Úrokové výdavky môžu zruinovať USA
- Uverejnené: sobota, 07. máj 2011, 21:00
V minulom mesiaci znížila agentúra Standard & Poor´s svoj výhľad ohľadom ratingu USA na negatívny. Milióny ľudí začali rozoberať, čo všetko by to pre USA a svet mohlo znamenať. Niektorí v oznámení agentúry videli už budúcu apokalypsu. Čo však, ak je vyhlásenie Standard & Poor´s tak trochu bezvýznamné?
To, na čom skutočne záleží je fakt, že USA už teraz musia platiť kolosálne úroky na svoj fiškálny dlh. „Neaktuálnemu“ vyhláseniu ratingovej agentúry sa na tomto mieste venovať nebudeme, azda iba krátka poznámka. Zníženie ratingového výhľadu neznamená, že americké vládne dlhopisy stratia najvyšší rating AAA – znamená to, že v najbližších 2 rokoch bude S&P “pozorne sledovať” rating USA, a po tomto pozorovaní by mohla znížiť AAA rating. S&P v podstate hovorí vláde USA a jej dlhopisom: „Poslúchajte, inak možno budeme nútení popremýšľať o treste – ešte raz treba zdôrazniť slovíčko možno. Tým pádom, vyhlásenie S&P nesignalizuje prakticky nič. Pri existencii Fedu jednoducho USA nemôže nikdy oficiálne skrachovať.
Amerických politikov by mala zaujímať celkom iná vec. Vec, ktorá sa nedá manipulovať, a síce úroky, ktoré musia platiť na svoj horibilný dlh. V súčasnosti uskutočňuje Fed politiku nulových úrokových sadzieb a monetizácie dlhu cez QE2 (kreativita myslenia amerických centrálnych bankárov vo vytváraní skratiek pri tlačení peňazí je vskutku udivujúca, škoda, že ju nevyužívajú aj v iných oblastiach) – od začiatku roka 2011 „investovalo“ ministerstvo financií do úrokov $215 miliárd. Celková predpokladaná čiastka na celý rok 2011 by mala dosiahnuť viac ako $420 miliárd. To všetko pri úrovni deficitu na fiškálny rok 2011 vo výške $1,6 bilióna.
Z toho vyplýva, že zhruba každý štvrtý dolár, ktorý si vláda požičia, odchádza na platbu úrokov na americký dlh. Alebo sa na to môžeme pozrieť aj z inej strany: približne 2,8% amerického HDP sa používa na splácanie dlhu. Táto čiastka je teda väčšia ako mnohé dôležité sektory americkej ekonomiky – vrátanie technológií, dopravy, alebo školstva. Áno, čítate správne. Úroky platené na dlh federálnej vlády sú väčšie ako celé tieto sektory. Smutné, ale pravdivé.
Pohľad z ďalšieho uhla: približne 12,2% celkových amerických vládnych výdavkov ($3,45 bilióna) sa musí nevyhnutne použiť na splácanie dlhu. To je viac ako hociktoré vládne ministerstvo okrem Ministerstva obrany – a predstavuje štvrtý najväčší objem výdavkov celkom, po obrane, Medicare/Medicaid a Social Security.
Dosť znepokojujúce, ak sa na to pozriete z takéhoto uhľa pohľadu, však?
Ešte horšia je však skutočnosť, že toto všetko prebieha v podmienkach nulových úrokov a tlačenia peňazí, resp. QE2. Inými slovami, toto sú ideálne podmienky pre americkú vládu pri zhromažďovaní monštruóznej hromady dlhu.
Čo sa stane, keď už viac tieto ideálne podmienky nebudú platiť? Čo sa stane, ak QE2 skončí v júni tak ako sa predpokladá? Čo sa stane, keď USA bude musieť skoncovať s nulovými úrokovými sadzbami, pretože inflácia bude tak vysoká, že pri jej skresľovaní nepomôžu už ani kreatívne účtovné praktiky a Fed bude musieť aspoň čiastočne priznať, že sa pokúsi zmierniť infláciu zvýšením úrokových mier?
Nemusíte disponovať zložitými počítačovými modelmi, aby ste boli schopní zistiť, čo sa stane. Ak QE2 skončí a základná úroková sadzba sa v USA zvýši, vláda USA bude svedkom rapídneho nárastu svojich úrokových výdavkov. V tomto prípade už môžeme skloňovať slovo katastrofa.
Je naozaj ťažké predpovedať skutky inštitúcie akou je Fed. To, či bude nasledovať QE3 ihneď v júni, o pár mesiacov neskôr, alebo azda vôbec, nechajme teraz bokom. Všeobecným konsenzom (triezvo rozmýšľajúcich ľudí) je, že tlačenie peňazí (bez ohľadu na to, ako si ho nazvú centrálni bankári) jednoducho musí pokračovať, pretože neexistuje dostatok kupujúcich, ktorí by mali záujem o americké dlhopisy pri ich súčasných výnosoch. Koncentrujme sa teraz iba úrokové sadzby.
Každé zvýšenie základnej úrokovej sadzby o jeden bázický bod, bude mať za následok, že americká vláda bude musieť ročne platiť na úrokoch dodatočnú miliardu dolárov. A to je ešte konzervatívny scenár. Ten pesimistickejší hovorí o $1,25 miliarde pri zvýšení úroku o 0,01% (1 bázický bod).
A tak úbohé zvýšenie sadzieb o 0,25% by sa premenilo na dodatočných $25 miliárd, o ktoré by sa úrokové platby USA ročne zvýšili – prinajmenšom. Ale čo ak by sa sadzby museli pri boji s infláciou zvýšiť o 1,5%? To by predstavovalo dodatočných $150 miliárd úrokových platieb. $150 miliárd je suma, ktorú si Spojené štáty jednoducho nemôžu dovoliť. Povedané inak, USA si nemôžu dovoliť infláciu, resp. stav súvahy ich rozpočtu si nemôže dovoliť bojovať proti inflácii.
Skúste o tom popremýšľať. Ak bude inflácia rásť, Fed nebude mať inú možnosť, iba zvýšiť sadzby najmenej o niekoľko percentuálnych bodov. Avšak vláda si nemôže dovoliť taký drastický nárast úrokov. Nie, keď jednopercentné zvýšenie znamená ďalších $100 000 000 000 úrokových platieb ročne.
Historicky, skutočný prístup, ktorý sa využíva pri boji s infláciou znamená zvýšenie úrokových mier približne o 4,5% nad ročnú mieru inflácie. To spravil Paul Volcker v roku 1980, aby zmiernil inflačnú špirálu spôsobenú ropným šokom v roku 1979. A i napriek tak razantnému zvýšeniu úrokov, Volckerovi trvalo takmer 4 roky, kým sa mu podarilo obnoviť „štandardné“ inflačné úrovne – odkiaľ teda berie Ben Bernanke takú aroganciu, keď tvrdí, že dokáže stlačiť infláciu v tom istom momente, kedy vypne tlačiarenské lisy?
Ak by sa mal dnes odohrať podobný scenár – náhle a výrazné zvýšenie inflácie, ktoré sa už nebude dať odignorovať a jedinou možnou zbraňou ako sa s takýmto zvýšením vyrovnať je zvýšenie sadzieb a lá Paul Volcker – potom by boli úrokové výdavky americkej vlády niekoľkonásobne vyššie ako teraz. Áno, takéto niečo nie je moc pravdepodobné, ale nárast o niekoľko percentuálnych bodov možný je – iba trojpercentné zvýšenie nad súčasné hodnoty by predstavovalo ďalších $300 000 000 000 úrokových výdavkov.
Ako by bol takýto nárast úrokových výdavkov financovaný? Veľmi jednoducho: buď emisiou nového dlhu, alebo znižovaním výdavkov. Žiaľ, možnosť výdavkových škrtov môžeme takmer s určitosťou vylúčiť.
Jedinou entitou, ktorá by mohla absorbovať úroveň novej emisie dlhu je americká centrálna banka. A jediný spôsob, ktorým môže absorbovať novú emisiu dlhu je tlačenie peňazí.
Veľakrát sme hovorili o tom, že Mr. Bernanke nevidí infláciu. Je ale celkom možné, že musíme uznať našu chybu. Bernanke vidí infláciu ako jastrab svoje obete – uvedomuje si, že inflácia je na vzostupe. Ale taktiež si uvedomuje, že ak pripustí nárast inflácie, bude nútený zvýšiť úrokové sadzby. A ak tak urobí, buď privedie Ameriku k bankrotu – pretože si nebude môcť dovoliť platiť obrovské úroky, alebo celkom zničí dolár – pretože Fed by musel spustiť program QE∞, aby mohol financovať vládny dlh.
A tak namiesto zvyšovania sadzieb, ktoré by priviedli USA na prah bankrotu a znamenali by tlačenie peňazí v argentínskom štýle cez QE∞ (a následnú hyperinfláciu) – Bernanke sa snaží predstierať, že inflácia neexistuje.
Približne pred 300 rokmi, biskup Berkeley položil otázku, “Vydá padajúci strom nejaký zvuk, ak sa v okolí nenachádza nikto, kto by ho mohol vnímať?”
Zdá sa, že Ben Bernanke sa nás všemožne snaží presvedčiť o rovnakom paradoxe: “Ak centrálny bankár odmieta pripustiť existenciu inflácie, ostanú ceny v obchodoch na stabilnej úrovni?” Odpoveď je na vás.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
V praxi sa najčastejšie stretávame s tzv. bežnými akciami. S týmito akciami sú spojené právo podielať sa na zisku a na riadení. Tieto...
Dlhopisy patria medzi obľúbené nástroje finančného trhu. Vyznačujú sa nízkym rizikom, ktoré musí investor podstúpiť, jednoduchosťou a relatívne...
Ak ste sa rozhodli pre investovanie do podielových fondov, pravdepodobne sa trápite otázkou, ktorý fond si vybrať. V dnešnej dobe je na...