Čína sa rozhodla zničiť Japonsko

Uverejnené: nedeľa, 10. október 2010, 15:15

Mohli by sme sa domnievať, že globalizácia so sebou okrem ekonomickej výhody priniesla aj priateľské vzťahy medzi krajinami. Bola by to však mylná domnienka. Súčasne vojny centrálnych bánk naznačujú, že domáca politika je vždy prioritná. A práve momentálna kríza môže opäť prebudiť k životu dlhodobo spiace nevraživosti medzi krajinami. Do oči bijúcim príkladom je vzťah Číny a Japonska.

Nedávno Čína predbehla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Krajina červeného draka neustále rastie, no s Japonskom to ide dlhodobo dolu kopcom. Stále je však najväčším ekonomickým konkurentom Číny. V súčasnej situácií ma Čína viac než dosť pohnútok potlačiť Japonsko na ceste do priepasti a získať celý jeho biznis v Ázií, ako aj inde na svete. Má silu a bohatstvo. Už to chce iba dobrú stratégiu. A zdá sa, že ju našla...

Sino-japonská vojna

Vzťahy medzi Japonskom a Čínou nikdy neboli dobré. Incident, kedy Čína zatkla 4 japonských občanov z podozrenia zo špionáže, bol nasledovaný zatknutím čínskeho kapitána v blízkosti ostrovov Diaoyu v polovici septembra. Tieto neobývané ostrovy vo Východočínskom mori sú dlhodobo epicentrom sporov medzi Čínou, Japonskom a Taiwanom. Obsahujú totižto veľké zásoby ropy a zemného plynu a každá krajina by ich rada získala pre seba.

Incident s čínskym kapitánom, ktorého plavidlo malo naraziť do dvoch japonských hliadkových člnov, sa stal zhodou okolností blízko výročia druhej sino-japonskej vojny, ktorá začala 18. septembra 1931. Táto vojna medzi Čínou a Japonskom bola najväčšou vojnou v Ázií, keď si vyžiadala životy minimálne 20 miliónov Číňanov. Skončila až kapituláciou Japonska v roku 1945, no vzťahy medzi krajinami sa odvtedy zlepšujú iba veľmi pomaly.

Vojna o silný jen

Skutočné vojny sa v súčasnosti nevedú so zbraňou v ruke. Na to je ešte čas, keďže konvenčné vojny sú až konečným riešením obrovskej nezamestnanosti. Momentálna vojna má iba ekonomický charakter.

Napriek tomu, že Japonsko je najzadlženejším štátom na svete, hodnota japonského jenu od začiatku krízy prudko posilnila, keď japonský jen získal voči hlavným svetovým menám až vyše 50%. Všetci tí, ktorí pravidelne čítajú naše analýzy, ho poznajú – uzatváranie carry trades. Japonskí politici si pomocou nulových úrokových sadzieb vychovali beštiu, ktorá na nich zaútočila v tom najhoršom možnom čase – v kríze.

Japonsko je výrazne proexportná krajina, keď až 70% výroby vyváža. Pre takéhoto exportéra je každé posilnenie kurzu zničujúce. Nehovoriac o 50% posilnení svojej meny. Momentálne najvyššie úrovne za posledných 15 rokov a blízkosť historických maxím jenu naznačujú, že exportéri balansujú na úrovni prežitia.

Práve to je dôvod, prečo centrálna banka krajiny začala intervenovať na devízovom trhu s cieľom oslabiť vlastnú menu. Jej pokus bol však zatiaľ neúspešný, keď ani nákupy 3 mld. dolárov za takmer 300 mld. jenov nepriniesol úspech. Vyvstáva tak otázka, že kto vlastne nakupuje japonskú menu v tak veľkom objeme?

Odpoveď je jednoduchá, najmä Čína. Za prvých 7 mesiacov tohto roku nakúpila Čína japonské dlhopisy v objeme zhruba $25 mld., k nákupu ktorých využíva svoje dolárové rezervy. Čína, ktorá vlastní dolárové rezervy vo výške $2,500 mld., našla oveľa prospešnejšie využitie pre tieto peniaze ako nechať ich ležať ladom v dolároch. Znižujúce sa nákupy amerického dlhu sú tak jasným dôkazom, že Čína sa preorientováva na nákup dlhopisov ostatných svetových krajín. Má to pre ňu viacero výhod.

Napríklad za prvý polrok 2010 poklesla čínska držba amerických dlhopisov o 5,7% na $843 mld., pričom napríklad držba juhokórejských dlhopisov narástla o 113% na $3,4 miliárd. Bank of China cez nákupy dlhopisov svojich susedov diverzifikuje svoje dolárové rezervy do iných mien. Tieto krajiny musia z dôvodu posilňovania svojej meny intervenovať na trhu, čím nakupujú doláre. Čína tak vlastne presúva svoje doláre do držby ostatných centrálnych bánk v regióne a to bez toho, aby dolár znehodnocovala. Úžasná stratégia!

Zároveň to však má aj ďalšie výhody. Tým, že posilňuje meny okolitých krajín, tak znižuje ich exportný potenciál. Tovary z týchto krajín sú drahšie a tak menej konkurencieschopné a ich priestor môžu zastúpiť čínske firmy. Firmy z okolitých krajín dosahujú menšie zisky a postupne sa dostávajú do problémov a pri pokračujúcom silnom kurze svojich mien hrozí dokonca ich krach. A to najmä tých firiem, ktoré majú mnoho vlastných problémov. Japonsko vedie tento rebríček. Nikto preto nemá väčší záujem o silný jen ako Čína. To, že táto stratégia je cielená, ukazuje aj príklad vojny o vzácne kovy.

Vojna o vzácne kovy

Medzi vzácne kovy zaraďujeme prvky ako terbium, dysprosium, túlium, lutécium, európium, cér a lantán. Tieto pre mnohých neznáme prvky sú korením života súčasnej hi-tech revolúcie. Objavujú sa v iPadoch, Blackberries, plasmových TV, vodných filtroch a laseroch. Každá Toyota Prius používa hŕstku vzácnych kovov. Cér sa používa v katalyzátoroch dieselových motorov. Terbium je kľúčom pre nízkoenergetické žiarovky. Neodým sa používa v harddiskoch, veterných turbínach a hybridných motoroch.

Vzácne kovy v podstate nie sú až tak vzácne, veľké zdroje existujú v Kanade, USA, Austrálií, Južnej Afrike, Rusku a najmä Grónsku, kde sa nachádza asi tretina známych rezerv. Čo však je vzácne, je nájsť ich v rozumných koncentráciách. Metalurgia je veľmi zložitá a častá prítomnosť rádioaktívneho tória komplikuje záležitosti. Extrakcia je kapitálovo náročná. To je aj dôvod, prečo sa až 99% svetovej produkcie týchto kovov vyrába v Číne.

Čína potichu získala totálnu kontrolu nad týmto trhom. Až jej oznámenie o znížení vývozu vzácnych kovov o 72% pre druhý polrok vyvolalo na trhu silné ohlasy. Veľká väčšina tohto exportu smeruje do Japonska, ktoré pre svoje technológie tieto prvky nutne potrebuje. Zavedené kvóty tak najviac ovplyvnia krajinu vychádzajúceho slnka. Po incidente so zadržaním čínskeho rybára Japonskom Čína pristúpila ešte k tvrdšiemu kroku – zakázala nakladať túto cennú komoditu na japonské lode.

Čína tak vlastní 2 zbrane ťažkého kalibru – obrovské množstvo dolárových rezerv a monopol na produkciu vzácnych kovov. Obe z nich namierila na svojho dlhodobého rivala, ktorý už aj napriek tomu takmer dýcha z posledného. Zdá sa, že Čína vie veľmi dobre čo robí, a každý jej krok smeruje bližšie k svetovej dominancií.

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails