Niekedy môžeme z médií počuť o tom, ako sa počet obyvateľov na Zemi neustále zvyšuje a o pár rokov nebude dostatok zdrojov, ktoré by uživili všetky „hladné krky“. Občas sa v tomto prípade skloňuje slovo apokalypsa. Tá síce môže nastať, avšak presne z opačného dôvodu, a to ukončenia populačného rastu, na ktorý sa teraz bližšie pozrieme.
Na začiatok upriamime našu pozornosť na dva grafy, ktorých vypovedacia hodnota je vskutku obrovská. Grafy porovnávajú úroveň pôrodnosti v rokoch 1950 – 1955 a v období 2010 – 2015. Prekvapujúci záver, ktorý z tohto porovnania vyplýva nás informuje o tom, že doba, ktorá začne plynúť už o 10 rokov, bude jedným z najdôležitejších prelomov v ľudskej histórii jednoducho preto, že ľudská rasa približne od roku 2020 už nebude schopná svojej reprodukcie. Samotný populačný rast síce bude pokračovať ešte niekoľko dekád kvôli súčasnej vekovej štruktúre a predlžovaniu ľudského života, ale ak sa bavíme čisto o reprodukcii, naša spoločnosť už viac nebude rásť. A keďže globálna reprodukcia nebude dosahovať kladné čísla, v absolútnom vyjadrení bude záporná a v dostatočne dlhom časovom horizonte poklesne svetová populácia k číslu 0.
Počet detí na jednu ženu (celková fertilita) v rokoch 1950 - 1955
Projekcia na roky 2010 - 2015
Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľstva klesá populačný rast v takmer všetkých krajinách. Rast populácie dosahoval v rokoch 2000 – 2010 v USA 0,9% p.a., zatiaľ čo v 90. rokoch to bolo 1,2%. Na porovnanie, Japonsko a Nemecko zažilo v poslednej dekáde takmer nulový rast populácie. A predsa len sú to krajiny emerging markets, ktoré zaznamenali najviac dramatický pokles populačného rastu. V Číne sme v posledných 10 rokoch videli rast obyvateľstva iba na úrovni 0,56% p.a. v porovnaní s 1% v 90. rokoch a viac ako 2% v 60. a na začiatku 70. rokov. Podobne je tomu aj v Indii, kde miera rastu populácie klesla na 1,6% zo svojich maximálnych hodnôt v 70. rokoch na hodnote 2,3%. Rast obyvateľstva dosahoval v Brazílii v posledných 10 rokoch priemerné úrovne 1,1% a v Rusku to bola dokonca záporná hodnota, mínus 0,4%. Všimnime si teda, že úroveň rastu je podstatne nižšia vo všetkých krajinách.
Demografická dynamika je relatívnym vzťahom medzi mierou pôrodnosti a mierou úmrtnosti. Úmrtnosť v súčasnosti klesá, nakoľko ľudia žijú dlhšie, kvôli zlepšeným stravovacím návykom, vyššej úrovni v medicínskom odvetví a pod. Pôrodnosť klesá pomalším tempom a chronologická priepasť medzi oboma mierami zapríčiňuje populačný boom. Postupom času však pôrodnosť dobieha zameškané a vo väčšine rozvinutých krajín pokračuje v poklese, resp. iba v miernom absolútnom raste, ktorý nie je dostatočný, aby zabezpečil stabilný rast. S takýmto problémom sa momentálne borí Japonsko, kde populácia rapídne starne a zmenšuje sa vo svojej veľkosti.
Pozrime sa teraz na to, ako sa tento cyklus vyvíjal v posledných 200 rokoch. Počas histórie bola očakávaná dĺžka života približne 14 – 28 rokov. Situácia sa začala meniť v Európe od konca 18. storočia. V roku 1820 sa očakávaná dĺžka života v USA a väčšine krajín Západnej Európy zvýšila na 37 – 40 rokov. Do roku 1900 to bolo už 47 – 50 rokov a v roku 1950 dosahovalo toto rozmedzie 65 – 70 rokov. Na rozdiel od vyspelého sveta, očakávaná dĺžka života sa v Číne a Indii len sotva zmenila v období pred industrializáciou až do 20. storočia. V roku 1950 bola očakávaná dĺžka života v Číne 41 rokov a v Indii to bolo približne 38 rokov. V súčasnosti je to 74 rokov v najväčšej krajine sveta a 65 rokov v Indii. Obidve krajiny majú ďalší potenciál v raste tohto ukazovateľa, keďže ten je na rovnakej hodnote ako bol v 70.tych a 80.tych rokoch vo väčšine rozvinutých krajín.
Očakávaná dĺžka života v jednotlivých krajinách
Pokles v pôrodnosti sa v Západnej Európe začal v čase Priemyselnej revolúcie. Tento trend je vo vzájomnom vzťahu s inými veličinami, ktoré ho ovplyvňujú – urbanizácia, zmena spoločenských postojov, ľudská ambicióznosť, zvýšenie postavenia žien v spoločnosti a ďalšie. Francúzsko bolo prvou krajinou, kde sa tieto zmeny odohrali. Počet pôrodov na 100 obyvateľov klesol z 3,2 v roku 1820 na 2,2 v roku 1900. Ostatné krajiny nasledovali čoskoro. Dnes dosahuje pôrodnosť na 100 obyvateľov vo väčšine európskych národov číslo 1. Spojené štáty mali oveľa vyšší štartovací bod a aj napriek prudkému poklesu stále dosahujú vyššie hodnoty ako väčšina vyspelých krajín. Japonsko malo relatívne vysokú mieru pôrodnosti v roku 1900, kedy dosahovala až 3,24, dnes je to však iba zlomok z tohto čísla – 0,75, čo je jedna z najnižších mier pôrodnosti na celom svete.
Veľmi užitočným nástrojom, ktorý nám čo to prezrádza o trendoch v pôrodnosti je miera celkovej pôrodnosti (MCP). Toto číslo predstavuje priemerný počet detí, ktoré v priebehu svojho života porodí jedna žena. Väčšinou sa odhaduje výberom vzorky žien, ktoré sa nachádzajú vo veku, kedy sa predpokladá ich najväčšia schopnosť porodiť dieťa (väčšinou 15. – 44. rok života). V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že populácia je stabilná, ak sa MCP pohybuje na „úrovni reprodukcie“, ktorá by mala dosahovať 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Avšak v realite iba rozvinuté krajiny môžu dúfať, že spomenutá úroveň im zabezpečí stabilný rast populácie. V podmienkach rozvojových krajín sa vyžaduje omnoho vyššia „úroveň reprodukcie“, kvôli faktorom ako vysoká miera detskej úmrtnosti a úmrtnosti pri pôrodoch. Preto sa úroveň potrebnej reprodukcie nachádza na čísle zhruba 2,3 z pohľadu svetovej populácie.
Miera celkovej pôrodnosti sa vo väčšine rozvinutých krajín teraz nachádza výrazne pod úrovňou potrebnej reprodukcie. OECD dosahuje v priemere 1,74, ale existujú krajiny ako Nemecko a Japonsko, kde počet detí pripadajúci na jednu ženu dosahuje iba 1,4. Podľa posledných odhadov OECD, miera celkovej pôrodnosti v Južnej Kórei dosahuje iba 1,15 – číslo, ktoré predpovedá rýchle starnutie a prudký pokles populácie od roku 2020. Avšak najväčší pokles v MCP zaznamenali v posledných rokoch krajiny emerging markets. Podľa oddelenia OSN, ktoré sleduje vývoj ľudskej populácie, MCP predstavovala v roku 1950 v Číne 6,1 a v Indii 5,9. Tento pomer teraz poklesol v Číne na 1,8 z dôvodu agresívnej politiky, ktorá uprednostňuje rodiny s jedným dieťaťom a na 2,6 v Indii, kvôli konštantnej zmene v spoločenských postojoch. Podobne, MCP v Brazílii klesla na 1,7 zo 6,2 v roku 1950. Toto sú skutočne obrovské prepady, ale existuje dôvod domnievať sa, že podkladové fundamenty budú znižovať aktuálnu mieru pôrodnosti ešte rýchlejšie.
Miera celkovej pôrodnosti (počet detí na jednu ženu)
Čína a v menšom rozsahu aj India majú ďalší problém. Posledné sčítanie čínskeho ľudu naznačuje, že sa rodí 118,6 chlapcov na každých 100 dievčat. V roku 2000 to bolo 116,9 chlapcov. Podobne v Indii je pomer narodených chlapcov k dievčatám 110:100, s veľkými rozdielmi v jednotlivých regiónoch. Keďže sú to z rozhodujúcej časti ženy, v rukách ktorých leží osud ľudskej populácie, ich (už terajší) nedostatok naznačuje, že problémy sa môžu ešte znásobiť. Ak teda upravíme mieru pôrodnosti a potrebnú úroveň reprodukcie zistíme, že miera celkovej pôrodnosti sa v Číne pohybuje približne na 1,5 a v Indii na 2,45 – čo je ešte menej, ako sme tvrdili doteraz. Inými slovami, Čína je ďaleko od úrovní, ktoré by znamenali reprodukciu jej obyvateľstva na dostatočnej úrovni a India je iba mierne nad touto úrovňou.
Ak by sme rovnaké úpravy vykonali aj pre svetovú mieru pôrodnosti, dosiahneme efektívnu mieru pôrodnosti približne 2,4, čo je približne súčasná miera potrebnej reprodukcie. Napokon teda môžeme vysloviť záver, že je takmer isté, že ľudská rasa nebude schopná svojej reprodukcie už od nasledujúceho desaťročia, čo zrejme bude jedna z kľúčových udalostí vo vývoji ľudstva.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |