Nemecko verzus ECB

Uverejnené: sobota, 11. jún 2011, 09:15

Je tomu týždeň, čo bolo všetko jasné. Predseda rady ministrov Juncker vtedy povedal, že dohoda o záchrane Grécka je na svete. Finančný trh si vydýchol a euro prudko posilnilo. Neprešiel však ani týždeň a situácia sa radikálne zmenila – zásadné rozdiely v tom, ako grécku krízu vyriešiť sa stupňujú. Najväčší spor vedie ECB a nemecké ministerstvo financií. Problémom je, kto zaplatí za nový dlh.

Philipp Bagus nám vo svojej knihe „Tragédia eura“ vysvetľuje mnoho zo zákulisia vzniku eura. Jedným z faktov je, že aj keď ECB vznikla na základe modelu nemeckej Bundesbanky, jej ostražitú menovú politiku neprebrala. Aj keď sa tak Trichet netvári, politika ECB má inflačný charakter. Nie je to prekvapením, keď si uvedomíme, že väčšinu v Rade guvernérov majú južanské krajiny. Hlavnou silou rozhodovania v ECB je tak Francúzsko a nie najväčší prispievateľ kapitálu – Nemecko.

A možno sila Francúzska je tým skutočným dôvodom, prečo ECB nechce ani náhodou počuť o reštrukturalizácií gréckeho dlhu. Vieme, že pri strate hodnoty gréckych dlhopisov by najviac utrpeli nemecké a francúzske banky, no tie nemecké sa postupne a dlhodobo gréckeho dlhu zbavujú. Tým, že minister financií Schäuble sa snaží pritlačiť súkromných veriteľov k obete, musí si byť vedomý toho, že nemecké banky dokážu straty z dlhopisov realizovať. No o ECB sa to povedať nedá.

Aj keď to na počiatku vyzeralo tak, že Nemecko bude súhlasiť s druhou záchranou Grécka, situácia sa zmenila. Daňoví poplatníci a koaličný partneri Merkelovej CDU sú výrazne proti záchrane južanskej krajiny. Najhlasnejšie sa ozýva FDP, ktorá kategoricky odmieta ďalší záchranný balíček. Hádzať dobré peniaze na zlé skutočne nie je riešením, a to najmä keď si uvedomíme, že Grécko nemá ani teoretickú šancu svoje dlhy splatiť. Zdá sa, že jediné Nemecko sa dokáže pozrieť realite do očí.

Schäuble sa preto snaží prísť s riešením, ktoré dokáže aspoň sčasti preniesť náklady na veriteľov a zároveň nespôsobí systémový kolaps, tak ako kedysi Lehman Brothers. Tým že by vymenili staré grécke dlhopisy za nové a ich splatnosť predĺžili o 7 rokov, mierne by sa pomohlo Grécku, no čo je dôležitejšie, tak časť nákladov by neznášali daňoví poplatníci eurozóny ale samotné banky. No táto mäkká reštrukturalizácia je pre ECB absolútne neprijateľný krok.

Vieme prečo. ECB má na svojej súvahe grécke cenné papiere v nominálnej hodnote €190 miliárd euro. Akákoľvek tvrdá reštrukturalizácia by znamenala, že straty ECB vymažú veľkú časť jej kapitálu. Je to paradoxné, ale ECB je jedna z najrizikovejších finančných inštitúcií na svete. Mäkká reštrukturalizácia spôsobí ECB tiež straty. A toho si je Trichet veľmi dobre vedomý. Určite verí, že tých pár mesiacov na čele ECB, ktoré mu ostávajú, dokáže prežiť bez ujmy. Už teraz znáša silnú kritiku za svoju politiku. Predstava, že by musel žiadať vlády krajín eurozóny o novú dotáciu za straty ECB, je skutočne neprijateľná.

A práve politika nalievania obrovskej masy peňazí do obehu pomocou refinančných operácií národnými bankami je témou silnej kritiky jedného z najvplyvnejších mužov nemeckej ekonómie – profesora Sinna z Ifo inštitútu. Ten tvrdí, že politika ECB, ktorá nahromadila stovky miliárd vysokotoxických aktív do svojich kníh, nie je dlhodobo udržateľná. ECB podľa neho potrebuje zásadnú reformu. Tá však len veľmi ťažko príde z vnútra, keďže táto politika, na rozdiel od Nemecka, vyhovuje južanským krajinám.

Nelámme však palicu. Nemecko sa s ECB určite dohodne. Je to nakoniec v záujme oboch. A dohodu pravdepodobne neohrozí ani nemecký Federálny ústavný súd, ktorý skúma legálnosť pôžičky Grécku. V súčasnej situácií sú „vyššie“ ciele ako dodržiavanie práva. Podobne nič neznamenal ani priamy zákaz pôžičiek medzi krajinami Maastrichtskou zmluvou.

A aj preto sme svedkami pokračujúcich tenzií medzi Nemeckom a ECB, vládou a voličmi, južanskými a stredovými krajinami, medzi bežným Nemcom a bežným Grékom. Z bankovky mostov sa stáva bankovka priepastí. Viac o tom, prečo euro zlyhalo, sa môžeme dozvedieť z prednášky spomínaného Philippa Bagusa v pondelok organizovanej Konzervatívnym inštitútom...

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails