Nemožná trojica, čiže trilema, znamená v makroekonomickom žargóne teóriu, podľa ktorej je nemožné splniť všetky tri nasledujúce podmienky naraz:
• pevný výmenný kurz
• voľný pohyb kapitálu
• kontrolu nad úrokovými sadzbami či monetárnou politikou
Švajčiarska národná banka (SNB) má teraz trilemu s pevným výmenným kurzom EURCHF (alebo prinajmenšom s pevnou spodnou hranicou) na 1,2000. To prichádza následkom meetingu Európskej centrálnej banky (ECB), na ktorom bolo rozhodnuté, že ECB zníži úrokové sadzby na depozitá smerom do záporného teritória. Teraz zase rieši otázku rozšírenia bilancie prostredníctvom TLTRO (cielených dlhodobejších refinančných operácií) a následný nákupný program ABS (cenných papierov podložených aktívami).
Záporné depozitné sadzby zvýšili tlak na pokles menového páru EURCHF napriek známej spodnej hranici SNB, pretože veľké inštitúcie by radšej držali depozitá vo švajčiarskych frankoch, a preto ich presúvajú z eur. Vďaka dynamike novej politiky ECB je jediným (dočasným) spôsobom, ako SNB môže udržať aktuálny výmenný kurz (a tak udržať nestabilnú trilemu), je masívne tlačenie peňazí, ktoré zamedzí dobytiu kóty 1,2000, ktoré by mohlo spôsobiť riziko destabilizácie domácej ekonomiky a následne aj meny.
V roku 1992 sa Británia pokúsila udržať libru v Mechanizme výmenných kurzov za použitia miliárd libier a divokých ťahov na poli úrokových sadzieb, pričom ignorovala potreby domácej ekonomiky. Tento neúspešný pokus ukazuje, prečo tomu hovoríme trilema. Nakoniec, ako je známe, Británia stratila nad vecami kontrolu a kótu opustila.
V minulosti aj samo Švajčiarsko použili extrémnych politických opatrení, napríklad záporných úrokových sadzieb a kontrol kapitálu, aby zabránilo podobným silám, ktoré sa v tejto chvíli tiež zhlukujú. Preto nie je aktuálna situácia úplne bez precedensu. Čo však nevieme, je čo urobí SNB a čo medzitým urobí výmenný kurz EURCHF a celkovo švajčiarsky frank.
Možnosti, ktoré má SNB, sú jasné. Aby vyriešila trilemu, musí buď:
• opustiť kótu 1,2000 (asi nie bez náročného boja, ale spomeňme si na Sorosa a Britániu v roku 1992 či Japonskú banku v roku 2003 - nakoniec tento prístup zlyhá) alebo
• zaviesť kontroly kapitálu (škaredé, ťažkopádne opatrenia, ale teoreticky možné a navyše sme ich tu už mali) alebo
• znížiť depozitné sadzby do záporného teritória a čo najviac zdražiť pasívne sedenie na prostriedkoch vedených v CHF (čo je asi najjednoduchšie - opičiť sa po ECB, ale s rizikami pre domáce trhy aktív a pod.).
Cestou najmenšieho odporu by podľa môjho názoru bol pokus o trestajúce úrokové miery depozít, možno tých nad určitú veľkosť tak, ako nedávno navrhol stratég UBS. Takáto politika nie je bez rizika, obzvlášť v oblasti likvidity a domácich trhov aktív, kde bola SNB donútená viac-menej ignorovať dlhodobú nebezpečnú bublinu na trhu bývania, aby udržala spodnú hranicu menového páru EURCHF.
Avšak jedným z argumentov, ktorý ešte viac podporuje krok SNB, je veľké sklamanie, ktoré priniesli výsledky 2. kvartálu vo Švajčiarsku, a známky toho, že hlavné ekonomiky EÚ oslabujú. EÚ je predsa pre Švajčiarsko najdôležitejším exportným trhom. Napriek tomu by traderi mali vedieť, že sa zoraďujú sily proti spodnej hranici EURCHF a že, bez silných politických iniciatív zo strany SNB, by hranica mohla padnúť skokovo dole. Spomínate na akciu okolo USDJPY, kedy Japonská banka nakoniec v roku 2003 prestala obhajovať kótu 115,00? Samozrejme, takémuto kroku by musel predchádzať boj. Prezident SNB Thomas Jordan v pondelok vehementne roztruboval presvedčenie SNB obhajovať spodnú hranicu: "hájenie minimálneho výmenného kurzu 1,20 za euro je absolútne zásadné na zabezpečenie adekvátnych monetárnych podmienok vo Švajčiarsku". Jordan v pondelok tiež vyjadril obavy, že ekonomické prostredie sa z hľadiska Švajčiarska zhoršilo a posťažoval sa na nové geopolitické riziká. To by zrejme ukazovalo na to, že SNB bude usilovať o udržanie dostatočne jednoduchých podmienok k ubráneniu kóty.
Graf: EURCHF
Menový pár EURCHF sa vrátil do blízkosti spodnej hranice 1,2000 prvýkrát od konca roka 2012. Dôvodom bola júnová schôdza ECB, na ktorej centrálna banka poslala depozitné sadzby do záporného teritória.
Zdroj: Saxo Bank
Existujú dve kľúčové riziká, ktoré by traderi obchodujúci švajčiarsky frank mali sledovať počas nasledujúcich dní:
• Schôdza ECB tento štvrtok: obzvlášť agresívny krok Draghiho by mohol spôsobiť ďalší tlak na pokles menového páru EURCHF
• Schôdza SNB 18. septembra: Šanca SNB, ako sa vyhnúť trileme pomocou monetárneho kroku, ktorý by určitým spôsobom kompenzoval dôsledky politiky ECB. Ak z tejto schôdze nič nevzíde, potom by si SNB mala pripraviť rotačky.
Obchodovanie CHF v priebehu niekoľkých najbližších týždňov
Čo zvážiť pri obchodovaní švajčiarskeho franku pri vedomí vyššie uvedeného:
Nevsadil by som na EURCHF pozíciu na prelomenie kóty 1,200, aj keď sa to teoreticky môže stať. Tiež by som nechcel obchodovať spotový pár EURCHF, či už z dlhej alebo krátkej strany skôr, než prebehne schôdza SNB a neporozumiete tomu, akú politiku bude presadzovať SNB. Páru EURCHF by som sa vyhol, pretože pravdepodobnosť síce favorizuje rast nahor, ale favorizuje iba malý pohyb (zrejme len späť ku kótam 1,22-1,23, ak sa SNB nestane hyper-agresívnou). Potenciál volatility je ale veľmi asymetrický vo vzťahu k možnému poklesu. Tu by mohlo dôjsť k prudkému poklesu v prípade, že SNB prestane obhajovať kótu 1,2000 v situácii špekulatívnej lavíny.
Skôr by som sa pozrel na call opcie USDCHF exspirujúce koncom septembra či neskôr. Predpokladom je, že ECB príde na tejto schôdzi s novými uvoľňovacími opatreniami, čo ďalej oslabí pár EURUSD, americké dáta tento týždeň ukážu silu ekonomiky a FOMC (Federálny výbor pre otvorené trhy) bude na schôdzi 17. septembra podľa očakávania hlasno prehlbovať svoju politiku. Medzitým SNB vyrieši trilemu schválením záporných sadzieb, a tým nakoniec vráti pár EURCHF naspäť smerom k pásmu okolo 1,22 či dokonca 1,2500.
Pri dlhej volatilite (dlhej pozícii call opcie na USDCHF) poznajú traderi svoje riziká. Iste, opcie na USDCHF sú oveľa drahšie ako na svojich minimách zo začiatku augusta, keďže sa jednomesačná volatilita medzitým zvýšila z menej ako 5% na viac ako 6,5%. Na druhej strane, vlani v máji, kedy Bernanke prvýkrát hovoril o obmedzení QE, to bolo 12%. Ako vždy je samozrejme rizikom opčnej pozície to, že traderi môžu prísť o 100% prémie vydanej na obchod, aj keď táto prémia môže byť znížená napríklad býčím spreadom (nákupom call opcie a predajom ďalšej call opcie za vyššiu cenu), čo zníži náklady, ale tiež aj potenciálny zisk.
Autor: John J Hardy | Head of FX Strategy | Saxo Bank
Britská libra | 0.7365 | 18.47 % |