Veľká väčšina politikov má jediný cieľ – maximalizovať svoje volebné preferencie, čo následne zvyšuje moc v ich rukách. Aj napriek tomu, že ich hlavným motívom by malo byť zlepšenie fungovania spoločnosti, často svojim správaním vytvárajú pravý opak. Krásnym príkladom je v noci prijatý zákon US Kongresu, v ktorom označuje Čínu ako manipulátora svojej meny a umožňuje zavedenie ciel na výrobky dovážané z tejto krajiny. Ukážme si ako hlúpa a neprospešná je snaha politikov chrániť svoj vlastný trh takýmto spôsobom.
Politická interpretácia
Zákon bol prijatý s veľkým úspechom, keď zaň hlasovalo 348 oproti 79 kongresmanov. Zdá sa, že drvivá väčšina z nich nemá poňatie, čo tento zákon spôsobí. Zdôvodnením prečo by mal byť tento zákon prijatý je snaha ochrániť americké pracovné miesta. Nízky kurz čínskeho juanu spôsobuje, že tovary dovážané z Číny sú oveľa lacnejšie ako tovary vyrobené z USA. Tým dlhodobo strácali americké firmy svoju konkurencieschopnosť a museli sa presúvať za lacnejšou pracovnou silou, do Číny. V Číne tak bola zaznamenávaná vysoká zamestnanosť a výrazný rast produkcie. V USA nastával opak – outsourcing produkcie do zahraničia a výrazný pokles zamestnanosti vo výrobnej sfére.
Doteraz to nebol problém, keďže USA sa preorientovali na ekonomiku „služieb“. Až súčasná vysoká nezamestnanosť a neschopnosť americkej vlády s ňou čokoľvek spraviť spôsobili, že akonáhle kongresmani počuli o možnosti ju zvýšiť zavedením cieľ na čínske tovary, tak to bez váhania spravili. Samozrejme aj bez rozmýšľania. Však sa blížia dôležité voľby „midterm elections“ a vtedy je cieľ jednoznačný – presvedčiť naivných voličov o správnosti svojej politiky.
Ekonomická interpretácia
Z ekonomického pohľadu je však situácia jednoznačná – zavedenie ciel na čínske tovary uškodí americkým spotrebiteľom ako aj firmám. Najväčšia obchodná sieť v USA – Wall Mart je zavalená lacnými čínskymi výrobkami. Zavedenie ciel na tieto výrobky znamená zvýšenie ich cien. Bežný Američan si tak bude môcť za svoj rozpočet dovoliť menší balík tovarov, ktoré predtým bežne nakupoval. Jeho životná úroveň okamžite poklesne.
Práve nákup lacných tovarov z Číny bol spôsob ako USA exportovali infláciu do celého sveta, najmä Číny. Zavedením tohto kroku za začne inflácia kumulovať v USA. A bude sa jednať hlavne o infláciu základných tovarov, tak ako sme ju videli posledné roky v Číne. Problémom je, že len veľmi ťažko získajú americké firmy, ktoré nemajú potrebné výrobné kapacity a ich výrobky stále nie sú konkurencie schopné voči čínskym. A hlavne, USA nemá čo exportovať. Treba si uvedomiť, že lacný čínsky juan v podstate znamenal, že z čínskeho pracovníka sa stal otrok, ktorý pracoval takmer zadarmo. Američania sa tak odstrihli od zdroja lacných výrobkov.
Obchodné vojny
Politici sa na začiatku krízy chceli všemožne vyhnúť situácií z Veľkej depresie, kedy sa kríza zhoršila tým, že štáty zaviedli ochranné opatrenia na dovoz tovarov zo zahraničia, čím chceli zachrániť svoje vlastné pracovné trhy. Aj keď sa ekonómovia zhodli, že to bola chyba, zdá sa, že politici sú nepoučiteľní. V súčasnosti hrozia totižto dva základné problémy.
Prvý súvisí s tým, že po tom ako americkí zákonodarci označili Čínu ako „manipulátora svojej meny“, podobný postoj môže zaujať aj Čína. Americký dolár má síce plávajúci kurz, no Čína môže namietať, že kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré vytvára FED je rovnako manipulácia svojej meny. Po ohlásení možnosti nového kvantitatívneho uvoľňovania predsa dolár prudko oslabil. Čína môže zaviesť odvetné opatrenie – zastavenie nákupov US dlhopisov.
Práve americký dlh je zdrojom sily Číny. Američania na lacnom juane predsa výrazne získavali tým, že nakupovali lacné výrobky za svoje doláre, ktoré Čína používala na nákup amerického dlhu. Tým, že si Američania tlačili nové doláre, tak ich vlastne nákup tovarov z Číny nestál nič. Avšak vyššie clá znamenajú nižší import a menej dolárov pre Čínu a tak menej nákupcov amerického dlhu. Amerika tak stratí dvojnásobne.
Takže sa dostávame do novej fázy krízy – fázy obchodných vojen. Momentálne tieto vojny prebiehali iba na poli výmenných kurzov, keď sa centrálni bankári predbiehajú v tom, ktorá krajina oslabí svoju menu čo najviac. Oslabenie meny znemená vyšší export a tak vyššiu zamestnanosť. Vyššie ceny dovážaných tovarov (napríklad základných komodít) a investícií v zahraničí, čiže celkovú stratu bohatstva nechce vidieť nikto. Mantra zvýšenia exportu cez lacné meny opanovala hlavy politikov a vznikla devízová vojna, keď svoju menu priamo oslabujú Japonci a Švajčiari. Američania zatiaľ nepriamo, no nasledovať ich budú aj ostatní. Však čo budeme vyvážať s eurom pri kurze 1,50?
Štrukturálny problém
Keby politici dokázali vidieť cez prizmu volebného obdobia, tak by zistili, že svetová ekonomika má globálny problém štrukturálneho charakteru. Totálny rast svetových nerovnováh súvisí s tým, že sa v roku 1971 opustil zlatý štandard. Dovtedy všetky obchodné bilancie boli vyrovnávané v zlate. Nebolo možné, aby štát dosahoval tak gigantické obchodné deficity ako dosahuje napríklad USA. Práve USA spravili z Číny veľmoc. Keby svetový obchod fungoval na reálnej výmene tovarov a bilancie v podobe zlata, potom by USA mali rovnako silný priemysel ako mali pred 40 rokmi. Viac o tomto probléme sme písali v komentári „Zlato, globalizácia a deficity“. Naivita politikov, že dokážu riadiť ekonomiku, ju tak opäť raz priviedla na okraj priepasti.
Problém len začína?
Amerika vytvorila z Činy superveľmoc. Domnienky, že lacnejší dolár krajine pomôže, sú neopodstatnené. Výrobné kapacity a kapitál sú v Číne a tam preto leží aj ekonomická sila. Aj keď Čína potrebuje USA a opačne, problém je oveľa hlbšieho charakteru. Lacné svetové zdroje základných komodít sa pomaly míňajú. Obidve krajiny musia importovať obrovské objemy ropy. Stredný východ je kľúčová destinácia. Práve tu môže prebehnúť ten skutočný súboj medzi Amerikou a Čínou....
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8401 | 6.72 % |