Približne pred dva a pol rokom vydal Robert Bryce, americký žurnalista zaoberajúci sa otázkami energetickej bezpečnosti, svoju tretiu knihu s názvom: Gejzír lží: Nebezpečné ilúzie ohľadom „Energetickej nezávislosti“. (Gusher of Lies: The Dangerous Delusions of Energy Independence). V nej uvádza veľké množstvo argumentov prečo sa USA nemôže, a ani by sa nemali pokúšať stať sa nezávislou krajinou na najväčšom, resp. najdôležitejšom trhu na svete: na globálnom trhu s energiami. Ako môžeme predpokladať, odvtedy veľa politikov, či už pravicových alebo ľavicových deklarovalo snahu učiniť tento pomýlený nápad realitou.
V polovici augusta 2010 vydal Biely Dom tlačovú správu, ktorá hovorí, že stimulačný balíček podpísaný Barackom Obamom vo februári 2009 obsahoval „opatrenia na modernizáciu americkej národnej infraštruktúry a podporil snahy týkajúce sa zabezpečenia energetickej nezávislosti USA“. 11. augusta tohto roku sa americký prezident vo svojom prejave vyjadril, že Amerika investuje zdroje do sféry „čistej“ energie a do pracovných miest, ktoré sú s týmto odvetvím spojené – miest, ktoré sú dobre platené, a ktoré povedú USA do čistejšej, bezpečnejšej a energeticky nezávislejšej budúcnosti.
V júni sa americký sekretár ministerstva poľnohospodárstva vyjadril, že rozvoj v odvetví obnoviteľných zdrojov energie nielenže bude mať dopad na energetickú nezávislosť, ale bude v súlade aj s regionálnou stratégiou, ktorú sekretár načrtol, a ktorá sa týka tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach nachádzajúcich sa v skľúčených územiach trpiacich stálou chudobou.
Najväčšiu zásluhu na neustálom obnovovaní otázky ohľadom energetickej nezávislosti má lobby, ktoré pôsobí v rámci odvetvia etanolu. Táto lobby neustále opakuje, že zvýšenie množstva etanolu z 10% na 15% v rámci pohonných látok v USA, bude mať za následok zvýšenie energetickej nezávislosti USA. Lobby ďalej verí, že energetická nezávislosť USA je dosiahnuteľná a etanol je najdôležitejším prvým krokom, aby sa toto tvrdenie stalo realitou.
Bezpečnostný analytik pracujúci v Centre Strategických a Medzinárodných štúdií, Anthony Cordesman zverejnil analýzu, v ktorej vysvetľuje príčiny prečo musí USA ponechať svoje vojská v Iraku a Perzskom zálive. Môžete aj nemusíte s touto analýzou súhlasiť, ale pravdou je, že jeho pohľad na globálny trh ropy je úplne presný:
Nezáleží na tom odkiaľ získa USA ropu každý jednotlivý deň. USA sa uchádza o ropu ako hociktorý iný štát na svetovom trhu s touto komoditou, ktorý sa riadi celkovou ponukou ropy a platí ceny, ktoré sú trhové. Ak sa objaví kríza v Perzskom zálive, USA si bude konkurovať so všetkými importujúcimi krajinami a bude platiť takisto vyššie ceny vyplývajúce z takejto krízy. Ak sa cena ropy zvýši z dlhodobého hľadiska, USA sa nevyhne vyšším cenám, a ak budú zásoby čierneho zlata poznačené konfliktom, USA sa bude musieť podeliť o tento zvyšok s ostatnými krajinami OECD.
Globálny trh s energiami je najväčší, najdôležitejší, najviac integrovaný a najtransparentnejší trh aký bol kedy vytvorený. Myšlienka, že USA – najväčší producent, a zároveň najväčší spotrebiteľ energie – by mal ostať v tejto oblasti odizolovaný je smiešna.
Fakt, že Biely Dom a isté skupiny, ktorým ide iba o získanie obrovských dotácií neustále používajú termín „energetická nezávislosť“ je príčinou, prečo sa v USA nevedú širšie diskusie ohľadom energie. Na tento fakt by USA už čoskoro mohlo výrazným spôsobom doplatiť.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |