Čakanie na Godota
Od začiatku roka investori čakali na kľúčový summit predstaviteľov EU, ktorý sa konal 24-25. marca v Bruseli. Podstatou malo byť vytvorenie reálnej siete garancií a finančných zdrojov, ktoré by kryli fiškálne problémy rizikových krajín Eurozóny známe pod skratkou PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko). Na začiatku týždňa sa zdalo všetko v poriadku a posledné stretnutia a dohody ministrov financií pod zoskupením ECOFINu naznačovali navršovanie efektívnych finančných zdrojov súčasného mechanizmu EFSF (European Financial Stability Facility, Európsky finančný stabilizačný nástroj) na 440 mld. eur (aktuálne vzhľadom k zárukám a potrebe garancií pre rating AAA je efektívna využiteľnosť finančných zdrojov na úrovni 250 mld. eur). Zároveň súčasné nastavenie EFSF od polovice roka 2013 by mal nahradiť ESM (European Stability Mechanism, Európsky stabilizačný mechanizmus) s efektívnym finančným rámcom 500 mld. eur, pričom hotovostný vklad jednotlivých krajín mal predstavovať 80 mld. eur splatných v najbližších troch rokoch.
Všetci hasia požiare
Celý systém dohôd sa však rozsypal ako domček z karát po tom, ako v stredu večer v portugalskom parlamente ľavicová vláda nepresadila potrebné škrty pre rozpočet na nový rok, čo viedlo k demisii portugalského premiéra J.Socratesa. Portugalci aktuálne bez svojho vedenia musia čakať pre prípadnú žiadosť o finančné zdroje z eurovalu (EFSF) až do nových volieb (máj resp. jún). Pričom už 15.apríla majú splátku istiny a kupónu pri svojich emitovaných dlhopisoch vo výške viac ako 5 mld. eur. Portugalské bezvládie a hrozba defaultu krajiny (ak neuhradí svoje záväzky 15.apríla) sa premietli do zníženia ratingu na dlhodobé záväzky portugalskej vlády. Agentúra Fitch z úrovne AA- na A+, agentúra S&P's z úrovne A- na BBB, v oboch prípadoch s negatívnym výhľadom (hrozí ďalšie znižovanie, ktoré očakávame už v apríli). Hlavne pri S&P' sa pri úrovni BBB je zníženie o ďalší stupeň posunom do neinvestičného pásma („junk“). Preto komentáre portugalských predstaviteľov, že nepotrebujú zahraničnú finančnú pomoc vyznievajú v tomto prípade naozaj „komicky“. Pri neinvestičnom stupni a prípadnom potrebnom haircute (zrážke pri kolateráli) i portugalské komerčné banky budú mať problém sa refinancovať pri operáciách s ECB. To, že situácia začína byť extrémne vážna, naznačujú i presakujúce informácie zo zákulisia ECB, ktorá sa snaží vytvoriť program na dlhodobé dodávanie euro likvidity pre rizikové banky európskej periférie (primárne Írsko, ale očakáva sa likvidita i pre Portugalsko).
Šach mat
Väčšina investorov už reálne započítava možnosť prípadného bankrotu Grécka, ktoré napriek snahe o úsporné balíčky nemá vnútorný potenciál na splatenie svojich záväzkov. Najkrajšie situáciu v eurozóne aktuálne vystihol Ch. Diebel (šéf analytik Lloyds Bank v Londýne) „it’s death by a thousand cuts”. Ide o kolaps (smrť) následkom tisícich bodných rán, ak si pozrieme vývoj na euro dlhopisovom trhu počas piatkovej obchodnej seansy tak nevieme, či údaje nepatria rizikovým krajinám Latinskej Ameriky, resp. Afriky. Výnosy na 10-ročných írskych dlhopisoch dosiahli 10.05 % p.a., portugalské 7.63 % p.a. , Grécke 12.56 % p.a., toto sa nedá nazvať inak ako „klinická smrť Eurozóny“, alebo „šach mat“.
Rizikovosť krajín PIGS potvrdzuje i nasledujúci graf vývoja 5-ročných CDS (nákladov na poistenie dlhu).
Graf vývoja CDS krajín PIGS
Nedôvera narastá
To, že situácia je naozaj vážna si začínajú uvedomovať i ostatné krajiny Eurozóny a ich ochota podporovať rizikové krajiny PIGS začína naberať vážne trhliny. Doterajšie výhrady zo Slovenska o potrebe prerozdelenia kľúča na hotovostné vklady do ESM nabrali reálnejšie kontúry po aktivitách z Nemecka a Fínska. Slovenské výroky zanikali na pleciach kľúčových krajín Eurozóny, ktoré financujú euroval. Až zatekanie do topánok Nemecku (vládnuca CDU premiérky Merkelovej prehrala prvé dve krajinské voľby v Nemecku, dokonca i v jej rodisku Hamburgu) a rastúca opozícia proti podpore rizikových krajín viedla k zmene rétoriky nemeckej premiérky Merkelovej na summite EU (24-25. marca). Merkelová prišla prekvapujúco s požiadavkou predlženia splatnosti vkladov (80 mld. euro) z troch rokov na päť, čo v prípade Slovenska znamená ročný vklad 132 mil. eur (namiesto 330 mil. eur). Zároveň sa znížili i celková suma Slovenska na akceptovateľných 659 mld. eur. V Nemecku máme tento víkend voľby v ďalších dvoch spolkových štátoch a ak tam merkelovej vládnuca CDU dosiahnu opäť zdrvujúce straty je reálne, že podmienky ESM by sa mohli pod tlakom nemeckej strany opäť meniť. Podobne ako Nemecko sa skepticky k podpore rizikových krajín eurozóny postavili i Fíni, ktorí dlhodobo odmietajú pomoc týmto „nestabilným fiškálnym“ ekonomikám. Výsledkom je, že EFSF stále figuruje s efektívnymi zdrojmi iba na úrovni 250 mld. eur a prípadné navŕšenie na efektívny objem 440 mld. euro sa odkladá až na koniec júna. Teda po známych výsledkoch volieb v Portugalsku, Írsku a veľkej časti nemeckých krajinských volieb, čo naznačuje možnosť opätovnej neochoty jeho navršovania.
Križovatka smrti
Summit EU však priniesol aspoň čiastkové náznaky budúcnosti ESM, ktorý od polovice roku 2013 prevezme funkciu a záväzky po EFSF. Úverová kapacita ESM bude 500 mld. eur, celková hodnota ESM je však 700 mld. eur (200 mld. euro slúži ako rezerva a garantuje rating AAA pri emisii dlhopisov). Aj táto podoba však môže byť výrazne naštrbená ak si pozrieme na vývoj v Grécku, ktorému opäť hrozí deficit na úrovni 15% HDP a vládny dlh na úrovni takmer 160 % HDP. Politici EU sa snažia stále držať pri živote „fiškálne múmie“, ktoré môžu však so sebou stiahnuť i zdravé časti Eurozóny. Čoraz častejšie sa hovorí o prípadnom riadenom bankrote krajiny (najbližšie k nemu má aktuálne Grécko), ktoré by bolo vykúpením pre finančné trhy, eurozónu a v neposlednom rade i pre samotné Grécko. Problém je však v potrebe zmeny Lisabonskej zmluvy, ktorá nepripúšťa takúto možnosť a umožňuje „fiškálnym parazitom“ pokojne prežívať. V tomto je výrazný rozdiel medzi legislatívou v USA a eurozóny, ak si spomenieme na riadený bankrot amerických automobilových gigantov GM a Chrysler. Výsledkom bola postupná konsolidácia oboch spoločností. Preto komentáre ako zaznievajú zo slovenskej politickej scény, ale čoraz častejšie i s ostatných členských krajín Eurozóny (nemecký minister financií W. Schäuble, eurokomisár O.Rehn) by mohli nájsť svoju živnú pôdu. V čase výrazného fiškálneho upratovania a navršovania daní, je naozaj na zváženie otázka na jednoduchú otázku „ je morálne podporovať fiškálne obžerstvo neprispôsobivých krajín Eurozóny?“.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |