Zdá sa vám, že sme už takéto niečo zažili? Barel ropy Brent (najpravdivejší indikátor celosvetového nedostatku ropy) sa obchoduje za $115, čo je viac o $75 v porovnaní s júlom 2010 – 57% zvýšenie za 11 mesiacov. V USA sa priemerná cena benzínu pohybuje na $3,7 za jeden galón, 37% nárast oproti vlaňajšku a 100% zvýšenie za posledných 30 mesiacov.
Politici odpovedajú tak, ako by sme od nich očakávali. Obviňujú za súčasný stav revolúciu v Líbyi, „nenažraných“ špekulantov, OPEC a kdekoho ďalšieho. Cena ropy začala rásť ešte pred vypuknutím nepokojov na Blízkom východe. Tento rast bol spôsobený zvýšeným dopytom po rope a tlačiarenskými lismi Bena Bernankeho. Americkí kongresmani reagovali zvyčajným spôsobom, vytĺkajúc politický kapitál žiadali, aby sa dodávky ropy začali uvoľňovať z tzv. strategických ropných rezerv. Nebudeme opäť pripomínať, že Kongres má mierne nedostatky v chápaní slova „strategický“. Takisto majú títo ľudia problém vyrovnať sa s realitou, ktorá im niekoľko desaťročí doslova bije do očí. Politici jednoducho vždy vymenia obozretné dlhodobé plánovanie za politické gestá, generujúce čo najväčší počet hlasov.
Ropný vrchol v dlhodobom horizonte
„Peak oil“ (ropný zlom) je matematicky predpovedateľnou udalosťou odkedy americký geofyzik, M. King Hubbert rozlúskol tento prebiehajúci proces v roku 1956. Jeho model predpovedal, že produkcia ropy dosiahne v USA svoj vrchol v roku 1970. Netrafil sa skutočne iba tesne. V roku 1971, keď si USA dokázali z 88% zabezpečiť vlastné potreby týkajúce sa ropy, domáca produkcia dosahovala približne 10 miliónov barelov ropy denne a od tohto momentu už iba klesá.
Spotreba, produkcia a dovoz ropy v USA (1949-2009)
Ministerstvo energetiky bolo v USA založené v roku 1977 a jeho mandátom bolo zmierňovanie závislosti USA na zahraničnej rope. V tom čase dovážali Spojené štáty 6,5 milióna barelov ropy denne. V roku 1985 bola krajina ešte stále schopná zabezpečiť 75% svojich ropných potrieb domácou ťažbou. Dnes, o 36 rokov neskôr, dováža USA 10 miliónov barelov ropy za jeden deň, takmer polovicu svojej dennej spotreby.
Tento rok určil prezident Obama nasledujúce priority pre Ministerstvo energetiky:
Takéto debaty prebiehajú v ríši divov. Vráťme sa teraz späť do reality. Od roku 1977 nebola v USA vybudovaná jediná ropná rafinéria, alebo jadrová elektráreň. Desaťročia nečinnosti zapríčinili, že americká energetická infraštruktúra je zastaraná a rozpadávajúca sa. Ropovody, tankery, vrtné súpravy a nádrže už dávno presiahli svoju životnosť. Ropný priemysel v USA je charakterizovaný starnúcou pracovnou silou geológov a inžinierov, z ktorých mnohí dosahujú vek odchodu do dôchodku a kvalifikovaného personálu je akútny nedostatok.
Popieranie ropného vrcholu v sebe zahŕňa nebezpečné implikácie. Obamova vláda „drísta“ o solárnej, veternej energii, o etanole, keď ropa poháňa 96% dopravných prostriedkov a 44% priemyselného sektoru. Uhlie zabezpečuje 55% elektriny a nukleárna energia je zodpovedná za ďalších 21%. Obnoviteľné zdroje zabezpečujú iba 6,7% energetických potrieb USA pochádzajúcich väčšinou z hydro-elektrární.
Etanol sa pekne vyníma ako slogan, horšie je to už s jeho praktickým využitím. 40% úrody americkej kukurice sa spotrebuje práve pri výrobe tejto horľavej kvapaliny. Skutočné náklady na výrobu galónu etanolu (clá, náklady obetovanej príležitosti, vyššie náklady na krmivo) presahujú $7 a prispeli k zvýšeniu ceny kukurice za posledný rok o viac ako 110%. 107 miliónov ton obilia, ktoré sa použilo pri výrobe etanolu v roku 2009 by postačovalo ako potrava na celý rok pre 330 miliónov ľudí.
Energetické využitie jednotlivých zdrojov a ich použitie v daných sektoroch
Najviac znepokojujúcim aspektom pri ropnom zlome je, že vedúci politickí predstavitelia sú si vedomí tohto faktu a rozhodli sa s danou situáciou nič nerobiť. V roku 2005 si Ministerstvo energetiky vyžiadalo správu od jedného z najuznávanejších odborníkov, Roberta Hirscha, ktorá len potvrdzuje zmienené obavy. Štúdia poukazuje na fakt, že vrcholiaca produkcia ropy v rámci celého sveta predstavuje (nielen) pre USA neslýchané ťažkosti pri riadení rizika. Tým, ako sa blížime k zlomu, resp. ho prekračujeme, cena pohonných hmôt a volatilita cien sa bude dramaticky zvyšovať a bez včasných opatrení budú ekonomické, sociálne a politické náklady vskutku bezprecedentné. Podľa Hirscha existujú rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť nepriaznivému vývoju, ale tie by museli byť zavedené do praxe viac ako dekádu pred samotným ropným zlomom. Jeho najdôležitejšie závery by sa dali zhrnúť do nasledujúcich bodov:
Svetová produkcia skvapalnenej ropy nikdy nepresiahla úroveň, ktorá bola dosiahnutá v roku 2005. Každým dňom je očividnejšie, že svetová produkcia dosiahla svoj vrchol. Svet bude trpieť nedostatkom ropy niekoľko desaťročí.
Čo nás čaká?
I keď všetko to, čo sme doteraz spomenuli môže vyzerať pre ľudí a ich životný štandard katastrofálne, nemusí tomu tak celkom byť. Je pravda, že ľudstvo ešte nikdy nebolo tak veľmi bohaté ako v súčasnosti. Z veľkej časti to má na svedomí práve lacný zdroj energie v podobe ropy. Vedeli by sme sa teda vyrovnať so situáciou, kedy by ropa stála, povedzme $500? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, avšak existuje veľká pravdepodobnosť, že by nenastal koniec sveta ako mnohí predpokladajú, práve naopak, ľudstvu by ropný šok mohol dokonca pomôcť. Spoliehanie sa na jeden zdroj, a navyše v takom rozsahu ako je tomu v súčasnosti pri rope, robí svet oveľa krehkejším. Používanie ropy je dnes očividne optimálnym riešením, avšak zároveň je veľmi nebezpečné. Ale možno práve to potrebujeme - zažiť skutočnú ropnú krízu, aby sme sa pochopili skryté riziká, ktoré momentálne podstupujeme. Uviedli sme niekoľko alternatívnych zdrojov, ktoré by mohli byť potenciálnym substitútom ropy. Dobrou správou je, že ich je viac, čím sa minimalizuje závislosť na jednom z nich. Zlou správou je ich veľmi malé využitie v porovnaní s ropou. I keď ani to nemusí byť až taká nevýhoda. Evolúcia má rada šoky, krízy a nepredvídané, náhodné udalosti, vtedy pracuje jej „mechanizmus“ najlepšie – to znamená, že pristátie by bolo veľmi tvrdé a prechodné obdobie náročné, ale možno iba to je jediná cesta, ako sa zbaviť závislosti od čierneho zlata. Každopádne, aj bez využívania ropy ako hlavného zdroja energia by bola naša civilizácie bohatšia ako kedykoľvek predtým. Záleží na tom, či zvolíme „filozofiu“ poloprázdneho alebo poloplného pohára.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |