Ach, tí špekulanti
- Uverejnené: pondelok, 13. jún 2011, 15:30
Konverzácia ohľadom rozdielu medzi hodnotou a cenou je stará známa vec. Väčšinou z tohto boja vychádza víťazne hodnota, ale nesmieme zabúdať ani na veličinu ceny, pretože v ekonomike zohráva dôležitú úlohu. Ceny sú nevyhnutnou formou ľudskej komunikácie; dôležitá informácia je nám poskytnutá pri každej transakcii, pretože nám odkrýva relatívnu hodnotu, ktorú trh priraďuje konkrétnej veci na základe dopytu a ponuky a dostupnosti konkrétneho artiklu.
Ale čo sa stane, ak je cena takpovediac prekrútená a neslúži nám ako presný indikátor hodnoty, dopytu a ponuky?
Následkom tragédie spôsobenej hurikánom Katrina na jeseň roku 2005, cena benzínu sa v USA celonárodne zvýšila z $2,28 na $3 a v niektorých častiach Louisiany vystúpila na $7 až $8. Bill Lockyer, vtedajší generálny prokurátor štátu California povedal, že: „Hurikán Katrina zničil rodiny, zdevastoval rozličné komunity a zobral obrovský počet ľudských životov. Zisk z takejto tragédie je nemorálny. Dúfam, že toto vyšetrovanie neukáže, že chamtivosť ovplyvnila ropné spoločnosti a prevádzkovateľov čerpacích staníc v Kalifornii.“
Hoci takéto vyjadrenie môžu mať tie najlepšie úmysly, neberú v úvahu základné „zákony“ ekonómie, ktoré vždy víťazia. Hocikedy, keď sa vyskytne nedostatok, z akéhokoľvek dôvodu, cena niečoho smeruje prirodzene nahor. Zvyšovaním cien nerobia predajcovia nič, čo by malo úžernícky charakter; jednoducho hľadia na svoje vlastné záujmy a snažia sa zarobiť väčší zisk. Vyššie predajné ceny znamenajú vyšší zisk. Tento motív však nie je vôbec zlomyseľný – je to proste spôsob, akým trhy najlepšie fungujú.
Keď ostatní predajcovia zacítia potenciál vyšších zárobkov, presunú svoje zdroje z územia s nízkou ziskovou maržou tam, kde je možnosť zárobku najvyššia. Vysoké ceny benzínu a z toho prameniace vysoké zisky prilákajú na trh ďalších predajcov. Výsledkom je, že benzín sa dostane do oblastí, kde existuje nedostatok a ponuka a dopyt sa nakoniec priblížia k predošlému ekvilibriu – a ľudia získajú produkty, ktoré potrebujú. Koniec koncov, nie je práve toto účelom voľného trhu?
Avšak, tak ako vždy, politická hra musí zaujať svoje miesto – a tá súčasná sa týka potravín a ich vysokých cien. Potraviny nie sú niečím, čo by sa malo brať na ľahkú váhu – v minulom roku rozšírilo štatistiky hladujúcich ľudí niekoľko sto miliónov obyvateľov zemegule, práve kvôli rastúcim cenám potravy, ktoré sa počas jediného roka zvýšili o 37%.
S rastúcimi nákladmi na kúpu jedla vzniká debata, koho za tento stav viniť. Každý má svojho vinníka: rastúca populácia, koncentrácia korporátnej moci, rastúci priemysel biopalív, čínsky dopyt po mäse. Iní zas poukazujú na masívny tok peňazí od veľkých investorov, ktorí vstupujú na neregulované komoditné trhy, s cieľom špekulovať na budúcu cenu potravy. Niektoré orgány OSN sa vyjadrili, že možno bude nevyhnutné, aby vlády intervenovali a zregulovali tieto trhy, aby zastavili rast cien základných potravín. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ďalej dodáva, že sa musí zlepšiť transparentnosť na globálnych trhoch s poľnohospodárskymi plodinami.
Dokonca aj Howard Schultz, CEO najväčšieho obchodného reťazca kaviarní na svete – Starbucks, sa nechal počuť, že cena kávy rastie aj z dôvodu manipulácie trhy zo strany hedžových fondov, inštitucionálnych hráčov a pod.
Musíme si však ujasniť, že potrava je tzv. neelastickým tovarom – čo znamená, že ľudia si ho musia kupovať, aj keď ceny rastú, pretože pre ich život je nevyhnutný. Politici taktiež „zabúdajú“, resp. ignorujú fakt, že centrálne banky skresľujú trhové ceny vytváraním obrovského množstva menových jednotiek. Dolár, v ktorom je ocenená väčšina komodít, je tlačený v biliónových množstvách.
Korporátna Amerika už nie je vhodným objektom na obviňovanie – najpopulárnejším obetným baránkom sú dnes diabolskí špekulanti, ktorí zvyšujú ceny (nielen) potravín. Ale špekulanti sú iba symptómom takéhoto niečoho, nie príčinou. Zamyslime sa na moment nad programami iniciovanými centrálnymi bankami na celom svete. Ak rozmeníme tlačenie peňazí na drobné, čo nám ostane – a čo je cieľom centrálnych bánk, ktoré túto politiku vykonávajú?
Tlačenie meny je vo svojom jadre úplatkom. Je to úplatok pre investorov, aby nakupovali rizikové aktíva, používali lacné, nadbytočné peniaze a je to aj úplatok pre sporiteľov, aby prestali šetriť a začali míňať ešte predtým, ako ich mena stratí hodnotu. Rastúce ceny potravín a špekulácie sú iba dôsledkom takéhoto úplatku. Ak hodnota meny nemôže byť uchovaná – a pri súčasných rastúcich inflačných úrovniach je držanie meny stratovým obchodom – bude si hľadať cestu k miestam ako sú komodity a drahé kovy – uchovávateľom hodnoty v posledných tisícročiach.
Výsledkom je, že ceny potravín sú na najvyšších úrovniach v histórii. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo zbiera údaje o 55 komoditách, z ktorých následne generuje index cien potravín – ten sa od roku 2002 takmer strojnásobil.
Tvárou v tvár tejto znepokojujúcej realite a jej veľmi reálnym hrozbám, jediné, čo vedia centrálni bankári a ich skorumpovaní priatelia vo vládach spraviť, je snažiť sa zbaviť zodpovednosti za politiku, ktorú vykonávajú a hodiť všetku vinu na špekulantov. Takisto môžu obviňovať voľný trh. Prirodzene, špekulanti a ich investičné aktivity ovplyvňujú trhové ceny. Sú preto vyjadrením voľného trhu, ktorý nerobí nič iné, iba reaguje na kroky centrálnych bánk a intervencie jednotlivých vlád. Tým pádom sú špekulanti akísi „misionári“, ktorí zvestujú nepríjemné správy, čo sa stane, ak je voľný trh rozvrátený. Tak ako vždy, pre našich lídrov je veľmi jednoduché a vhodné obviniť skupinu ľudí, akou sú špekulanti.
Zdroj: The Wealth Cycle Principle
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Keď sa investor rozhodne vstúpiť do sveta akcií, prvým krokom je výber obchodníka, ktorý mu sprostredkuje prístup na burzy, na ktorých chce...
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Pokyny sa v minulosti zadávali najmä osobne, prípadne cez telefón. Dnes sa pre svojú rýchlosť používa najmä internet. Ako ale zadať prvý pokyn?...