Európskych politikov dnes čaká ich veľmi dôležitý záťažový test. Dohodnúť sa na riešení aktuálnej krízy. Tá začala Gréckom, no nezdá sa, že by zatvorením gréckej kapitoly skončila. A v tom spočíva spomínaný test.
Politici sa musia dohodnúť na tom, ako riešiť celkový problém a nie len jeden čiastkový, Grécko. Ten mal byť vyriešený napríklad už pred troma týždňami, kedy krajina schválila plán obrovských rozpočtových škrtov. To ale nepomohlo a grécke 2-ročné dlhopisy dosahujú výnos viac ako 40%, čím započítavajú pravdepodobnosť defaultu na úrovni blížiacej sa istote.
Uchránené od šírenia nákazy neboli ani ostatné krajiny skupiny PIIGS, resp. GIPSI. Talianske ako aj španielske výnosy na 10-ročných dlhopisoch presiahli 6% a sú veľmi blízko úrovne 7%, po ktorej prekročení museli nakoniec požiadať o pomoc Portugalci, Gréci ako aj Íri.
Riešenie preto nemôže byť len čisto grécke, ale musí sa týkať spôsobu, ako odstrániť nerovnováhy v eurozóne ako takej. To ale vôbec nie je jednoduché. Možno preto sme stále vo fáze odmietania problému a nie pri jeho riešení.
Okrem klasických modelov riešenia ako sú eurodlhopisy, spoločného ministerstva financií alebo bankovej dane je zaujímavým spôsobom tzv. sociálna daň z pridanej hodnoty. Štandardne totiž sociálne zabezpečenie financuje daň z príjmu. V prípade zavedenia sociálnej DPH by sa ale náklady na jej financovanie presunuli na spotrebu. Táto vyššia daň by odrádzala import do krajiny a naopak pokles mzdových nákladov by podporoval export znížením cien exportovaných tovarov. Otázka je, ako by sa to páčilo exportnému Nemecku, ktorému by sa začali krajiny PIIGS pliesť do biznisu. Najviac by asi takúto sociálnu daň potrebovalo Grécko, no v prvom rade sa musí zlepšiť výber daní v krajine. Grécko má totiž obrovskú tieňovú ekonomiku, ktorá potrebuje väčší dohľad.
Takýto spôsob riešenia ale dnes určite nebude schválený a trhové šumy hovoria o novej pôžičke Grécku v objeme 71 mld. EUR, o zdanení bánk v objeme 50 mld. EUR, z ktorej časť by bola určená na nakupovanie gréckych dlhopisov. Takéto riešenie určite nebude považované za default, ale situáciu Grécka to vôbec nerieši. Krajina sa nestane viac konkurencieschopná a viac zadlženému subjektu tiež nezačne nikto viac veriť. Problémom je stále dlh.
Nedávna štúdia Deutsche Bank potvrdzuje, že to najhoršie nás ešte len čaká. Aktuálne sú totiž dlhy krajín a finančných subjektov najvyššie, aké kedy boli zaznamenané. Veľa krajín sa ocitlo v defaulte pri oveľa nižšej úrovni dlhu. Podľa analytikov banky bude nakoniec jediným riešením uchýliť sa k tlačiarenskému lisu, nakoľko inak sú dlhy nesplatiteľné. Pripomínajú, že očakávania, že sa krajiny ako Taliansko a Španielsko vyhnú kríze sú chybné, nakoľko takto zadlžený svet ešte nebol a preto neexistuje žiadne vodítko, ktoré by ukázalo, kto je a kto nie je rizikový. Preto si myslia, že sa nachádzame len v úvodnej časti globálnej krízy dlhov. Tá sa prejaví silnou recesiou a zatiahnutím aj ďalších subjektov do krízy. Svoj research uzatvárajú s výrokom, že nás čakajú jedinečné, no nebezpečné časy.
Výhľad na dnes
Správy, že Nemecko a Francúzsko sú blízko dohody ohľadom riešenia gréckeho problému dnes poslali euro na vyššie úrovne, no je len otázkou času, kedy si trh uvedomí, že bez riešenia problémov pre celú skupinu PIIGS ide len o kopanie plechovky pred sebou. Vytriezvenie by mohlo trvať aj pár dní, takže ak bude prelomená rezistencia 1,4290/1,4300, otvára sa priestor na rast až k hladine 1,4440. Naopak, ak investorov dohoda nepoteší už dnes, otvára sa aj vďaka slabým PMI sektora služieb ako aj výroby priestor na pokles po prelomení hladiny 1,4180 smerom k 1,4100.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7183 | 20.48 % |