J.C. Trichet včera naznačil riešenie súčasných problémov okolo zadlženej eurozóny. Je ním vytvorenie jednotného ministerstva financií, ktoré bude emitovať eurodlhopisy. Vidíme tak jasný krok smerom k fiškálnej únií. Je to asi jediný spôsob ako zachrániť eurozónu – bohužiaľ opäť na úrok tých, ktorí vytvárajú hodnoty. K eseji Godona T. Longa niet čo dodať:
Politická únia
Bola to vízia, že je možné niečo získať zadarmo, ktorá prispela k vytvoreniu Európskej monetárnej únie. Hoci krajiny Európy sú silne nacionalistické, boli ochotné obetovať malú časť svojej suverenity za prichádzajúce výhody. V počiatočných štádiách eura každý profitoval z nízkych úrokových sadzieb. No toto štádium eufórie bolo už po dekáde vystriedané nákladmi súvisiacimi s existenciou eura – od nekonečných víl na pobreží Španielska, cez ohromné penzie a sociálne výhody Grécka, až po daňové výhody off-shorových korporácií v Írsku.
Európske vlády však neboli ochotné vzdať sa takej miery suverenity, aby dokázali vytvoriť podmienky pre vznik politickej únie, ktorá je nutnou požiadavkou k únii menovej. Po dekáde tohto pokusu prišiel čas splatiť cenu monetárnej únie. Krajiny eurozóny však ostali chytené v pasci, pretože nie sú ochotné pristúpiť k politickej únií, no zároveň vedia, že ak to nespravia, náklady budú omnoho vyššie.
Avšak nikdy v histórií nefungovala menová únia bez únie politickej, ktorá kontroluje fiškálnu politiku. Tomuto rozumeli stratégovia, nie však politici, ktorí videli spôsob získania lacných peňazí na financovanie predvolebných cukríkov a vyhýbaniu sa nepopulárnym, no nutným reformám. Počítalo sa s tým, že prekážky politickej únie zmiznú s tým, ako sa dostaví kríza. A kríza prišla.
Súčasná záchrana krajín PIG dá mandát ECB na emisiu eurodlhopisov. To umožní Európskej centrálnej banke tlačiť svoj vlastný dlh. S tým príde nutná potreba splácať tento dlh. Platiť za tieto dlhopisy sa postupne začne znižovaním miery daňovej samostatnosti jednotlivých krajín. Vyrieši sa tak najväčší problém súčasného napredovania k politickej únií - neochota vládnucich politických režimov vzdať sa drahokamov zdaňovania. Avšak toto je skrytý strategický plán v Európe.
Merkantilistický kolonializmus
Na to, aby sme porozumeli tejto stratégií, musím pochopiť históriu Európy a jej kultúrnu diverzitu. Od vzniku Rímskeho impéria a Ríše Karla Veľkého, politici snívali o zjednotenej Európe. Avšak v zjednotení nebol úspešný ani Napoleon a ani Hitler.
Avšak je jedna vec, v ktorej boli európske národy úspešné – merkantilistický kolonializmus. Oni ho vymysleli. Myslím tých kráľov a ich finančníkov. Králi sa stratili, no finančníci sa stali ešte silnejšími ako kedykoľvek predtým.
Kolónie sa už nenachádzajú na druhej strane oceánov, no v samotnej eurozóne. Princípom merkantilistického kolonializmu bolo vytvoriť potrebu dlhu, potom ho financovať a nakoniec vymeniť dlhy za aktíva, ktoré produkujú skutočné bohatstvo. Kolónie pracovali ako otroci, aby splatili svoje dlhy európskym pánom.
Európske banky postupne presúvajú svoj dlh na ECB a EU. Niekto musí zaplatiť za tento dlh a nakoniec to bude celá daňová základňa Európske únie. Vitajte v novej eurozóne. Nenadarmo staré porekadlo hovorí: zlato sú peniaze kráľov, striebro sú peniaze kupcov a dlh sú peniaze otrokov...
Voľne preložené z textu G.T. Longa
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |