Čo nás čaká a neminie
- Uverejnené: streda, 25. máj 2011, 22:50
Keď sa dnes investor pozrie na finančné správy zisťuje, že americká ekonomika je v najlepšom stave za posledné tri-štyri roky. Ekonomickí „experti“ síce hovoria, že obnova je pomalšia ako sa očakávalo a predpokladajú, že oživenie prejde do dlhého, pomalého rastového cyklu podobnému tomu po konci druhej svetovej vojny. Avšak realita sa nachádza trocha inde. Jediné čomu sa v „skutočnosti“ darí sú akcie a dlhopisy. Trhy a ekonomika sa stali dvomi rozdielnymi vecami – okrem veľmi dlhého obdobia neexistuje skutočná korelácia medzi ekonomikou a finančnými trhmi. Preto by sme mali základnú poučku, ktorá hovorí o tom, že akciový trh predbieha reálny vývoj ekonomiky približne o 6 mesiacov, používať vo veľmi obmedzenej miere. Akciový trh je momentálne tak vysoko (Dow Jones na úrovni 12 500 bodov) iba z jediného dôvodu – centrálne banky po celom svete, a hlavne tá americká, vytvárajú bilióny peňažných jednotiek, a tie si jednoducho musia nájsť svoj prístav. Mnoho z nich putuje práve do akciového trhu. Niektorí by mohli namietať, že veľké množstvo prostriedkov pochádzajúcich z finančných injekcií Fedu leží nedotknuté na bankových súvahových účtoch. To, čo robia banky s týmito peniazmi vyzerá približne takto. Banky si požičajú peniaze od Fedu za 0,5% a investujú ich do vládnych cenných papierov, ktoré prinášajú zisk 2%, 3% alebo 4%, záležiac od doby splatnosti. Tým pádom bola väčšina týchto prostriedkov priamym darom pre banky, ktoré môžu uskutočňovať arbitráž, prinášajúcu výnos 2% - 4%. Je teda pravda, že istá časť peňazí sa „zhodnocuje“ aj takýmto spôsobom, ale ako sme spomenuli, obrovská časť sa nevyhnutne dostáva na akciový trh.
Americká vláda si je veľmi dobré vedomá faktu, že väčšina ľudí si spája index Dow Jones s vývojom ekonomiky, a preto sa snaží, čo najdlhšie udržiavať daný stav – nalievať likviditu na trhy s pocitom, že to má kladný dopad na reálnu ekonomiku a psychológiu investorov. Ďalším z dôvodov, prečo americká vláda musí sponzorovať akciový trh je fakt, že penzijné fondy držia veľkú časť svojich aktív v akciách. Aj napriek tomu sú mnohé štátne a mestské penzijné fondy na prahu bankrotu.
Skutočnosť je taká, že reálna ekonomika na tom vôbec nie je dobre. Možno podľa čísiel, ktoré vychádzajú z amerických úradov by sme mali byť optimistickí. Ale ruku na srdce - môžeme skutočne dôverovať oficiálnym štatistikám? Výpočet inflácie zahŕňa iba výrobky a služby, ktoré sú v obľube americkej vlády, t.j. veci, ktorých cena je umelo nízka. To isté platí aj o číslach nezamestnanosti. Žiadnej z podobných štatistík by sme nemali príliš dôverovať. Ak sa napríklad pozrieme na spomínané čísla nezamestnanosti, prídeme k zaujímavému, ale nie prekvapujúcemu záveru. Ak by sa štatistika, merajúca mieru nezamestnanosti rátala rovnakým spôsobom ako v roku 1980, dnešné čísla americkej nezamestnanosti by sa pohybovali zhruba na čísle 20%. Rovnako väčšina moderných ekonomických indikátorov nedáva praktický žiadny zmysel. Poukázali sme na to aj v komentári o neschopnosti HDP merať skutočné bohatstvo – skôr nám toto číslo vyjadruje finančné prostriedky zaplatené jednej osobne za to, že cez deň jamu vykope a druhej za to, že ju v noci zakope. Taktiež obrovské výdavky na armádu, resp. „obranu“ sú takmer úplne premrhaným kapitálom.
Dolár a jeho devalvácia
Posledný krát, kedy americká vláda oficiálne devalvovala dolár bol august 1971, kedy bol dolár fixovaný na $35 za jednu uncu zlata. Nixon ho devalvoval na $38 a neskôr na $42. Avšak momentálne nie je dolár fixovaný k ničomu, čo znamená, že vláda ho nemôže oficiálne devalvovať. Devalvácia súčasnej rezervnej meny bude prebiehať postupne (aspoň tak by si to priali centrálni bankári), pokračovaním tlačenia obrovského množstva nekrytej meny. Strata kúpnej sily dolára už ale nemusí byť postupná, od určitého momentu môže nadobudnúť kaskádový efekt.
Americké ministerstvo financií ale tvrdí, že peniaze, ktoré sa dostanú do obehu majú multiplikačný efekt, a môže ich z obehu stiahnuť, keď to bude potrebné. Dalo by sa takýmto spôsobom zabrániť devalvácii? Teoreticky to možné je. „Tlačenie“ peňazí sa vykonáva hlavne nákupom amerických dlhopisov centrálnou bankou, a tým pádom sa tieto peniaze môžu stiahnuť z ekonomiky presne opačnou operáciou. Takýto scenár je však veľmi nepravdepodobný. Prečo? Jedným z hlavných dôvodov je niekoľko biliónový ročný deficit, s ktorým operuje americká vláda. Ak predpokladáme, že toto fiškálne bláznovstvo sa nebude zmierňovať, resp. narastie na svojom objeme, musíme si položiť elementárnu otázku: Odkiaľ vezme vláda USA každoročne bilióny dolárov na svoje financovanie?
Čína jasne ukazuje, že americké papieriky už pre ňu nemajú žiaden význam. Japonsko bude dokonca svoje dolárové aktíva predávať, aby získalo financie na obnovu severovýchodnej časti krajiny po ničivom zemetrasení. Takmer nikto iný okrem Fedu už nebude financovať americký deficit. V skutočnosti bude musieť centrálna banka v budúcnosti kupovať čoraz viac dlhopisov, a tým zvyšovať peňažnú zásobu.
Na menovej kríze by nebolo nič zlé. Pre ekonomiky nie je ničím nezvyčajná. Spomeňme z minulosti napríklad Zimbabwe, Nemecko, Maďarsko, Juhoslávia a krajiny v Južnej Amerike. To sa ale udialo iba v danej krajine, kde aj tak ľudia nikdy nedôverovali tunajším vládam a výraznú časť svojich aktív držali za hranicami. Problémom je, že americký dolár je svetovou rezervnou menou a všetky centrálne banky vlastnia dolár, ktorým kryjú vlastné meny. Všetky tieto krajiny zažijú obrovský šok, keď zistia, že nakoniec sa ich „aktíva“ vyparili. To je to, čo sa stane v jednotlivých krajinách na celom svete.
Prirodzene, netvrdíme, že by sme sa mali v tomto momente zbaviť všetkej svojej meny. Každý musí chodiť do obchodu, nakupovať výrobky bežnej spotreby a pod. Ale je veľmi nebezpečné myslieť si, že hromadenie aktív v danej mene vás uchráni pred čiastočnou stratou kúpyschopnosti konkrétnej meny. Nič také ako čiastočná strata sa konať nebude, ale doposiaľ si to uvedomuje len málokto.
Ako sa dá ťažiť z vývoja, ktorý sme práve predostreli? Ak sa nechceme zaoberať krátkodobými trhovými fluktuáciami, jednou z najlepších možností je vsadiť na kolaps amerického dolára. V takom prípade budete vždy na víťaznej strane. Priamou cestou, ktorá také niečo umožňuje je shortovanie dlhodobých amerických dlhopisov, pretože nakoniec budú dosahovať úrokové sadzby nie jedno, ale dvojciferné hodnoty, čo bude znamenať kolaps cien dlhopisov.
Ďalšiu z možností predstavujú drahé kovy, pretože v určitom momente vypukne v tomto odvetví mánia, ktorá premení ich rast na parabolickú krivku. Perspektíve ťažobných spoločností sme sa venovali v jednom z posledných komentárov.
Na obdobie, v ktorom sa teraz nachádzame budeme o pár rokov hľadieť ako na epochu s neuveriteľnou historickou dôležitosťou – neporovnateľnou s ničím iným od čias priemyselnej revolúcie. Je len na nás, ako sa s takým niečím dokážeme vyrovnať.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Keď sa investor rozhodne vstúpiť do sveta akcií, prvým krokom je výber obchodníka, ktorý mu sprostredkuje prístup na burzy, na ktorých chce...
Niektorí makléri ponúkajúci sprostredkovanie obchodov na burze radi zdôrazňujú, aké nízke spready ponúkajú a snažia sa tak nalákať nových...
Pokyny sa v minulosti zadávali najmä osobne, prípadne cez telefón. Dnes sa pre svojú rýchlosť používa najmä internet. Ako ale zadať prvý pokyn?...