Grécko sa ženie do vlastnej záhuby a „svätá trojica“ EU/ECB/MMF mu v tom chce sekundovať. Počas piatku sme všetci s napätím očakávali stretnutie čelných gréckych politických špičiek so snahou o tlmenie kolapsu Grécka. Výsledok je však šokujúci a politici sa nedohodli na žiadnom pozitívnom výstupe. Akýkoľvek konsenzus protichodných táborov bol vzájomne blokovaný, líder opozičnej LAOS George Karatzaferis to komentoval trefne "nanešťastie niektorí ľudia si hodnotia vlastnú pozíciu vyššie ako samotnú krajinu". Otázkou tak aktuálne ostáva, čo vlastne Gréci chcú. Vieme čo chce a vyžaduje od Grékov EU, MMF, ECB, ale čo chcú Gréci ostáva naďalej nejasné. Situácia v krajine sa stáva neúnosnou po prísnych radikálnych fiškálnych škrtoch a neistej fiškálnej budúcnosti, kedy v nedeľu vyšlo do ulíc hlavného mesta Atény takmer 100 tis. nespokojných obyvateľov. Kríza v Grécku tak postupne pokračuje vo fázach vývoja z krízy finančnej na ekonomickú (fiškálnu) a aktuálne na spoločenskú (sociálnu), čo znamená šach-mat.
Čo môžeme od Grécka očakávať?. Situácia je krajne riziková, aktuálne je politicky nepriechodná privatizácia gréckych vládnych aktív a prísne škrty vo verejných financiách. Podľa nemeckého denníka Der Spiegel takmer trojtýždňová kontrola plnenia úverových podmienok z gréckej strany dopadne negatívne. Misia „trojky“ (EU/ECB/MMF) by mala tento týždeň predložiť plán kontroly gréckych financií a výsledkom má byť „neplnenie ani jedného bodu fiškálnej reštrukturalizácie“. Gréci si tak robia žart z celej Európy, alebo sa jedná o dômyselný postoj? Jedno je isté, aktuálne sa snažia vyriešiť grécke problémy skôr EU/ECB/MMF ako samotní Gréci. Gréci nikdy neplnili časť svojej dohody, už do eurozóny sa dostali podvodom. A až po prehĺbení fiškálnej nestability Grécka predstavitelia EU zistili grécke prehmaty. Po tomto ponaučení, rok po poskytnutí gréckeho úveru (110 mld. euro), trojica EU/ECB/MMF zistí ďalšie grécke „klamstvá“. Aktuálne ťažko hodnotiť kto je nepoučiteľný - Gréci, že si pýtajú stále viac a EU/ECB/MMF im stále požičiavajú.
Zatiaľ, čo politickí predstavitelia eurozóny na čele s eurokomisárom O. Rehnom a prezidentom ECOFINu (ministri financií eurozóny) J.C. Juncker vidia potenciál prípadnej jemnej reštrukturalizácie gréckeho dlhu cez reprofiláciu (predlženie splatnosti) ako priechodnú. Ale predstavitelia ECB majú striktne negatívny postoj k akejkoľvek forme reštrukturalizácie gréckeho dlhu. Postoj ECB vychádza primárne z držby rizikových aktív na svojej bilancii, kde vo forme depozitných operácii je takmer 2 bil. eur ( 1 bil. v rizikových vládnych a bankových dlhopisoch). Ďalších viac ako 76 mld. euro má ECB priamo v nakúpených rizikových dlhopisoch krajín PIG (Portugalsko, Írsko, Grécko). ECB by tak pri prípadnej „jemnej reštrukturalizácii“ gréckeho dlhu prišla o desiatky mld. euro, čo je jedným z dôvodov jej radikálneho odporu.
Graf objemu finančných aktív vo forme depozít v ECB
ECB je v prvej línii fiškálnej vojny v eurozóne, čo dokumentuje i nasledujúce graf. ECB mesačne pumpuje do rizikových bankových sektorov krajín PIGS (PIG + Španielsko) vysoké objemy likvidity (pri refinančných operáciach), aby ich udržala pri živote. Ku koncu roka 2010 to bolo takmer 350 mld. euro, pri ktorých akceptuje výrazne rizikové (v podstate už neakceptovateľné) vládne dlhopisy Grécka, Portugalska a Írska.
Graf vývoja podpory bankových sektorov PIGS od ECB
Gréci využili svoje členstvo v eurozóne na perfektný vojenský manéver. Svoj grécky dlh premenovali na európsky problém a boj o prípadnú existenciu eura. Celkový dlh Grécka v súčasnosti dosahuje 327 mld. euro (takmer 155% k HDP). Ak si zoberieme, že gréckej ekonomike hrozí tretí rok recesia, je takmer nemožné tento dlh splatiť. Nový úver im nič nevyrieši len potvrdí správnu grécku voľbu „prehodiť grécky dlh na európsky problém“.
Graf vývoja a predikcii gréckeho dlhu
Aby sa grécky dlh stal ako tak manažovateľný, je potrebné podľa analytikov Citibank pristúpiť k drastickému haircutu (zostrihnutiu dlhu). Aby sme sa dostali na úroveň akceptovateľného vládneho dlhu 90% HDP je potrebné v najbližších 5-rokoch pristúpiť k haircutom gréckeho dlhu až do výšky 70%.
Výhľad haircutu gréckeho dlhu na ročnej báze od Citibank
Pri pohľade na vlastníkov gréckeho dlhu je každému jasná aktivita „svätej trojice“ EU/ECB/MMF, ktorá by sa do roku 2020 mohla stať najväčšími gréckymi veriteľmi. Aktuálne sú najväčšími veriteľmi zahraničné nebankové inštitúcie (poisťovne, fondy), zahraničné banky (primárne nemecké, francúzske), ECB, MMF/EU, grécke banky a a grécke nebankové inštitúcie.
Graf štruktúry gréckych veriteľov
Prípadný haircut (resp. default) gréckych dlhov na úrovni 60-70% by podľa zdrojov Barclays Capital bol jedným z najväčších v novodobej histórii. Viac dokázala „skrátiť“ svoje záväzky iba Argentína v roku 2005 o úroveň 75%.
Graf vývoja haircutu pri posledných defaultoch
Ktoré európske banky majú bezsenné noci od prehĺbenia gréckeho problému? Sú to belgicko-francúzska Dexia a nemecká Deutsche Postbank. Expozíciu týchto bánk podľa zdrojov Citigroup a EU Vám prinášame v nasledujúcej tabuľke.
Gréckym rizikom ohrozené európske banky
Grécky problém po tomto štatistickom rýchlokurze je naozaj neriešiteľný bez prípadného defaultu (haircutu) a akákoľvek nová finančná pomoc Grécku tento problém iba oddiali a prehĺbi. Gréci sú tlačení k múru pod tlakom privatizácie (odhaduje sa príjem 30-50 mld. euro do roku 2013). Ale nemusíme byť matematici, aby sme si zrátali, že im to nepomôže. Preto je tu cítiť neochotu Grékov pristúpiť k radikálnym požiadavkám „svätej trojice“ EU/ECB/MMF. Tento vklad podľa komentárov EU by sa považoval za poistku, aby Gréci boli nútení realizovať prísne reštriktívne kroky vo verejných financiách. My to považujeme za vklad do rulety s takmer istým negatívnym výsledkom. Grécka vláda si teraz kladie otázku je „lepší default s vlastným majetkom, alebo bez vlastného majetku?“. Odpovedať si musí každý sám a nemusí byť gréckej národnosti.
V Grécku narastajú sociálne nepokoje, grécke banky sú pod tlakom. Za posledný rok sa hodnota vkladov znížila o 31 mld. euro, čo predstavuje 14% pokles na ročnej báze. Grécke banky sa tak dostávajú do stále horšej situácie a sú čím ďalej závislejšie od pomoci ECB, ktorá aktuálne dosahuje takmer 90 mld. euro. Cez víkend sa dokonca objavili informácie, že Grécko plánuje vytvoriť "zlú banku", ktorá by odkúpila toxické aktíva lokálnych bánk tak, aby sa banky dali sprivatizovať. Zlá banka by bola garantovaná vládou. Problémom však je to, že toxické aktíva bánk sú samotné dlhopisy Grécka, čo by grécku vládu dostalo na ten istý kraj útesu ako stojí aktuálne. Grécko sa tak chce rozdeliť na dobré a zlé Grécko, ale dnes sa už nedá určiť ktorá strana je ktorá.
Podľa článku z Financial Times európski lídri rozmýšľajú nad možnosťou bezprecedentnej intervencie do gréckej ekonomiky. Tá by zahŕňala medzinárodnú kontrolu výberu daní a privatizácie. Iba prijatie takéhoto kroku by bolo podmienkou poskytnutia nového úveru krajine. Rovnako sa hovorí o tom, že vlastníci dlhopisov by "dobrovoľne" súhlasili s predĺžením ich splatnosti teda tzv. reprofiláciou. Brusel si tak môže vytvoriť prvú kolóniu, ide však o krajné riešenie vytvorenie gréckeho protektorátu. Všetko má vytvárať iba tlaky na grécku privatizáciu vládneho majetku, ktorá však nič nevyrieši. Iba poskytne čas na zahladenie strát niektorých európskych bánk.
Ako sme už niekoľkokrát naznačili, reálna finančná potreba Grécka do roku 2013 by sa mohla vyšplhať 60-70 mld. euro, pričom aktuálne ak Gréci nedostanú júnovú tranžu 12 mld. euro, ich zdroje vydržia iba do polovice júla. Ani vykrytie 50% potreby z privatizačných zdrojov grécku nepomôže a prípadný nový úver ich bude udržiavať pri takmer 400 mld. euro úrovni vládneho dlhu. EU systém pomoci sa rozpadá, Gréci už tento tok mali byť aktívni na finančnom trhu, podobne od začiatku budúceho roka i Íri. Aktuálne však ani jedná krajina nemá šancu sa do roku 2013 vrátiť na finančné trhy, čo bude vyvíjať tlak na financovanie zo strany EU/ECB/MMF.
Záverom si pomôžeme výrokom člena ECB Lorenza Bini Smaghiho, že prípadná reštrukturalizácia gréckeho dlhu je ako „rozprávka o mýtických príšerách“. Tých príšer je v eurozóne niekoľko a ECB budú mátať naozaj dlho. Každá rozprávka končí s dobrým koncom, preto ju používajú komentáre ECB, ale Gréci dali svetu bájky a tie končia ponaučením, niekedy veľmi tvrdým.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |