie výnosy, resp. viac peňazí – práve naopak, chcú držať úplne minimum meny, a preto zaplatia hocijakú sumu, len aby sa tejto meny zbavili. Ceny začínajú raketovo rásť. Ľudia už neveria peniazom a ich „hodnote“.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |