Pouvažujte o zvýšených úrokových platbách a vyšších daniach v porovnaní s klesajúcimi aktívami a príjmom, a to čo dostanete nie je rast, ale nesolventnosť.
Status quo hovorí, že stratégia „kopania plechovky po ceste pred sebou“ bude fungovať, pretože Grécko, Španielsko, alebo Írsko zo svojich dlhov jednoducho vyrastú. To je však číra fantázia. Uveďme si niekoľko dôvodov, prečo je tomu tak.
1. Dlh má jednu zaujímavú črtu, ktorá sa nazýva úrok. Írsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko sú presvedčené, že našli jednoduché riešenie súčasnej zložitej situácie, mohli by sme ich nazvať finančnými „alchymistami“. Ich riešenie spočíva v neustálom zväčšovaní dlhu prijímaním nových a nových pôžičiek. Svoj starý dlh chcú potom „zakrývať“ novými pôžičkami s tým, že by predchádzajúci veriteľ nemusel podstúpiť žiaden haircut svojej istiny.
Aké jednoduché, povedali by ste si. Avšak obidve tieto „riešenia“ znamenajú vyššie úrokové náklady. To znamená, že na platenie veriteľom musí byť vyčlenená väčšia časť národného príjmu. Z toho vyplýva, že v ekonomike ostane menej peňazí na nákup tovarov a služieb, čo znamená, že ekonomika sa musí zmenšiť, aby bola schopná splácať vyššie úroky.
To je dôvod, prečo nezamestnanosť v Španielsku a Grécku raketovo rastie a státisíce malých podnikateľov uzatvorili minulý rok svoje prevádzky.
2. Úrok je charakterizovaný tým, že keď si ľudia uvedomia, že sa nachádzate na pokraji bankrotu, začnú si za svoje peniaze pýtať vyšší úrok. A nie je to zvýšenie o pár percentuálnych bodov, ale o desiatky percent. EU „pomáha“ Grécku a Írsku rolovaním ich súčasného dlhu do nových pôžičiek s vyšším úrokom. To je ako keby ste pomáhali drogovo závislému pacientovi tým, že mu ešte zvýšite dávku.
3. Vlády nám sľubujú ako sa o nás v budúcnosti postarajú, výmenou za ich zvolenie „tu a teraz“. To, prirodzene, dáva zmysel, pretože vyhratými voľbami získate moc v prítomnosti a problémom splatenia týchto benefitov sa budú zaoberať až budúce generácie politikov a daňových poplatníkov.
Avšak keď sa falošný rast, poháňaný rapídnym zvyšovaním dlhu nakoniec zastaví, potom vláda nemá inú možnosť, iba zvýšiť dane a pokračovať v ich zvyšovaní, aby sa zaplatili rozhadzovačné sľuby z minulosti.
To znamená, že väčšiu časť z príjmu krajiny „zhltnú“ dane, z ktorých sa iba časť použite na obyvateľov danej krajiny. Väčšina z daňových výnosov putuje spriazneným dušiam zvolených politikov a zároveň sa nimi musí splácať vyšší úrok na neustále sa zväčšujúci dlh.
4. Jedným z dôsledkov dostupnosti lacných úverov je tvorba bublín na rozličných aktívach. Keď si každý môže požičať obrovskú sumu peňazí za takmer nulový úrok a zisky zo špekulácií na trhu s nehnuteľnosťami dosahujú nevídané hodnoty, akciové a komoditné trhy rastú „do nebies“, potom je skutočne úplne racionálnym rozhodnutím zadlžiť sa čo možno najviac, nechať pôsobiť „zázračný“ mechanizmus finančnej páky a užívať si špekulačné bláznovstvo.
Takisto dopyt po aktívach v krajinách PIIGS (ale nielen tam) nemal, resp. nemá žiadne fundamentálne opodstatnenie. Nebol zapríčinený ničím iným ako lacným dlhom. A ak raz praskne dlhová bublina, bubliny ostatných aktív čaká rovnaký osud.
5. Dlhové financovanie má taktiež jednu neodškriepiteľnú vlastnosť, ktorá sa nazýva kolaterál, ktorý v spojení s úrokom môže zúčastneným stranám riadne skomplikovať život. Dom je kolaterálom (zábezpekou) pri hypotekárnom úvere. Ak realitná bublina praskne, hodnota zábezpeky sa drasticky zníži. Kolaterál ma teraz nižšiu hodnotu ako pôžička – dlžníkovi ostali len oči pre plač.
Veriteľ sa (hlúpo) nazdával, že takéto niečo sa nikdy nestane a ak by sa teraz chcel zmocniť kolaterálu, bude musieť prijať obrovskú stratu – „haircut“.
A tak sa obaja rozhodnú ignorovať realitu, dlžníkovi sa poskytnú nové podmienky splácania, nižšie splátky atď. Jednoducho sa spraví hocičo, aby sa hodnota pôžičky v účtovnej knihe rovnala pôvodným 100%.
Všetko to samozrejme slúži iba ako dymová clona; dlžník, rovnako ako veriteľ, je nesolventný. Za predpokladu, že dlžník musí splácať úroky aj istinu, neostáva mu dostatok príjmu, ktorým by mohol „rásť“. V prípade, že veriteľ uchováva reálne bezcennú pôžičku vo svojej účtovnej knihe a používa pri jej ocenení rôzne účtovné triky, potom takýto veriteľ balansuje na hrane insolventnosti.
6. Tým ako sa príjem štátu znižuje a stratu zaznamenáva väčšina aktív, vláda zavedie „úsporné“ opatrenia, ktoré ďalej znižujú príjem. Zaujímavý prvok vládnych „úspor“ spočíva v tom, že škrty sa najviac dotknú obyvateľov a na rodinkárske vzťahy politikov nemajú žiaden dopad.
V Kalifornii napríklad obmedzili otváracie hodiny knižníc na minimum a uzavreli parky, aby ušetrili $22 miliónov v $100 miliardovom ročnom rozpočte, zatiaľ čo iné „živly“ naberajú na kráse a sile. Nuž, asi takto vyzerá v praxi rovnomerné rozdelenie „bolesti“ úsporných opatrení.
7. Ľudia, zažívajúci ekonomickú neistotu majú tendenciu šetriť. Ako sa realita nestability stáva stále zreteľnejšou, ľudia šetria ešte oveľa viac, aby prežili ťažké časy. Dôvera v lepšie časy postupne opadáva a jedinou možnosťou relatívnej bezpečnosti je hotovosť. Tým, že ľudia sporia viac zo svojho klesajúceho príjmu, ostáva ešte menej finančných prostriedkov použiteľných na nákup výrobkov a služieb.
8. Tieto sily pracujú všetky naraz. Čím horšie sú časy, tým viac ľudia šetria, tým nižší je disponibilný príjem krajiny, a tým viac sa zvýšia dane. Čím viditeľnejšími sa tieto trendy stávajú, tým vyšší úrok požadujú veritelia, keďže sa obávajú o možný krach dlžníka.
Ak raz domácnosť alebo národ nesie na svojich pleciach obrovské množstvo dlhu a jeho príjmy stagnujú, resp. klesajú, neexistuje cesta, ako by z tohto dlhu mohol vyrásť. Európska únia môže uspieť a prinútiť prehltnúť Grécko ešte väčšie množstvo dlhu, ďalšie úsporné opatrenia a vyššie úroky, ale to iba urýchli sily pôsobiace v rámci dynamiky nesolventnosti a na istý čas odsunie nevyhnutné straty do budúcnosti, kedy bude ich efekt ešte viac devastujúci.
Zdroj: Of Two Minds
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |