Európa krváca
Veľakrát sme sa snažili nájsť pozitívne informácie a impulzy pre udržanie celistvosti eurozóny a silného eura. Poslednú dobu aj najväčší optimisti však strácajú pôdu pod nohami. Dôvodom je príval negatívnych informácii z eurozóny, kde najväčším rizikom je aktuálne zistenie, že Európu ohrozuje jej „prehnité vnútro“ a nie externé faktory. Doteraz sa všetci snažili hľadať vinu na externých šokoch v podobe americkej hypotekárnej krízy, tlačení peňazí FEDom a prípadne japonskej nukleárnej krízy. Bol to však omyl, hľadaním vinníka eurozóna len zakrývala svoju bezmocnosť pri riešení svojich citlivých vnútorných problémov. Politici v Bruseli pri „plných korytách“ si ťažko vedia predstaviť svoju budúcnosť bez spoločnej eurozóny. Nastal čas však sňať „falošnú masku“ z tváre a pozrieť sa pravde do očí. Menová únia (eurozóna) bola politickým projektom, ktorý v čase svojho vzniku predstavoval veľký krok vpred, za celú svoju existenciu sa však nepohol ďalej. Ak nepríde k politickej jednote a vzniku politickej únie, tak celý projekt menovej únie pri súčasnom nastavení fiškálnej politiky nezávislých vlád padne ako domček z karát.
Fiškálny masochizmus
Ako sme už tento týždeň naznačili v komentári eurozóna stojí na križovatke smrti, je teda na jej politických predstaviteľoch aby si vybrali svoj budúci smer. Bez zaujatosti a slnečných okuliarov to však musí byť. Ak sa opätovne budú presadzovať skôr politické záujmy, tak tu nebude problém zameraný primárne na krajiny PIGS, ale môže dôjsť k „fiškálnemu masochizmu krajín eurozóny“. Ako inak sa dá nazvať utrpenie šetriacich krajín eurozóny na úkor „fiškálnych parazitov“, ktorí sa ani nesnažia zdvorilo poďakovať za ponúknutú pomoc (reakciou sú snahy o znižovanie úrokov z úverov a vybíjanie domáceho politického kapitálu). Trpezlivosť však dochádza nielen malým členom eurozóny na čele so Slovenskom, ktorí si ťažko vedeli predstaviť miliardové členské na projekte euroval, ale i kľúčovej nemeckej ekonomike. Nemecká premiérka Merkelová po zdrvujúcich porážkach v štyroch krajinských spolkových voľbách pochopila, že financovanie nenapraviteľných krajín eurozóny zastavilo jej politickú kariéru. Jej vládnuca strana CDU utrpela najzdrvujúcejšiu porážku za posledné pol-storočie. Aj večne chladní Fíni sa postavili za pozastavenie bezhlavého navršovania finančných prostriedkov v záchrannej sieti eurozóny pod názvom euroval.
Všetci sme už hladní
Obrátime klasické porekadlo „sýty hladnému neverí“ na opak „hladný sýtemu neverí“ a naozaj ekonomiky eurozóny uťahujúce opasky na všetkých frontoch prestali mať záujem na podpore „sýtych prežierajúcich“ sa ekonomík eurozóny pod skratkou (PIGS – Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko). Výsledkom je neochota navŕšiť efektívny finančný objem aktuálneho záchranného programu v eurozóne EFSF z úrovne 250 mld. eur na 440 mld. eur (kvôli garanciám je efektívny nižší). Zároveň reálne zdroje v novom mechanizme ESM platnom od júla 2013 v objeme 80 mld. eur sa budú vkladať päť rokov (po 16 mld. eur) a nie tri ako bolo dohodnuté. Zmena nastavených podmienok počas procesu finalizácie potvrdzuje vnútorné pnutie v eurozóne. Stačí iba pozrieť sa na kroky prezidenta nemeckej Bundesbanky A.Webera, ktorý bol finančnými trhmi považovaný za reálneho nástupcu prezidenta ECB Tricheta koncom aktuálneho roka. Weber sa odmietol podieľať na „politickom divadle“ a tlakoch na ECB v podobe nákupu euro dlhopisoch rizikových krajín eurozóny ( k 25.3. 2011 je to objem 76,708 mld. eur). Nie je žiadnym tajomstvom, že Weber musel odstúpiť z ECB na podnet malého francúzskeho Napoleona (Sarkozy), ktorý si to vyžiadal u nemeckej premiérky Merkelovej. Francúzom ide o veľa, ich expozícia cez bankový sektor v rizikových krajinách PIGS je výrazná a preto komentáre o ich nepodporovaní berú „osobne“.
Tabuľka expozície jednotlivých krajín voči krajinám PIGS (3Q 2010)
Dokonalé Kocúrkovo
Krajiny, ktoré sa musia financovať na eurovale pritom samotné majú problémy s deficitmi a klesajúcimi príjmami štátneho rozpočtu. Väčšina z nich si preto sama bude musieť požičať aby mohli požičiavať iným, krásne Kocúrkovo. Budú tak opäť napínať svoje deficity, vieme si predstaviť metodiku, že tieto výdaje nebudú vstupovať do deficitu (prečo aj treba to najlepšie zakryť aby to nebilo do očí). O čom však je systém pôžičiek pre ekonomiky, kde reálne hrozí kolaps. O hazarde? O ničom inom iba o hazarde s financiami daňových poplatníkov. O čom však je systém eurozóny, ktorý si nevie urobiť poriadok vo vlastnom dome. O čom však je systém, ktorý zakazuje riadený bankrot krajinám. O čom je systém, ktorý zlodejom umožňuje kradnúť a slušným zakazuje myslieť. Jednoduchá odpoveď „o ničom“.
Poďme si zložiť teda okuliare a pozrime sa na našich susedov PIGS v eurozóne kam smerujú financie daňových poplatníkov.
Graf vývoja deficitov (% k HDP) krajín PIIGS (PIGS+ Taliansko)
Graf vývoja vládnych dlhov (% k HDP) krajín PIIGS (PIGS+ Taliansko)
Portugalsko
Portugalsko sa borí s takmer dvojciferným deficitom a vládnym dlhom smerujúcim k 80% HDP. Minulý týždeň odstúpil premiér Socrates, pretože nedokázal presadiť výrazné škrty v rozpočte pre tento rok... „Viete si predstaviť rodinu, kde nemáte ani cent a predsa rozhadzujete? Nie, nevadí pretože rodina ako základ spoločností, už netvorí morálne zásady štátu kde je všetko všetkých a nikoho a v podstate patrí iba pár privilegovaným“... Portugalsko sa tak dostalo pod silný tlak ratingových agentúr S&P a Fitch, ktoré znižovali rating na dlhodobé vládne záväzky. S&P naposledy v utorok tento týždeň znížila rating na poslednú investičnú úroveň BBB-. Ďalšie zníženie znamená neinvestičný stupeň a pokles na úroveň Mongolska. Trhy očakávajú, že celková pomoc Portugalsku by mala dosiahnuť objem 70-100 mld. eur. Najbližší splátkový kalendár pre Portugalsko naznačuje potrebu 12,5 mld. euro do konca júna a to Portugalsko aktuálne nemá. Portugalsko je tak prvým členom „prominentného klubu“ eurozóny, ktorému hrozí riadený defoult. Očakávame však, že politické záujmy zatiaľ finančne podržia Portugalsko.
Graf vývoja portugalských splátok
Tabuľka ratingu krajín eurozóny
Grécko
Ako prvá krajina eurozóny požiadala o finančný úver vo výške 110 mld. eur, ktorý bol začiatkom aktuálneho roka reštrukturalizovaný. Grékom bol znížený úrok o 1%, aj to je však vzhľadom k pokračujúcemu negatívnemu výhľadu vysokého deficitu a vládneho dlhu nad možnosti gréckej vlády. Grékom podobne ako Portugalsku bol znížený rating , grécky aktuálne na úrovni Mongolska BB- netreba ani komentovať. Všeobecne sa predpokladá, že práve Grécko by mohlo byť prvou ekonomikou v eurozóne s riadeným defoultom. Nedá sa očakávať, že zdecimovaná grécka ekonomika pri 10%nom deficite a narastajúcom vládnom dlhu sa niekedy zmôže na splátku 110 mld. eur.
Graf vývoja gréckych splátok
Írsko
Ako prvá krajina aktivovala záchranný mechanizmus eurovalu v celkovej výške 85 mld. eur. Medzi Írskom a primárne Francúzskom však je veľký rozkol ohľadom írskej dani z príjmu pre právnik osoby na úrovni 12,5%. Výsledkom je neochota krajín eurozóny znížiť úroky na írskom úvere. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a írska vláda chce presadiť prípadnú zrážku (haircut) na bankové dlhopisy írskeho bankového sektora vo výške 16 mld. eur. Paradoxom je, že práve týchto 16 mld. eur na výplatu veriteľov bolo zahrnutých do írskej finančnej pomoci („to je ako by ste viazané zdroje z hypotéky použili na zaplatenie dovolenky, ľuďom to neprejde ale štátom áno“).
Graf vývoja írskych splátok
Španielsko
Dvanásta najväčšia svetová ekonomika je čiernym Petrom eurozóny so svojim dvojciferným deficitom a krehkým bankovým sektorom (CaJas) naviazaným na realitný trh. Španielskej vláde sa zatiaľ darí presadzovať škrty v rozpočte, čo sa prejavilo i do mierneho poklesu rizikovej prirážky na výnosoch španielskych dlhopisoch. Rozsah expozície španielskeho bankového sektora spolu s objeme škôd, ktoré by vznikli prípadným prehĺbením realitnej krízy v španielskej ekonomiky by boli začiatkom konca eurozóny. Celkovo je španielska vláda dlžná 831 mld. eur, čo je naozaj slušná suma v rizikovej rulete eurozóny.
Graf vývoja španielskych splátok
Záver
Na záver si povedzme niekoľko fráz. „Stoja rizikové krajiny za prehlbovanie krízy a tlmenia ekonomickej obnovy v ostatných krajinách eurozóny?“. Nebolo by lepšie pripustiť možnosť riadeného bankrotu a prenosu časti rizika na súkromných investorov, ktorí aj v čase nárastu rizika sú ochotní požičiavať týmto ekonomikám. Prečo by sa mali obávať, ak riziko kryjeme my všetci z našich daní. Nepožičali by ste vášmu susedovi, ktorý nemá nič a je zadlžený po uši ak by jeho rizika kryl štátny rozpočet (hoci aj deravý). V čom je potom trhový princíp, alebo princíp prírody ak tlačíme pred sebou „hnijúce fiškálne mŕtvoly“.
Politici aktuálne majú na výber, buď sa vykope pre eurozónu „masový hrob“ s pomníkmi ako Grécko, Írsko, Portugalsko a dá sa potenciál pre lepšiu budúcnosť ostatných krajín eurozóny s prípadne jednotou politikou. Alebo sa vykope hrob pre celú eurozónu. Tento problém nevyrieši ani euroval, ani tlačenie peňazí centrálnych bánk. Je čas pozrieť sa budúcnosti eurozóny priamo do očí nech je akokoľvek bolestivá. Pretože spoločenstvo rozhádaných a náladových krajín s rozdielnymi kultúrami je tikajúcou bombou pri prehlbujúcej sa fiškálnej nestabilite. Jediným východiskom je riadený bankrot pre rizikové časti eurozóny a politická únia, ktorá by zabránila „fiškálnemu barbarstvu“. Zámerom komentára bolo poskytnúť iný pohľad na situáciu v eurozóne.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |