Je pôda dostatočnou ochranou pred (hyper)infláciou?
- Uverejnené: utorok, 14. jún 2011, 10:25
Viacero ľudí sa chce ochrániť pred hrozbou budúcej vysokej inflácie, resp. hyperinflácie. Na tom by nebolo nič zlé, práve naopak, take niečo je veľmi vhodným krokom v podmienkach súčasnej neistoty. Všeobecne prijímaný argument, ktorý hovorí o pôde ako o výbornej poistke pred inflačnou hrozbou, nás môže často krát zmiasť. Je teda potrebné položiť si elementárnu otázku, a síce, či je nákup poľnohospodárskej pôdy rozumným krokom pri obavách z (hyper)inflácie.
Jednoduchá odpoveď znie: nie. Avšak dôvod takéhoto tvrdenia stojí za hlbšie preskúmanie, pretože existuje obdobie, kedy bude nákup pôdy (nie nehnuteľnosti) vhodnou investíciou a kedy to bude absolútne príšerná investícia. A ako to v živote väčšinou býva, hranica medzi niečím nerozumným na jednej strane a logickým na strane druhej, je veľmi tenká.
Po prvé, poľnohospodárska pôda produkuje komodity – ktoré by v inflačných podmienkach prudko naberali na hodnote. Preto by sme si mohli myslieť, že vlastníctvo pôdy je niečo podobné ako vlastníctvo zlatej bane: istá poistka pred infláciou.
Avšak existujú 3 výstrahy pred takýmto typom argumentácie. Prvá tkvie v tom, že dostupnosť pri kúpe poľnohospodárskej pôdy je väčšinou závislá na poskytnutí úveru. Po druhé, podnikanie v poľnohospodárstve je finančne náročné a po tretie, na rozdiel od priemyselných komodít, alebo drahých kovov, poľnohospodárske produkty sa môžu rýchlo znehodnotiť, ak nie sú skonzumované.
Z prvých dvoch bodov môžeme vyvodiť záver, že úverové financovanie je jedna z kľúčových vecí pri vlastníctve pôdy ako aktíva, a aj pri podnikaní v poľnohospodárstve.
Preto, ak úverové financovanie vyschne – situácia zapríčinená ďalšou bankovou krízou, alebo prudkým zvýšením úrokových sadzieb z dôvodu vysokej inflácie – poľnohospodári si nebudú môcť dovoliť kúpiť potrebné vybavenie na obhospodarovanie pôdy. To je dlhotrvajúci problém, ktorý trápi farmárov aj v dobrých časoch. V časoch vysokej inflácie, poskytovanie úverov by bolo vo veľkej miere obmedzené, ak nie úplne pozastavené, keďže banky a iné finančné inštitúcie by neboli ochotné poskytovať pôžičky – koniec koncov, nemôžeme sa im ani čudovať; inflácia, a to nespomíname zvýšenú infláciu povedzme na dvojciferných hodnotách, nie to ešte hyperinflácia, podlamuje finančné inštitúcie, pretože v úverových vzťahoch vystupujú ako veritelia.
Tretia výstraha – znehodnotenie poľnohospodárskych komodít v prípade, ak sa nespotrebujú – je dôvodom, prečo také veľké množstvo farmárov neplánuje množstvo úrody v období vysokej inflácie, resp. hyperinflácie. Ak sa nad tým na chvíľu zamyslíme, zistíme, že také konanie je absolútne racionálne.
Pretože cena pohonných hmôt a aj ostatného spotrebného tovaru, ktorý je nevyhnutný pre farmárčenie, rastie, poľnohospodári jednoducho nemajú dostatok hotovostných prostriedkov, ktorými by mohli platiť za neustále sa zvyšujúce náklady. A tak sa rozhodnú nefarmárčiť v takom rozsahu ako by mohli, pretože nemajú hotovosť, ktorou by uhradili vysoké produkčné náklady, alebo si nemôžu dovoliť „úžernícky“ vysoké úroky. Poľnohospodári teraz nekonajú v zmysle svojho vlastného záujmu: uvedomujú si, že je lepšie nezarábať peniaze, ako ich strácať.
Ak by aj farmári konali v rozpore s vlastným finančným záujmom a zasiali by úrodu, ktorú si potom nebudú môcť dovoliť zožať, len čo by sa im podarilo túto úrodu nejakým spôsobom predsa len zožať, je pravdepodobné, že ju nebudú schopní dodať na trh. Dôvod je jednoduchý. Náklady, hlavne na dopravu, by v podmienkach hyperinflácie znemožnili dodanie poľnohospodárskej produkcie na trh, resp. také rozhodnutie by bolo iracionálne. Preto by zožatá úroda „odpočívala“ a hnila a nikdy by sa nedostala na trh, zatiaľ čo naokolo zúri hyperinflácia.
A teda z pohľadu poľnohospodára by sadenie, žatva a pokus umiestniť plodiny na trh, nedávalo žiaden zmysel – účinnejšie by bolo financie uchovať iným spôsobom a dúfať v lepšie časy.
Predpokladajme však, že inflácia sa zvyšuje, ale je stále takpovediac mierna (menej ako 20% ročne). V takom prípade sú poľnohospodárske komodity výbornou poistkou proti inflácii. Očakávania špekulantov, že inflácia vyženie ceny potravín vyššie bude mať za následok, že trhoví účastníci budú masívne vstupovať na trh s poľnohospodárskymi plodinami a zvyšovať tým ich cenu. To isté platí aj pre samotnú hospodársku pôdu.
Takéto špekulácie na trhu s poľnohospodárskymi produktmi a pôdou sa budú zvyšovať až do určitého bodu, kedy prasknú. Kedy to bude? Presná úroveň inflácie, kedy k tomu dôjde sa zistiť nedá, ale bude to v čase, kedy sa inflácia „utrhne z reťaze“ a stane sa najvážnejším ekonomickým problémom.
Nasledujúci obrázok ilustruje vývoj ceny poľnohospodárskej pôdy počas cesty k hyperinflácii.
Ak inflácia rastie, cena pôdy nielenže tento rast vyrovnáva, ale ho prekonáva, až do bodu zlomu, kedy sa začína jej cena drasticky prepadať kvôli dôvodom, ktoré sme uviedli.
Investícia do poľnohospodárskej pôdy, ako taká, nie je nerozumným riešením. Trik spočíva v načasovaní. Kedy je ten správny moment zbaviť sa tejto investície?
Odpoveď: Predtým ako vysoká inflácia zmrazí úverové financovanie.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Pokyny sa v minulosti zadávali najmä osobne, prípadne cez telefón. Dnes sa pre svojú rýchlosť používa najmä internet. Ako ale zadať prvý pokyn?...
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...