Ako veľa iných derivátových produktov, o ktorých snívali finanční inovátori z Wall Street, trh s credit default swapmi (CDS) na krajiny rozvinutého trhu vznikol na základe túžby preniesť riziko z účtovných kníh bánk investorom, ktorí boli ochotní riadiť tieto riziká. Po úspešnom zavedení a efektívnom premiestnení rizika na trhu s korporátnymi CDS, príchod ázijskej finančnej krízy dal zelenú obchodovaniu týmto kontraktom aj na dlh krajín emerging markets. Avšak default Ruska v roku 1998 poukázal na štrukturálne problémy CDS, ktoré boli potvrdené aj pri krachu Argentíny, kedy sa neaktivoval mechanizmus CDS a obchodné objemy kontraktov na krajiny rozvíjajúcich sa trhov výrazne poklesli.
Je teda trocha prekvapujúce, že napriek dokázaným komplikáciám, ktoré sa týkali podmienok vyplácania držiteľov CDS kontraktov, tento koncept sa v roku 2006 rozšíril aj na trhy rozvinutých štátov. Obchodovanie CDS na rozvinuté štáty odštartovalo spôsob ako hedžovať riziko krajín, o ktorých sa predpokladalo, že záväzky ich bankového systému sa dostanú pod tlak. Podobne, ako tomu bolo v prípade krajín emerging markets, kedy sa neaktivovalo vyplácanie CDS, rozhodnutie islandskej vlády z novembra 2008 dať banky pod svoju správu namiesto defaultu na svoj štátny dlh, vyústilo v zníženie CDS z 1400 bázických bodov na súčasných 320 bodov. Profesor na London School of Economics a bývalý člen BOE, Willem Buiter, na začiatku roku 2009 položil otázku, či je „Londýn Reykjavíkom na Temži“, čo viedlo k rastu CDS na dlh Britského kráľovstva na 166 bázických bodov. Avšak vtedy sa mnohí komentátori vyjadrili, že dlh Veľkej Británie je denominovaný v libre, ktorej môže centrálna banka vytlačiť neobmedzené množstvo. O mesiac neskôr, v marci 2009, rozhodnutie BOE nakúpiť £75 miliárd v rámci programu nákupu aktív potvrdilo tieto vyjadrenia. S prichádzajúcimi voľbami v roku 2010 sa cena britských CDS opäť zvýšila, pretože investori sa obávali strednodobej solventnosti britskej vlády.
Popritom všetkom sa zistilo, že grécka vláda podvádzala pri zverejňovaní svojho deficitu, čím sa už oficiálne začalo hovoriť o kríze v eurozóne a cena gréckych CDS začala rásť, vrcholiac v apríli 2010 pri oznámení záchrany Grécka zo strany EU a MMF. O mesiac neskôr, tvárou v tvár možnému rozšíreniu nákazy na ostatné dlhopisové trhy EU, uzrel svetlo sveta Európsky stabilizačný mechanizmus (EFSF). Nasledoval obrovský nárast obchodovania CDS kontraktov na dlh periférnych krajín eurozóny, keďže hedžové fondy hľadali cestu ako špekulovať na prípadný bankrot Grécka a banky zas hľadali spôsob ako ochrániť svoju expozíciu voči týmto krajinám, ktorú akumulovali počas poslednej dekády.
Nie je prekvapujúce, že európski predstavitelia, ktorí museli čeliť politickým nákladom záchran cudzích krajín sa obrátili na trh s CDS a obviňovali ho za rozšírenie paniky a umožnenie špekulantom “staviť” proti dlhopisovým trhom Európy a proti spoločnej európskej mene. Podobne ako v roku 2008 pri začiatku globálnej finančnej krízy, aj teraz obviňovali banky, spoločne s politikmi predajcov na krátko a špekulantov, ktorí mali rozširovať klebety a zhoršovať celú situáciu, zatiaľ čo špekulanti oponovali, že oni sú iba “poslami”, ktorí poukazujú na fundamentálne problémy. Tým, ako sa trhové tlaky zosilňovali, európski zákonodarcovia sa uchýlili k zákazu short sellingu a pokúsili sa zaviesť tento zákaz aj na obchodovanie CDS. Debaty o tom, či trh s CDS spôsobil alebo zhoršil krízu v eurozóne, alebo, či táto kríza bola nevyhnutným vyústením predošlých nesprávnych rozhodnutí, neustávali.
Avšak čo nakoniec zabilo CDS na rozvinuté trhy, bola dohoda, ktorá pre banky znamená, že budú akceptovať 50% haircut gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia. Možnosť, že napriek takému veľkému odpusteniu gréckych dlhov sa neaktivujú kontrakty CDS, vedie mnohých investorov a banky k spochybňovaniu hodnoty ich CDS kontraktov. Ozvena sa šíri ďalej po tom, čo tie inštitúcie, ktoré verili, že majú zahedžované svoje dlhopisové pozície, resp. tie, ktoré stavili na grécky bankrot, sa poponáhľali s predajom svojich kontraktov predtým, ako ich cena skolabuje. Obchodované objemy čoskoro výrazne poklesli, keďže je evidentné, že vlády rozvinutých trhov sú schopné donútiť svoje banky prijať haircut a ukázať špekulantom, že sa s nimi nebudú maznať. CDS tak už čoskoro môžu upadnúť do zabudnutia podobne ako iné produkty finančného trhu, po ktorých kedysi existoval dopyt.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |