V súčasnosti sa čoraz viac „expertov“ vyjadruje, že zlato sa nachádza vo veľkej bubline, ktorá skôr či neskôr spľasne. Je to naozaj pravda? Pozrime sa detailnejšie na niekoľko historických bublín, ktoré ľudstvo zažilo a porovnajme ich s rastom ceny zlata. Záver nech si spraví každý sám.
1. Dot-com bubble – táto bublina sa niekedy označuje aj ako IT bublina alebo TMT (technology – media- telecoms) bublina. Jednalo sa o špekulačnú bublinu medzi rokmi 1995 až 2000, ktorá dosiahla svoj vrchol 10. marca 2000, kedy technologický index Nasdaq Composite dosiahol svoje historické maximum na úrovni 5132,52 bodu. Index teda dosiahol rast viac ako 1000 %. Nasdaq 100 dosiahol dokonca rast až 2748%. Ako už názov napovedá, predmetom bubliny boli internetové a softvérové spoločnosti z prelomu tisícročia. Tie sa často obchodovali na niekoľko násobkoch svojich ziskov, meraných ukazovateľom P/E. Hodnota tohto ukazovateľa u niektorých firiem na úrovni 300 nebola ničím výnimočným. Samotný NASDAQ mal na vrchole bubliny ukazovateľ P/E viac ako 100! Pravdou je, že na to, aby hoci aká internetová firma v tomto období rástla, nepotrebovala naozaj žiadne veľké zručnosti a kvality. Stačilo, že si pred svoj názov pridala predponu „e“ a na konci disponovala príponou „.com“. Najväčšími „ťahúňmi“ v tomto šialenom období boli firmy ako eDigital Corporation (rast 45 400%), Cisco (rast 7000%) alebo Infospace (rast 5121%).
2. Poseidon buble – táto bublina sa týkala austrálskych ťažobných spoločností, ktorých cena sa koncom roku 1969 šplhala do astronomických výšin, aby sa začiatkom roku 1970 prudko prepadla nadol. Tento nárast, a zároveň aj pád bol zapríčinený spoločnosťou Poseidon NL. Tá totiž v septembri 1969 oznámila, že sa jej podarilo nájsť vhodné miesto na ťažbu niklu. Nikel bol koncom šesťdesiatych rokov veľmi žiadanou komoditou z dôvodu prebiehajúcej vietnamskej vojny. Bol ho však nedostatok, pretože v najväčšej dodávateľskej firme, Inco prebiehal štrajk. Tieto faktory vyhnali nikel až na cenu 7000 libier za tonu. To bol dôvod na masívny rast austrálskeho Poseidonu, i keď informácie ohľadom jeho náleziska boli zahalené rúškom tajomstva. V septembri 1969 sa akcie Poseidonu obchodovali za 0,80 USD, avšak po oznámení veľkého niklového náleziska sa jeden britský broker vyjadril, že skutočná hodnota akcie je 382 USD. Pravda je taká, že Poseidon dosiahol svoje maximum vo februári 1970, kedy jedna akcia stála 280 USD. Od tohto momentu začala cena prudko klesať, keďže v čase zahájenia ťažby niklovej rudy sa cena niklu pohybovala ďaleko pod svojimi maximami a kvalita niklu, ktorý Poseidon ťažil bola omnoho nižšia ako sa predpokladalo. V roku 1976 bol Poseidon NL delistovaný z burzy, ale rast na úrovni 34 900 % ho dostal na jednu z TOP priečok v historických bublinách.
3. Bre–X Minerals – Bre–X bola skupina kanadských firiem, kde práve spoločnosť Bre–X Minerals mala najväčšie zastúpenie. Bre–X Minerals bola súčasťou obrovského škandálu ohľadom ťažby zlata. Bre–X Minerals kúpila v marci 1993 indonézsku spoločnosť Busang a v októbri 1995 vyhlásila, že nedávno skúpená indonézska spoločnosť oplýva ohromnými zásobami zlata. Nezávislá poradenská spoločnosť Kilborn Engineering odhadla ich výšku na 70 miliónov troyskych uncí. Tento fakt vyhnal cenu predtým tzv. penny stock (akcia s nízkou cenou), až na úroveň 286,50 kanadského doláru za jednu akciu, čo znamenalo rast 13 305%. Po tom, čo sa v roku 1997 ukázalo, že proklamované zásoby zlata sú falošné, sa cena akcia prepadla a nakoniec samotné Bre – X Minerals zbankrotovalo. Jednalo sa o najväčší podvod v ťažobnom sektore v celej histórii.
4. Tulipánová mánia – táto bublina je veľmi známa a je často považovaná za vôbec prvú „klasickú“ ekonomickú bublinu ako ju poznáme dnes. Obsahuje totiž črtu, ktorá je príznačná pre všetky moderné ekonomické bubliny, a síce, že tulipánová bublina predstavuje učebnicový príklad, kedy sa cena aktíva (v tomto prípade tulipánu) v obrovskej miere odchyľuje od jeho vnútornej hodnoty. Cena tulipánu dosahovala takéto extrémne hodnoty, pretože tulipán dovtedy ľudia nepoznali, bolo to niečo úplne nové a každý túžil túto novinku vlastniť. Tento čisto špekulačný motív spôsobil, že v roku 1637, na vrchole tulipánovej bubliny sa jedna hľuza tulipánu predávala za viac ako 10-násobok ročného príjmu skúseného remeselníka. Avšak niektorí ekonómovia, ktorí zastávajú teóriu efektívnych trhov tvrdia, že záležitosť s tulipánmi nepredstavovala žiadnu bublinu. Podľa nich, cena (efektívne) odrážala dopyt po tejto kvetine, a následne s prepadom dopytu sa cena tulipánov začala prudko znižovať. To, že teória efektívneho trhu je mŕtva potvrdila aj súčasná ekonomická kríza. Preto môžeme mániu okolo tulipánov v 17. storočí považovať za klasický prípad bubliny, čomu nasvedčuje aj percentuálny nárast ceny tulipánov, ktorý na vrchole dosahoval 5900 %.
5. Taiwan bubble – medzi rokmi 1987 a 1990 vzrástol taiwanský akciový trh z 1000 na takmer 12 500 bodov. Hodnota uskutočnených obchodov v poslednom štvrťroku 1989 dosiahla 306 miliárd USD, čo bolo viac ako za celý predošlý rok 1988. Investori platili 100-násobky ziskov v cenách akcií. Vo vrcholoch tejto bubliny dosahovali objemy obchodov na taiwanskej burze viac ako objemy v Tokiu a New Yorku dohromady. Kapitalizácia tohto neznámeho trhu bola takmer rovnako veľká ako tá nemecká. Ako každá bublina, aj táto raz musela prasknúť (ako vždy, ani tento krát si hlavní aktéri účinkujúci v tomto euforickom divadle neuvedomovali, že sa jedná o bublinu, a o to tvrdší bol ich pád). Taiwanský akciový trh sa zrútil o 10 mesiacov neskôr a ustálil sa na hodnote 2560. Je až neuveriteľné, ako sa mohla bezvýznamná lokálna banka obchodovať za 358-násobok svojho zisku, mať kapitalizáciu vyššiu ako niekoľko bankových gigantov dokopy a úroveň rastu, ktorá implikovala, že o 13 rokov by mal tento bankový dom vyplatiť svojim „šťastným“ akcionárom dividendy vo výške celosvetového hrubého národného produktu. Nuž, aj takto môže vyzerať prehnaný záujem o krajinu pochádzajúcu z množiny „emerging markets“, ktorej burza je zostavená hlavne z rodinne vlastnených podnikov, a na ktorej vydávajú kótované spoločnosti finančné výkazy, ktoré indikujú vysoké úrovne finančnej páky a nedostatočnej likvidity. Taiwanský akciový trh nebol vo vtedajšom čase miestom pre investovanie; skôr slúžil ako najväčšie kasíno sveta.
6. South Sea bubble – aj táto bublina mala rovnaký charakter ako všetky ostatné, a síce ambíciu ľudí zarobiť čo najviac za čo možno najkratší čas. V roku 1720 sa celé Anglicko stalo súčasťou bláznovstva, ktorému sa odvtedy hovorí „South Sea Bubble“. Práve v roku 1720 prijala snemovňa lordov tzv. South Sea Bill, ktorý umožňoval spoločnosti South Sea monopolne obchodovať s Južnou Amerikou. Túto výsadu si South Sea zaslúžila tým, že poskytla Anglicku pôžičku vo výške 7 miliónov libier na financovanie vojny proti Francúzsku. Spoločnosť takisto poskytla finančnú záruku za anglický štátny dlh, ktorý predstavoval 30 miliónov libier. Za túto „službu“ si firma South Sea zabezpečila úrok od anglickej vlády vo výške 5%. Akcie ihneď po tom vzrástli na 10-násobok svojej hodnoty a táto „pozitívna“ nálada sa rozšírila aj medzi ostatné spoločnosti s podobným zameraním, ktorých ceny akcií taktiež rástli závratným tempom. Celá krajina sa stala predmetom tohto nezmyselného konania, akcie rástli a ľudia nadobúdali ohromné majetky. A potom, bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania, bublina zrazu praskla. Ceny akcií sa prudko prepadli a ľudia naprieč celým Anglickom stratili svoje peniaze. Samovraždy boli na dennom poriadku. Zaujímavosťou je, že tejto bubline sa nedokázala vyhnúť ani taká osobnosť ako Sir Isaac Newton. Ten prišiel o 20 000 libier (v súčasnosti by táto suma predstavovala ekvivalent približne vo výške 3 miliónov libier). Newton sa následne vyjadril, že dokáže vyrátať pohyby vesmírnych telies, ale pri odhadoch ľudského šialenstva je absolútne bezmocný.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |