Na konci marca sa Írsko rozhodlo pre definitívne riešenie problémov s bankami- masívne nalievanie kapitálu a odkúpenie zlých aktív „zlu bankou.“ Niekedy sú ale problémy oveľa väčšie než sa očakáva a táto situácia nebola výnimkou. Írsko dnes muselo opäť pomôcť problematických finančným spoločnostiam.
Po marcovej záchrannej akcii som napísal: „Záchranné akcie sú ešte len na začiatku, no banky už boli zachraňované niekoľko krát a stále sa nedá jednoznačne povedať, že táto pomoc bola posledná a že banky sú už stabilizované. Bomba problémov totiž môže tikať aj v aktívach, ktoré teraz nie sú považované za rizikové. Ekonomická situácia krajiny vôbec nie je optimálna a nové výdavky vlády na zachraňovanie bánk budú zvyšovať zadlženie krajiny s už aj tak problematickými verejnými financiami. Záchranné akcie nie sú zadarmo, čo si čoskoro uvedomia aj obchodníci na dlhopisovom trhu. Zatiaľ pracujú s očakávaniami, že Írsko nebude zvyšovať svoj deficit, no nakupovanie cenných papierov bude musieť byť nejakým spôsobom financované. Vyššie úrokové náklady pri financovaní dlhu a poprípade aj podobná kríza ako teraz zažíva Grécko nemusí byť nereálnym scenárom.“
V súvislosti so záchranou finančného sektora situácia stále viac a viac nasvedčuje tomu, že v šľapajach Grécka najviac kráča Írsko. Podľa spoločnosti Capital Economics už írsky dlh dosahuje grécke proporcie a nakoniec jedinou možnosťou môže byť reštrukturalizácia. Prudký pokles ekonomického rastu za 2Q, ktorý poukázal na to, že uťahovanie opaskov škodí ekonomike a zároveň obavy o záchranu finančného sektora poslali výnos na 10-ročných štátnych dlhopisoch na úroveň 6,5%, 13-ročné maximá. Capital Economics pripomína, že výnos na 10-ročných gréckych dlhopisoch dosahoval 7%, keď sa zvyšok Eurozóny rozhodol krajine pomôcť pôžičkami v objeme 30 mld. EUR. Preto sa objavujú dohady, že Írsko požiada o pomoc stabilizačný fond EFSF (Euroval). V prípade horšieho scenáru pri záchrane finančného sektora (záchrana banky Anglo Irish) by totiž deficit tohtoročného rozpočtu mohol dosiahnuť až 25% HDP.
Dnes ale vieme, že sa naplnil ešte horší scenár. Po dnešnom oznámení novej záchrannej akcie pre írske banky dosiahne deficit štátneho rozpočtu v tomto roku približne 32%. To bude rekordne najvyšší deficit pre akúkoľvek krajinu Európskej únie aký bol kedy zaznamenaný. Podľa ratingovej agentúry Standard and Poors sú síce náklady na záchranu bánk ešte v pásme, ktoré nebude ohrozovať rating krajiny, no budúcnosť môže opäť ukázať, že definitívne riešenie opäť raz nebolo konečné.
Podľa dnešných odhadov írskej centrálnej banky budú problematické inštitúcie Anglo Irish Bank a Allied Irish Bank potrebovať ešte 14,4 mld. EUR kapitálu, z toho Anglo Irish 6,4 mld. EUR v základnom scenári a 5 mld. EUR v prípade horšieho scenáru a banka Allied Irish 3 mld. EUR. Celkovo už vláda natlačila do záchrany bánk a sporiteľní 33 mld. EUR kapitálu, z toho banka Anglo Irish dostala 22,9 mld. EUR. Náklady na jej rekapitalizáciu by v prípade horšieho scenáru mohli dosiahnuť až 34,4 mld. EUR. Banka Bank of Ireland nepotrebuje získavať kapitál. Aktuálne projekcie celkovej pomoci pre bankový sektor hovoria, že záchrana by mohla stáť až 47,4 mld. EUR. V tom prípade by sa pomer dlhu k HDP dostal nad úroveň 100%.
Podľa ekonómov Rogoffa a Reinhartovej je úroveň pomeru dlhu k HDP, kedy dlh začína spomaľovať rast približne na úrovni 90%. Podľa týchto štatistík sa tak bývalý ekonomický tiger musí pripraviť na dobu pomalého ekonomického rastu. Zároveň, silné euro a stále slabý globálny dopyt budú tiež komplikovať zotavenie krajiny. Preto sú dlhodobé prognózy pre Írsko stále veľmi slabé. V rovnakých problémoch je ale aj Portugalsko alebo aj Španielsko. Aj tieto krajiny čelia nedôvere investorov, ktorá sa prejavuje vysokými výnosmi na dlhopisoch a rovnako mali v obdobiach boomu obrovskú bublinu na svojich realitných trhoch.
Ďalším adeptom na problémy je ale skôr Španielsko. A to nie preto, že mu ratingová agentúra Moodys dnes znížila rating a krajina prišla o svoj najvyšší AAA rating (Fitch a Standard and Poors už tiež znížili rating krajine). Dôvodom sú štatistiky, že HDP krajiny mohlo medzi rokmi 2007 až 2009 prepadnúť až o 17,3%. Miera nezamestnanosti v krajine totiž za toto obdobie vzrástla o 9,7%. Krajiny, ktoré zažili podobný alebo aj menší nárast nezamestnanosti, zaznamenali ale vyšší prepad HDP.
Zároveň, štúdia neznámeho autora porovnáva aj niekoľko oficiálnych indikátorov sektora služieb, výrobného sektora a stavebníctva. Následne autor dospel k tomu, že HDP muselo klesnúť oveľa viac než o reportovaných 3,7% HDP. Tento údaj je na prvý pohľad naozaj zarážajúci, no keď si porovnáme rovnaké štatistiky pre krajiny ako Estónsko, Írsko, Litvu a Lotyšsko zistíme, že naozaj mohlo HDP skončiť s avizovanou kontrakciou.
Mlyny finančných trhov melú pomaly a problémy gréckeho rozsahu nemusia prísť okamžite. Trh sa ale už teraz obáva o situáciu v Španielsku, v krajine s mierou nezamestnanosti na úrovni 20%. Budúcnosť tak môže priniesť ďalšieho adepta na záchranu z Eurovalu. Írsko, aj keď to popiera, ním určite je. Nezabúdajme, že kríza stále neskončila a na odchod sa ani nechystá.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |