Politici stimulujú rast cien
- Uverejnené: piatok, 29. október 2010, 14:35
Dlh je ošemetná vec. Dlh môže byť dobrý ale aj zlý. Dobrý je v prípadoch, keď sa použije na investovanie či podnikanie. Následné príjmy z takejto činnosti dokážu splácať úrok z tohto dlhu. No na druhej strane, pokiaľ použijeme dlh neproduktívne, tak v budúcnosti budeme musieť vynaložiť väčšiu časť nášho príjmu na jeho splácanie. Pokiaľ sa náš príjme zmenší, tak ako to v kríze býva, tak máme problém.
Podobne sa môžeme dívať aj na štátny dlh. Štát sa v zlých časoch často zadlžoval, aby dokázal svojimi „investíciami“ naštartovať ekonomický rast. Táto teória začala byť aplikovaná v časoch Veľkej hospodárskej depresie, keď najvplyvnejší svetový ekonóm Keynes prišiel so svojou teóriou vládnych výdajov. Tá spočívala na tom, že štát by sa mal v ekonomických krízach zadlžovať a vytvoriť v ekonomike dopyt. Táto prax sa používa už desiatky rokov, no zdá sa, že v súčasnosti už nefunguje. V tomto komentári si poviem o tom, prečo nefunguje a čo má za následok.
Teória úniku
Predstavme si, že sa nás niekto spýta, či by sme si zobrali úver, keby sme vedeli, že nám prinesie v budúcnosti dodatočný príjem alebo zvýšenie našej životnej úrovne. Bez váhania by sme odpovedali „áno“. A teraz si predstavme, či by sme si zobrali úver, keby nám bolo povedané, že tento úver nám prinesie iba vyššie ceny tovarov, čím sa vlastne zníži náš reálny príjem. Takémuto návrhu by sme sa zasmiali.
Problémom však je, že o takýchto veciach nerozhodujeme my sami, ale rozhodujú za nás politici. A čudujme sa svete, oni sa rozhodli, že nás všetkých zadlžia, čoho hlavným efektom v konečnom dôsledku bude iba rast cien tovarov, ktoré nakupujeme. Zámer samozrejme takýto nebol, avšak zdá sa, že realita takáto je. A tu opäť prichádzame k najväčšiemu problému hospodárskej politiky – každá politika, v tak komplexom systéme akým trh je, prináša obrovské množstvo negatívnych nezamýšľaných následkov.
Jeden z najväčších historikov súčasnosti Niall Ferguson z Harvardskej univerzity v priloženom videu hovorí o úniku kapitálu vzniknutého z vládneho dlhu. V jednoduchosti povedané, Keynesova politika zadlžovania sa mohla mať efekt v 30. rokoch, keď globalizácia zlyhala. Pri spustení tejto krízy politici zaviedli obrovské tarify a importné obmedzenia, globalizácia preto skolabovala. Zadlžovanie štátu v tej dobe podľa mnohých pomohlo (aj keď na to stále exitujú značne rozdielne názory).
No dnes je situácia iná. Ekonomika je globálna a fiškálne stimuly jednej krajiny sa prejavujú v druhej. Kapitál jednoducho uniká tam, kde má najlepšie zhodnotenie. A ten je teraz v rozvíjajúcich sa krajinách. Obrovské masy kapitálu sa tlačia do Ázie, Južnej Ameriky a ostatných rozvíjajúcich sa, či rozvojových krajín. A tam vznikajú bubliny. Fiškálne stimuly v krajinách G7, no najmä v USA, majú za následok vytváranie nových bublín.
Najvýraznejšou bublinou v súčasnosti je najmä rast cien komodít. Ten je podporený obavami o ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie, takže má reálny základ, no rozhodne musíme povedať, že bublina na komoditách existuje. Ich reálna cena by pri súčasných klesajúcich cenách na trhu práce mala byť nižšie o mnoho desiatok percent. Preto by sme pri nákupoch komodít na súčasných úrovniach mali byť opatrní.
A táto bublina existuje kvôli vládnym fiškálnym a monetárnym stimulom. Politici tak v konečnom dôsledku stimulujú iba rast cien komodít a čínsku bublinu. Zvyšujú tak štátny dlh, ktorý my budeme musieť neskôr splácať a jediné, čo z neho máme sú vyššie ceny v obchodoch. Potešiteľná perspektíva....
Niial Ferguson
Zdá sa to trochu optimistické a uvažujem, či má zmysel vracať sa k momentálne známej debate ohľadom toho, či nás Keynes môže zachrániť alebo nie, pretože o tom pochybujem.
Vy pochybujete o Keynesovi?
Mám vážne pochybnosti, ktoré sa týkajú použiteľnosti jeho teórie v súčasných podmienkach. Spomeňte si, čo napísal Keynes v 30. rokoch o stimulačných opatreniach a spôsobe, pomocou ktorého môže vláda naštartovať ekonomiku. Vtedy sme sa nachádali v post-globalizovanom svete, v ktorom sa rozpadli obchodné a kapitálové toky, a väčšina ekonomík boli vcelku izolované entity. O tomto sa Keynes zmienil v nemeckom vydaní "Všeobecnej teórie", kde poznamenal, že jeho teória sa dá lepšie aplikovať v uzavretej ekonomike. Avšak to nie je situácia, v ktorej sa nachádzame, globalizácia sa nezastavila, ba čo viac, USA je pravdepodobne viac otvorené ako tomu bolo kedykoľvek predtým, jednak čo sa týka obchodných, a aj kapitálových tokov. To znamená, že stimulačný balíček je náchylný tomu, čo sa nazýva „únik“. Zažili sme obrovské stimulačné opatrenia v USA, najväčšie na svete a rovnako enormný bezprecedentný monetárny stimul. Ale čo vlastne bolo stimulované? Nie, neboli to pracovné miesta v Michigane. Boli komoditné a rozvíjajúce sa trhy, pretože likvidita uniká do iných aktív a preto ďalšie kolo stimulačných opatrení nebude stimulovať v želanom smere. Bude stimulovať nesprávne veci - komoditné a rozvíjajúce sa trhy, a tieto veci sú už stimulované v takom rozsahu, že začínajú pripomínať bubliny.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |
Škola investora
Z času na čas sa akciové trhy nevyhnú príležitostným návalom zvýšenej volatility. Takéto zvraty, pokiaľ ide o dôveru trhu, môžu byť dôsledkom...
Popularita ETF v posledných rokoch významne vzrástla. Je to len módna záležitosť alebo jednoduchosť, transparentnosť, nízke poplatky sú...
Investori v tomto období s pretrvávajúcou nízkou návratnosťou investícií potrebujú starostlivo prehľadať finančné trhy, aby našli na...