Summit európskych politikov sa skončil, no ako to býva v Európe zvykom, po „dohode“ sa ešte len začína ťažká práca v skoordinovaní toho, na čom sa politici dohodli. Aktuálne naráža dohoda na niekoľko problémov.
Londýn je osamotený
Prvým je, že politici sa dohodli na nových pravidlách na úrovni eurozóny, no preferovali rozšírenie na celú európsku úniu. To sa ale nepáči Veľkej Británii, ktorá sa nechce vzdať svojej fiškálnej suverenity a to aj napriek tomu, že je jedinou rebelujúcou krajinou. Už aj tak napäté vzťahy medzi Londýnom a Parížom sú teraz pod bodom mrazu. Preto sa začína hovoriť o tom, či by náhodou nebolo lepšie, aby UK radšej EU opustilo, nakoľko na výnimku nemá byť v novej dohode miesto. Preto bude schvaľovanie tvrdších fiškálnych opatrní ešte veľký problém.
Bundesbanka: áno aj nie
Podobne je problémom aj pomoc, ktorú by jednotlivé krajiny mali poskytnúť MMF formou bilaterálnych pôžičiek. Tieto pôžičky musia schváliť jednotlivé členské krajiny. Situácia sa opäť komplikuje v Nemecku, kde síce Bundesbanka nie je proti bilaterálnym pôžičkám MMF a dokonca nevylučuje ani navŕšenie participácie Nemecka na tomto mechanizme, no rada by počula názor parlamentu. Centrálna banka ale rázne varovala predtým, aby boli tieto zdroje použité na nejaké nové skryté financovanie krajín eurozóny. Zdroje totiž môžu byť použité len na normálne fungovanie MMF. Slovami Domberta, člena rady Bundesbanky: „Peniaze nesmú prejsť do nejakého špeciálneho fondu, kde by boli použité exkluzívne pre Európu.“ To znamená, že pomoc zo strany MMF stále nie je jednoznačná.
Minimálny optimizmus
Piatková reakcia finančných trhov nenaznačovala, že vývoj je takto komplikovaný a akciové trhy slušne rástli, podobne aj euro. No v porovnaní s poslednými „definitívnymi“ summitmi bol rast eura slabý. Kým po dohode z 21. júla pár posilnil o 210 bodov a po dohode z 27. októbra dokonca o 280 bodov, predstavovala piatková rely, meraná dennou zmenu páru, len 45 bodov. Istý podiel nad týmto ziskom majú aj správy, že Čína plánuje vytvoriť dva nové fondy určené na správu devízových rezerv, z ktorých by jeden investoval aj v Európe.
Pred silnejším optimizmom bránila možnosť, že kvôli stále komplexnej politike v eurozóne nakoniec ratingová agentúra S&P zníži rating „trojáčkovým“ krajinám únie. Agentúra Moodys zas cez víkend povedala, že výhľad rating krajín eurozóny ostáva bez jednoznačných krokov negatívny. Nakoľko politici už svoj kapitál na aktuálne kolo summitovania vyčerpali, je otázne, s čím novým by mohli prísť, aby situáciu zachránili.
Zlá analýza krízy – zlé riešenie
Politici, prioritne Nemecko, sa stále zameriavajú len na fiškálne deficity jednotlivých krajín, no popri tom zabúdajú na to, že aktuálna kríza je kríza nerovnováh bežného účtu platobnej bilancie a nie fiškálnymi deficitmi. Tok tovarov a služieb následne podporoval aj tok kapitálu, ktorý dovolil úverový boom v jednotlivých krajinách. Keď sa ale tento tok kapitálu zastavil, spôsobil obrovský šok v kapitálovo deficitných krajinách. Eurozóna má dostatok kapitálu, aby svoju krízu riešila sama, no bez dôvery to jednoducho nejde. Ak španielska firma neverí tomu, že o pár rokov/mesiacov/a možno dní, budú je eurá v španielskej banke mať rovnakú hodnotu ako tie v nejakej nemeckej banke, dôvera sa asi ťažko vráti. Stále viac a viac firiem (a podľa trhových šumov už aj centrálnych bánk a vlád) sa pripravuje na rozpad eurozóny. To žiaľ nie je jednoduchý proces a ako tvrdí Mark Cliffe z banky ING: „Eurozóna nie je dokonalou menovou úniou. Nie je to omeleta, z ktorej sa dá naspäť vyrobiť 17 vajíčok.“ Ešte tvrdšie vývoj sumarizuje známy pesimista Ambrose Evans-Pritchard, ktorý píše, že otázkou aktuálne je, či preferujeme v eurozóne „hororový koniec alebo nekonečný horor.“ Dúfajme, že politici vedia, čo všetko je v stávke a nakoniec sa rozhodnú správne.
Peniaze a „confidence trick“
Kým sa tak stane, prebieha nielen v eurozóne proces monetárnej kontrakcie. Celý proces tvorby peňazí veľmi pekne zosumarizoval Zoltan Pozsar pre Financial Times, kde napísal, že bankovníctvo je jeden veľký, šikovný a prepracovaný predajný trik založený na dôvere (confidence trick). Na jednej strane považujeme za peniaze bankovky, ktoré sú jediným právne platným platidlom za všetky dlhy, súkromné ale aj verejné. Tieto peniaze sú pohľadávkou suveréna (štát resp. centrálna banka). Na druhej strane máme depozity v bankách, ktoré sú rovnocenné s bankovkami a teda tiež plnia úlohu peňazí. Nie sú ale pohľadávkou štátu, ale banky. Ak verejnosť vie, že môže dostať bankovky za vklady, nebude ich pýtať naspäť a bankovníctvo funguje tak, ako má. Inými slovami, genialita bankového systému spočíva v tom, že banky dokážu transformovať aktíva a pasíva tak, že držia aktíva, ktoré sú rizikovejšie, s dlhšou dobou splatnosti a menšou likviditou, než ich pasíva. Ak sa ale dôvera stratí, začína run na banky, kedy vkladatelia začnú požadovať za vklady bankovky, no tých v systéme nie je dosť a prichádza kolaps bankového systému. Tento proces je dobre známy a tak poďme trochu ďalej.
Deštrukcia pseudo-peňazí
Takáto situácia sa napríklad stala na začiatku úverovej krízy, kedy začal kolabovať zdroj pseudo-peňazí a to US realitný sektor. Hedge fondy zistili, že cenné papiere založené hypotékami, aj keď majú rating AAA, nie sú to isté, ako 100 dolárové bankovky. Tento proces pokračoval, kedy veľkí investori začali zo svojich bilancií „vyhadzovať“ to, čo nepripomínalo peniaze: sekuritozované subprime hypotéky, junk korporátne dlhopisy, credit-default swapy, atď. Tieto inštrumenty zrazu prestali plniť úlohu peňazí a nastal predaj týchto aktív za akúkoľvek cenu, ktorá bola dostupná.
Problémom sa stalo aj to, že neexistoval dostatok bankoviek resp. bezpečných US dlhopisov, do ktorý by bolo možné uložiť získané zdroje. Bloggerka Stoneleigh opisuje tento proces ako hru s tancujúcimi stoličkami, kde si ale sadnúť môže len každý stý hráč. Tento proces sa intervenciami centrálnych bánk v roku 2009 podarilo zastaviť, no aktuálne vidíme jeho pokračovanie v eurozóne. Časť pôžičiek, ktorá bola poskytnutá v krajinách PIIGS resp. priamo im sa stratila a banky prestali požičiavať. Nastáva deflácie a nie hyperinflácia, ako sa mnohí domnievajú.
Podstatu problému je strata ekvivalentu peňazí v inštrumentoch, ktoré boli pôvodne považované za bezrizikové. Peniaze sa strácajú, čím vzniká deflácia. Dopyt po dolári zo strany európskych bánk nie je náhoda. Podobne ani vysoké úložky komerčných bánk u ECB. Ak ale peniaze prestávajú obiehať, znamená to pre aktuálnu ekonomiku obrovský problém. Globálny ekonomický motor totiž potrebuje olej v podobe peňazí. Ak tie nebudú, motor prestane pracovať.
Výhľad na dnes
Medzitým ale pravdepodobne bude nasledovať zníženie ratingu Francúzska, na ktoré sa už krajina podľa článku v denníku Guadrian pripravuje. Ak k tomu pridáme stále neistú situáciu v bankovom sektore (naďalej sa špekuluje o možnosti ďalšej záchrany banky Commerzbank) a stále komplikované rokovania politikov (Írsko sa chce vzhľadom na ekonomické vzťahy postaviť za Britániu; Fínsko odmieta akúkoľvek zmenu hlasovania z väčšinového; Nemecko vidí eurobondy až úplne na konci cesty integrácie), nie je výhľad na euro príliš pozitívny.
Optimizmus zo stretnutia politikov a jeho záverov bol len veľmi slabý a aj keď je nová palebná sila na záchranu eurozóny značná (kombinácia EFSF, ESM a zdrojov MMF), je stále väčšina tohto kapitálu stále len v rovine rokovaní.
Dnes neočakávame z eurozóny žiadne dôležité makrodáta a trh preto bude sledovať prioritne aukcie ročných dlhopisov Talianskom v objeme 7 mld. eur a pokladničné poukážky dnes bude predávať Francúzsko v objeme 6,5 mld. eur. Aukcie budú prvým testom toho, ako dlhopisoví obchodníci berú závery z minulotýždňového summitu. Zatiaľ je výhľad na trh medvedí, nakoľko summit nič prelomové a hlavne jednoznačné nepriniesol.
Eurodolár stále vytvára nižšie minimá ako aj maximá, čo hovorí v prospech pokračovania poklesu smerom k suportnému pásmu 1,3280/60 a následne smerom k novembrový minimám na 1,3210/00. Rezistencia na 1,3370/90.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |