Kvantitatívne uvoľňovanie a teória swapov aktív

Uverejnené: piatok, 01. október 2010, 11:20

Keď sme začiatkom jari tvrdili, že kvantitatívne uvoľňovanie druhej generácie zo strany FEDu je len otázkou času, mnohí sa nám smiali. Hovorili, že z US ekonomiky sa stáva „rýchlica obnovy“ a na takýto neštandardný krok menovej politiky nie je dôvod. Nuž pár mesiacov na to došlo na naše slová. Situácia sa prestala zlepšovať a vidíme akúsi recesiu (zatiaľ stále) rastu US hospodárstva. FOMC po augustovom „QE lite“ v septembri nasadil tvrdšie vyhrážky. Jasne naznačil, že ak bude hroziť deflácia, alebo sa stav US ekonomiky začne výrazne zhoršovať, FED začne robiť de facto to čo vie najlepšie (resp. jediné čo vie). A tým je tlačenie peňazí (oficiálne odkup vládnych dlhopisov) a liate likvidity do vyschnutého hrdla finančných trhov. Práve do finančných trhov, a nie do reálnej ekonomiky. A to bol, je a bude základný kameň úrazu prečo kvantitatívne uvoľňovanie druhej (ale aj prípadnej tretej či štvrtej generácie) bude neúspešné. Nepomôže nielen dlhodobo podporiť ekonomiku, ale nezabráni ani deflačným tlakom. Povedzme si o tom niečo viac.

Zrodenie Helicopter Bena

Už v roku 2002 vo svojom známom vystúpení, po ktorom dostal prezývku „Helicopter“ Ben, povedal vtedy člen FEDu (dnes už jeho hlava) Benjamin Shalom Bernanke, že US vláda môže veľmi jednoducho zabrániť deflácii, keďže má jednu vynikajúcu technológiu nazývanú tlačiarenský lis. Na základe tohto „zázraku“ môže vytlačiť peniaze ex nihilo (z ničoho) takmer zadarmo a rozosiať ich po krajine z helikoptéry, čím, zabráni deflácii. Nuž ak by to doslovne aj platilo, a urobilo by sa to podľa tejto „Bernankeho literárnej predlohy“, potom by sa deflácii skutočne zabránilo, no na ekonomický rast (reálny) by to tak či onak nemalo žiadny vplyv. (Cenová hladina je nepodstatná pre ekonomický vývoj a akékoľvek množstvo peňazí dokáže obslúžiť akýkoľvek produkt, čo dokázal už Murray Rothbard. Navyše v období „zlatého veku“ koncom 19. storočia bola deflácia bežným javom a produkt robustne rástol).

Rozhadzovanie peňazí „vidlami po krajine“

Žiaľ (alebo vďaka Bohu) rozhadzovanie peňazí „vidlami po krajine“ nie je možné ani želateľné. Možné preto, že by to v skutku bez akéhokoľvek maskovania odhalilo to, čo hovoríme už dlho: že centrálne banky sú len tlačiarňami peňazí a nemajú v slobodnej ekonomike opodstatnenie (a to si FED nemôže dovoliť). Želateľné to nie je preto, lebo by to istej vládnej záujmovej skupine neprinieslo žiadne výhody, ak by sa k peniazom všetci dostali v rovnaký čas. ( Už v komentári „Fiktívni strážcovia menovej stability“ som priniesol názor, že tlačenie peňazí sa robí hlavne pre to aby sa k čerstvým peniazom vytlačeným z teplého vzduchu dostala najskôr vybraná skupina, ktorá z nich mohla profitovať pri ešte nezmenenej cenovej úrovni). Na obídenie týchto dvoch problémov sa tak k slovu dostane „štandardný postup“ uvedenia novým peňazí: cez bankový systém prikrášlený názvom kvantitatívne uvoľňovanie a dobročinným dôvodom: na pomoc upadajúcej ekonomike (i keď skutočnosť ukazuje, že iba úzkej skupine ekonomiky, pričom väčšine to skôr pohorší).

Havária za haváriou

Pri tomto postupe však začína vznikať pri stave US ekonomiky, ktorej dominuje snaha o deleveraging (teda znižovanie dlhu) a stále je prítomná neistota ohľadom budúcnosti, problém. Komerčný bankový systém síce má likviditu od FEDu, no úverový trh je akosi zamrznutý. A tak ďalej do reálnej ekonomiky sa vlastne likvidita nedostáva, alebo dostáva v minimálne miere. Ostáva uzamknutá na finančných trhoch, čo spôsobuje zvyšovanie ceny finančných aktív bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu. A tiež deformáciu US výnosovej krivky (prepad nadol). Práve tento jav môže spôsobiť najskôr eufóriu výhodnosti niektorých projektov, ktoré sa pri vyšších sadzbách stali nerentabilné (dočasný ekonomický odraz). Avšak nakoniec pre pokračujúcu defláciu v reálnej ekonomike (deštrukciu kapitálu vytvoreného zo vzduchu pre stále prítomnú krízu) sa neskôr ukáže, že kalkulácie boli chybné. Naopak pri živote sa umelo udržujú projekty, ktoré dostávajú dotácie od zeleného stola cez fiškálne stimuly a ktoré by sa v slobodnom prostredí nepresadili. Mylná alokácia zdrojov tak pokračuje a spôsobuje nové a nové havárie. V takomto prostredí je tak dopyt po úveroch minimálny.

Papier za papier

Takže inflácia, ktorá v reálnej ekonomiky vzniká dnes hlavne cez multiplikáciu depozít pri tvorbe úverov vo frakčnom rezervnom systéme je minimálna. To, čo tak kvantitatívne uvoľňovanie robí, je len zvyšovanie bankových rezerv (čo priznal aj odchádzajúci viceprezident FEDu Donald Kohn) bez jasne pozitívnejších účinkov na reálnu ekonomiku. Jednoducho, kvantitatívne uvoľňovanie rieši problém na strane ponuky úverov a nie na strane dopytu po nich a predstavuje de facto len swap (teda výmenu) jedného aktíva na bilancii banky (vládne dlhopisy, ktoré sú samo o sebe "takmer peniaze" a likvidné) za iné (peniaze). V podstate nič viac. A tak nemôže vyvolať ani na rast inflácie (viď 20-ročné tlačenie peňazí v Japonsku a stále prítomnú defláciu) definovanej ako všeobecný rast cenovej hladiny. Infláciu definovanú klasicky v liberálnom ponímaní ako rast množstva peňazí v obehu to však bezosporu vyvolá. K prospechu vybranej elitnej skupiny a na škodu širokým masám. Okrem všetkého spomínaného, kvantitatívne uvoľňovanie je krok nesprávnym smerom aj preto, že predstavuje snahu o riešenie krízy, ktorú spôsobil nadmerný objem úverov a nadmerný dlh nafúknutý nízkymi úrokovými sadzbami, ďalšími úvermi s mimoriadne nízkymi úrokovými sadzbami. Pochopiteľne, že bez existencie reálneho kapitálu. A navyše nízke úrokové sadzby budú ďalej demotivovať od tvorby úspor, ako základného kameňa rastu ekonomiky premenením na investície.

100%-tné bláznovstvo

Kým si však tieto nesprávne kroky FED uvedomí, príde už ďalšia kríza. Pardon ďalšia vlastne nie. USA sa totiž ešte z tej aktuálnej nedostali. I keď uvedomí si niekedy FED, že robí chybu? Ak zoberieme citát Alberta Einsteina : „Definícia bláznovstva je robenie tých istých vecí znova a znova ( pozn. kvantitatívneho uvoľňovania) a pritom očakávanie odlišných výsledkov.“, potom možno tvrdiť, že vo FEDe sedia takmer samí blázni. A možno od takých očakávať seba reflexiu?

Oficiálnou politikou je „moneprinting“

Neefektívne tlačenie peňazí, neefektívne výdavky, neúčinné povzbudzovanie k zadlžovaniu sa a zatiaľ neúspešná snaha o riešenie problémov s dlhom cez infláciu tak ostáva oficiálnou politikou US. Avšak FED stále dúfa v zázrak. To je dnes to posledné na čo sa môže spoliehať. Ak sa tak nestane celý systém ekonomiky postavený na dlhu, ktorý nutne potrebuje tlačenie peňazí z teplého vzduchu aspoň v objeme splatných úrokov z úverov (čo je jeho systémová vlastnosť, tak ako systémová vlastnosť auta je, že ide na benzín) sa rozpadne. A ak nie tak potom vznikne superobrovský „Celosvetový Sovietsky Zväz“.

Autor: Stanislav Panis | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails