Ustojí grécka vláda hlasovanie o vyslovení (ne)dôvery?
- Uverejnené: utorok, 21. jún 2011, 18:45
Kabinet gréckeho predsedu vlády, Georgea Papandreoua, bude dnes čeliť hlasovaniu o vyjadrení (ne)dôvery. Bude to prvá z troch skúšok, ktorou musí grécka vláda prejsť, aby odvrátila historicky prvý default jedného z členov eurozóny.
Hlasovanie nasleduje po ultimáte zo strany eurozóny, ktoré stanovuje uzákonenie nového 5 ročného balíka bolestivých reforiem pre túto zadlženú stredozemnú krajinu. Zákon musí byť schválený do 2 týždňov, inak Gréci nezískajú tranžu vo výške €12 miliárd, ktorá je potrebná na odvrátenie bankrotu gréckeho štátu.
Parlament bude rokovať o vyjadrení dôvery v čase vážnych sociálnych nepokojov, ktoré súvisia s prijatím bolestivých úsporných opatrení. Európski inšpektori a predstavitelia MMF pricestovali do Atén, aby diskutovali výhrady Grékov voči reformnému balíčku.
Odborové organizácie a ľudoví aktivisti chystajú protest pred parlamentom počas zmieneného hlasovania, čím len prilievajú olej do ohňa, keďže Grécko je už viac ako 3 týždne ochromené demonštráciami, ktoré minulý týždeň vyústili v násilie.
Nemecká poisťovňa Allianz varovala pred možným haircutom pre držiteľov gréckych dlhopisov, súdiac, že také niečo by zapríčinilo nebezpečnú reťazovú reakciu.
Na čo sa máme pripraviť?
• Hlasovanie o vyslovení dôvery gréckej vláde dnes o 23:00 nášho času
• Zástupcovia EU, MMF a ECB budú prítomní v Aténach do 22. júna
• Summit EU v Bruseli v dňoch 23. – 24. júna
• Parlamentné hlasovanie ohľadom ďalších úsporných opatrení v Grécku, predbežne naplánované na 28. júna
• 48 hodinový štrajk hlavných odborových zväzov v deň hlasovania o úsporných opatreniach
V čom je problém?
Štátny dlh Grécka predstavuje €340 miliárd, čo je viac ako €30 000 na osobu. 110 miliardový záchranný balíček poskytnutý MMF a EU minulý rok sa ukázal ako nedostatočný a dialógy teraz prebiehajú ohľadom druhého bailoutu v hodnote €120 miliárd. So svojim ekvivalentom dlhu vo výške 150% HDP, Grécko drží dva nežiaduce rekordy: najnižší úverový rating spomedzi všetkých zvrchovaných štátov a najdrahšie poistenie dlhu. Grécki obyvatelia už stratili trpezlivosť s neustále sa prehlbujúcimi úspornými opatreniami, ktoré znížili mzdy vo verejnom sektore o pätinu a dôchodky o 10%.
Približne €53 miliárd bolo vyplatených gréckej vláde z pôvodného 110 miliardového balíka. Politici odhadujú, že grécky dlh dosiahne koncom roka zhruba €350 miliárd, vrátane „pomoci“ od MMF a EU, v ktorej je zahrnutá aj júlová tranža vo výške €12 miliárd.
Približne 70% gréckeho dlhu je držaného v zahraničí, zvyšok je v domácich rukách. Grécko platí na záchranné pôžičky od MMF a EU úrok, rovnajúci sa v priemere 4,2%.
Prečo má toto všetko vplyv nielen na samotné Grécko?
Čím dlhšie kríza trvá, tým viac sa zvyšuje riziko rozšírenia nákazy do ostatných problémových krajín eurozóny, ako napríklad Írsko a Portugalsko, ktorým bola takisto poskytnutá pomocná ruka, ale aj Španielsko, ktoré je oveľa väčšie a ktorého záchrana by bola oveľa drahšia – pravdepodobne až príliš drahá na to, aby bolo zachránené.
Default Grécka by bol tvrdou ranou pre banky, ktoré držia jeho dlh, kam spadá aj ECB a významní francúzski a nemeckí veritelia. Táto udalosť by mohla taktiež urýchliť zmrazenie úverového financovania, ktoré sme zažili po páde banky Lehman Brothers, kedy si banky medzi sebou prakticky vôbec nepožičiavali .
Biely dom 16. júna vyhlásil, že grécka kríza je akýmsi protivetrom pre americkú ekonomiku, ale názory na expozíciu amerických bánk voči dlhu Grécka sa rozchádzajú.
Grécky bankrot by bol katastrofou a potupou pre Európsku úniu, ktorá uviedlo do života euro v roku 1999 ako svoj najambicióznejší projekt a symbol jednoty európskeho kontinentu. To podnietilo niektorých komentátorov myslieť si nepredstaviteľné a síce, že eurozóna by sa mohla rozpadnúť buď vylúčením Grécka, alebo odchodom Nemecka, európskeho pokladníka, ktorý by mohol byť v pokušení vrátiť sa k svojej vlastnej mene.
Prečo teda nezachrániť Grécko znova?
Veľkí európski hráči, hlavne Nemecko, Francúzsko a ECB, majú problém s vypracovaním záchranného mechanizmu. Európske vlády nie sú naklonené „tvrdému defaultu“, pretože by to mohlo ohroziť banky v celej eurozóne. Preto sa diskutuje o „jemnej reštrukturalizácii“ vo forme predĺženia splatnosti dlhu, alebo dobrovoľnom prerolovaní veriteľmi, ale niektorí namietajú a hovoria, že tieto návrhy sú iba synonymom defaultu.
Kto sú kľúčoví hráči?
Grécky premiér, George Papandreou, minulý týždeň vykonal personálne zmeny vo vláde, aby potlačil odpor z radov vlastnej socialistickej strany a za ministra financií vymenoval Evangelosa Venizelosa zo súperiacej strany. Venizelos je politický „gigant“, ktorý stál v čele príprav na Olympijské hry v roku 2004, avšak s ekonomikou nemá žiadne skúsenosti.
V celoeurópskych podmienkach je najvplyvnejšou postavou nemecká kancelárka, Angela Merkelová, ako hlava najväčšej európskej ekonomiky. Merkelová, ktorá stráca svoju predošlú popularitu, je teraz pod obrovským tlakom nemeckej verejnosti, ktorá odmieta platiť účty za grécku márnotratnosť – aj preto Merkelová vyžaduje, aby takisto banky pocítili bolesť nesprávnych rozhodnutí. Merkelová bola obviňovaná za zdržovanie prijatia druhého záchranného balíka pre Grécko, čím podľa viacerých ešte viac prehlbovala neistotu investorov, čo by mohlo mať za následok nákladnejší bailout.
A čo na to grécki obyvatelia?
Nespokojnosť verejnosti s úspornými opatreniami, ktoré zamedzujú skorému odchodu do dôchodku, zvyšujú dane a znižujú mzdy, prerástla do početných štrajkov a protestov, z ktorých niektoré sa nezaobišli bez násilia. Nezamestnanosť rastie. V prieskume z posledného mesiaca sa 80% občanov vyjadrilo, že už nie sú ochotní podstupovať ďalšie obety, aby im bola poskytnutá pomoc z MMF a EU. Bankári, pracovníci v sektore verejných služieb, štátni zamestnanci a dokonca aj lekári vyšli do ulíc. Zamestnanci privátneho sektora obviňujú z problémov krajiny rozbujnený verejný sektor, pracovníci štátnej správy zas daňové podvody a mnoho Grékov vidí ako príčinu súčasných peripetií skorumpovaných politikov. Analytik Theodore Couloumbis sa nechal počuť, že veľkým problémom gréckej spoločnosti je tendencia obviňovať zo svojich ťažkostí všetkých okrem seba.
Ako sme sa dostali do tohto stavu?
Grécko, ktorého ekonomika rástla rýchlym tempom, avšak bola poznačená korupciou a vysokou byrokraciou, vstúpilo do eurozóny pred desiatimi rokmi a „spojilo“ tak svoju ekonomiku s ostatnými členmi menovej únie.
Do recesie sa dostalo v roku 2009, po 15 rokoch rastu a jeho rozpočtový deficit dosiahol 15,4% HDP po sérii niekoľkých revízií vlády, ktorá nakoniec prezradila, že ekonomika krajiny bola v oveľa horšom stave ako dovtedy tvrdila.
Chronickým problémom sú takisto obrovské daňové úniky – grécky minister práce odhadol, že štvrtina ekonomika neodviedla na daniach ani cent.
Ak sa na celú vec pozrieme zo širšej perspektívy, zistíme, že grécka kríza odráža základnú slabosť štruktúry eurozóny – menovej únie, v ktorej 17 absolútne rozdielnych ekonomík platí rovnaký úrok a popritom vykonáva vlastnú rozpočtovú politiku.
Vývoj súčasnej krízy určí, či projekt spoločnej európskej meny prežije alebo nie.
Zdroj: Reuters
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Pokyny sa v minulosti zadávali najmä osobne, prípadne cez telefón. Dnes sa pre svojú rýchlosť používa najmä internet. Ako ale zadať prvý pokyn?...
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...