Trhové manipulácie napokon viedli k ekonomickému kolapsu bývalého Sovietskeho zväzu. Hoci to nie je také zreteľné ako v prípade Sovietov, je to práve manipulácia mien a úrokových sadzieb najväčšími ekonomickými svetovými hráčmi, ktorá najviac viedla k obrovskej chybe pri alokovaní investícií, a ktorá takisto zapríčinila nezdravú mieru spotreby, na ktorú sa celý svet tak vehementne spoliehal. Práve nadmerná spotreba a investovanie do „nezdravých“ aktív sú veci, ktoré predstavujú pre ľudstvo nebezpečenstvo globálneho charakteru.
Skúste sa niekoho spýtať, či verí tomu, že čínska mena, renminbi, je manipulovaná. Takmer každý odpovie kladne. Sú americké úrokové sadzby manipulované? Znova, všetci vedia, že sú. (Nie je tomu tak dávno, keď boli manipulované iba krátkodobé úrokové sadzby. Teraz už FED nakupuje aj dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti, aby držal ich výnosy na nízkych úrovniach). Krajiny naprieč celým svetom sa snažia znížiť hodnotu svojich mien, aby získali konkurenčnú výhodu v exporte, a takisto dlhodobo udržujú nízke úrokové sadzby, aby zabezpečili zvýšenie domáceho dopytu a lacné vládne požičiavanie.
Je otázkou základov teórie ekonómie, že keď je trh manipulovaný, nepracuje ponuka a dopyt správne. A ak nepracuje tento základný mechanizmus správnym smerom, má to vplyv na ďalšie trhové mechanizmy a vzniká nám z toho nebezpečná špirála. Čím dlhšie trvajú tieto skreslenia, tým existuje vyššia šanca úplného trhového kolapsu. Dnes sme blízko tohto hraničného bodu, čo sa týka mien a úrokových sadzieb.
Čína získala obrovskú výrobnú výhodu tým, že zviazala juan k americkému doláru na relatívne podhodnotenej úrovni. Nielenže tým trpí americký export, ale má to dopad na exportné výsledky aj ostatných krajín. Podľa amerického zákona by Čína zrejme mala byť označená ako trhový manipulátor. Avšak tým, že Obamova administratíva tak učiniť nemôže z dôvodu obrovského dopytu, ktorý čínsky trh predstavuje, je každému jasné. Kredibilita prezidenta Obamu tým však značne trpí.
A tak sa Američania začínajú prebúdzať a zisťujú, že nielenže diktuje Čína americkú menovú politiku, ale takisto nepriamo ovplyvňuje americkú domácu ekonomickú agendu. Všetko, počnúc politikou ovplyvňujúcou zamestnanosť až po financovanie vládnych potrieb (vyžadujúce participáciu Číny), je súčasťou oblasti, v ktorej jednu z hlavných úloh zohráva práve politika menových kurzov.
Američania si takisto stále viec uvedomujú, že na devízovom trhu utrpeli z čínskej strany šachmat. Ak by súčasné ekonomické podmienky mali pokračovať alebo sa dokonca zhoršovať, je veľmi pravdepodobné, že americký hnev bude narastať. Celé by to mohlo viesť k prelomeniu zlomového bodu a USA by sa mohli odhodlať podniknúť jednostranné kroky voči Číne. Menový rozvrat by v tej situácii nadobudol globálny charakter.
Avšak doteraz sa príliš nediskutovalo o možnej príčine, prečo sa americká vláda obáva označiť Čínu (a predtým Japonsko) za menových manipulátorov. Najpravdepodobnejší dôvod je ten, že americká vláda sama skryto ovplvňuje výmenný kurz dolára.
Podľa americkej legislatívy, môže vláda USA tajne vystupovať na devízovom trhu, aby ovplyvnila výmenný kurz dolára. Na to jej má slúžiť tzv. Stabilizačný devízový fond ministerstva financií, Treasury’s Exchange Stabilization Fund (ESF). Americké ministerstvo financíí sa vyjadrilo, že ESF, ktoré bolo schválené prezidentom, može pôsobiť na trhu so zlatom, devízovom trhu a aj na poli iných finančných inštrumentov v oblasti úverov a cenných papierov. ESF bolo založené v rámci Gold Reserve Act z roku 1934, ktorý bol v 70. rokoch novelizovaný.
FED sa taktiež činí v oblasti nezrozumiteľných swapových menových obchodov s inými krajinami, a nie je už žiadnym tajomstvom, že americké ministerstvo financií sa spoločne s centrálnou bankou aktívne podieľajú na potláčaní ceny zlata. Zlato je „anti-dolárové“, a tým pádom slúži ako barometer dôvery tejto meny.
Ďalšou manipuláciou zo strany FEDu je kontrola krátkodobých úrokových mier – v súčasnosti pod jeho kontrolu spadajú už aj dlhodobé sadzby – aby „urovnal“ nevyhnutné hospodárske cykly prebiehajúce v každej ekonomike. Avšak sme svedkami absolútnej neefektivity toho druhu politiky. Po takmer dvoch rokoch, kedy bola základná úroková sadzba na nulovej hodnote, ekonomická patália USA pokračuje, resp. sa zhoršuje.
Politika nízkych úrokových mier v posledných desiatich rokoch vytvorila obrovský boom na trhu s nehnuteľnosťami (následne aj prasknutie tejto bubliny), zabraňovala akumulácii úspor, viedla k prílišnému podstupovaniu rizika a morálnemu hazardu, a rovnako zapríčinila neudržateľný rast spotrebiteľského dlhu a momentálne neprimerné, a s najväčšou pravdepodobnosťou nekontrolovateľné vládne deficity, a s nimi spojený vládny dlh.
V januári 2010 publikovali profesori Carmen Reinhart a Kenneth Rogoff seminárnu prácu s názvom „Rast v čase dlhu“. V nej uvádzajú, že ak pomer dlhu k HDP presiahne 90 percent, úroveň ekonomického rastu poklesne vo výraznej miere. Podľa banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), americký dlh v pomere k HDP bude koncom roka 2010 na úrovni 92 percent a v roku 2011 dokonca 100 percent.
Ba čo viac, Medzinárodný menový fond sa 1. septembra vyjadril, že veľkosť dlhu v krajinách G-20 sa zvýšila z hodnoty 78 percent HDP v roku 2007 na 97 percent HDP v roku 2009, a predpokladaný rast tohto ukazovateľa je naozaj alarmujúci. V roku 2015 by mal tento pomer predstavovať 115 percent.
Nanešťastie, súčasný a aj budúci deleveraging súkromného sektora v USA a aj v ostatných rozvinutých ekonomikách znamená potenicálne zvyšujúce sa vládne deficity, keďže ekonomický rast sa privátnym deleveragingom znižuje a vlády „musia“ na takýto stav reagovať. FED vyhlásil, že na stimuláciu ekonomiky bude významným spôsobom využívať nákup dlhopisov, a aj ostatných aktív. Takéto správanie predstavuje potenciál pre obrovskú expanziu peňažnej ponuky, čo bude mať za následok výrazné zvýšenie inflácie, resp. hyperinfláciu.
USA a aj niektoré ďalšie krajiny kráčajú po ceste, na ktorej každá manipuláciu plodí ďalšiu manipuláciu, a ktorá potom vedie k ďalšej manipulácii. Na čele s Čínou, ku ktorej sa možno čoskoro pridá Japonsko a ďalšie krajiny, ktoré kontrolujú výmenný kurz svojej meny,môže byť USA, otvorene alebo tajne, donútené brániť sa takejto menovej manipulácii. A s pokračujúcimi ekonomickými ťažkosťami, s politikou úrokových mier, ktorá vytvorila dlhovú nočnú moru, sa môže FED uchýliť k stratégii rozširovania peňažnej zásoby vedúcej k hyperinflácii.
Ak sa tento začarovaný kruh manipulácií americkými úradnými činiteľmi, ale aj orgánmi iných krajín v budúcnosti objaví, mohol by spĺňať niektoré charakteristiky Sovietskeho plánovaného hospodárstva – s možno podobným tragickým koncom. Neostáva nám nič iné, len dúfať, že sa Američania a s nimi aj ostatné národy zobudia dostatočne zavčasu a uvedomia si, že manipulované trhy môžu v konečnom dôsledku spôsobiť jednu obrovskú katastrofu.
Zdroj: Ron Robins, Founder & Analyst - Investing for the Soul
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8295 | 8.17 % |