Rok 2011 nebol svetovým akciovým trhom naklonený a väčšina akciových indexov skončila tento rok v červenom teritóriu.
Tieň Fukušimy
Prvý šok pre akciové trhy prinieslo japonské zemetrasenie a následná cunami, ktorá spôsobila masívne škody japonskej ekonomike. Avšak to najhoršie malo ešte len prísť. Jadrová elektráreň Fukušima Daichi, ktorej prevádzkovateľ bola spoločnosť Tepco stratil kontrolu nad reaktormi a došlo k úniku rádioaktívnej pary z elektrárne. Komplikácie vo Fukušime poslali japonský akciový index Nikkei225 pod 8500 bodov, pričom pred Fukušimou takmer testoval hranicu 11 000 bodov. Pod tlak sa avšak dostal celý jadrový priemysel a ťažobné spoločnosti zamerané na ťažbu uránu zaznamenali pokles o 50% v priebehu 3 dní. V súčasnosti sú dokonca nižšie o 65% oproti marcovým maximám. Dopad japonskej cunami sa odrazil predovšetkým na automobilovom sektore a rovnako aj na sektore polovodičov. Celkovo bolo zasiahnutých vyše 60 tovární a Japonsku trvalo takmer 6 mesiacov kým vykrylo výpadok produkcie po Fukušime. Spoločnosť Toyota zaznamenala masívne straty.
Dlhová kríza v Európe
Európska dlhová kríza mala tento rok pravdepodobne najväčší dopad na akciové trhy. Jej prehlbovanie v tomto roku zasiahlo nie len bankový sektor v EU (-27,8%), ale aj v USA (-18,12%). Banky patria k najaktívnejším hráčom na akciových trhoch a práve obrovský tlak na bankový sektor vyvolal masívne výpredaje aj v iných sektoroch. Európske štáty tento rok nestratili len svoje ratingy, ale aj došlo k pádu viacerých vlád a nástupu technokratov, ktorí majú len jeden cieľ - stabilizovať verejné financie. Kríza nezasiahla len ekonomiku, ale začína prenikať aj do iných spoločenských štruktúr a jej skutočný rozsah môže byť oveľa väčší ako sú si mnohí ochotní priznať. Kríza sa rozšírila doslova do všetkých krajín PIIGS a problémy s refinancovaním malo aj Nemecko a Slovensko. V novej eurozóne sa nemôže cítiť žiaden politik, bankár, či občan v bezpečí, pretože ratingové agentúry zmenili svoj postoj hodnotenia fiškálnej politiky z "čo sa stalo" na "čo sa stane".
Európski politici sa tento rok snažili vymyslieť viacero mechanizmom na zastavenie rastu rizikovej averzie, avšak ani jeden sa nezdal ako dostatočné riešenie. Dôvodom nebola len samotná štruktúra "euro-múrikov", ale dĺžka ich ratifikácie a nutné politické dôsledky, ktoré odokryli nejednotnosť EU. Tento politický boj si všimli nie len európske štruktúry, ale aj americkí investori (peňažné fondy), ktoré zvolali "money home". Európska kríza je krízou dôvery a krízou neschopnosti kontrolovať dlh, ktorý sa dostal nad hranicu únosnosti veľa krajín. Práve preto neexistuje žiadne rýchle riešenie, len pomalá agonická obnova dôvery a deleverging bánk.
ECB a jej póza
ECB v tejto kríze zohrala dôležitú úlohu. Trichet a jeho politika cenovej stability a nedostatočnej podpory vlád spôsobila nemalé problémy a až Draghi pochopil, že sadzby sú príliš vysoko a banky potrebujú likviditu. ECB musela vyžobrať od ostatných centrálnych bánk dolárovú likviditu, pretože európske banky neboli schopné sa dostatočne refinancovať. ECB tento rok splnila svoj mandát cenovej stability a nespustila QE ako niektorí očakávali, avšak tak či tak musela pristúpiť na veľmi neortodoxné riešenia problémov pre zabezpečenie likvidity (LTRO, zmena pravidiel pre prijímanie kolaterálu...) bánk.
Súčasná kríza sa do plnej miery ešte neodrazila na reálnej ekonomike, i keď krajiny ako Grécko a Írsko už pocítili krízu takmer v plnom rozsahu. Škrty verejného sektora a deleveraging bánk prinesú v budúcom roku pokles HDP a je pravdepodobné, že napriek súčasným snahám politikov sa krízu stabilizovať ešte ani zďaleka nepodarilo.
USA prežilo zažilo z QE
USA tento rok čelilo viacerým problémom v podobe rozpočtového provizória, dlhového stropu, zníženia ratingu a pokračujúcom odlžovaniu domácností. Hlavnou hrozbou pre USA sa neukázala byť Fukušima, ale americkí politici. Boj medzi republikánmi a demokratmi sa stupňuje a republikánov heslo pre tento rok znelo: "Čim horšie, tým lepšie". Neschopnosť sa dohodnúť na zásadných otázkach stáli USA jeho AAA rating, čo nepoškodilo jeho dlhopisový dlh, alebo schopnosť požičať si na trhu, ale skôr akciové trhy a US banky.
Fed hasí požiar ktorý sám založil
Fed tento rok dokončil QE 2, avšak pokračuje v QE lite a jasne povedal, že ponechá sadzby nízko až od polovice 2013. Americký Fed sa snaží podporiť US ekonomiku, avšak nové QE by pravdepodobne narazilo na politický odpor domácich elít a aj zahraničia. Preto Fed spustil operáciu Twist, ktorou sa centrálna banka snaží znížiť výnos na dlhopisoch z dlhodobou splatnosťou. Fed do veľkej miery pomohol aj Európe, keď bol jednou z centrálnych bánk ktoré vytvorilo linku na USD swapy a dokonca znížil na nich sadzbu o 0,5%. Americká centrálna banka sa snaží podporiť stabilizáciu realitného sektora a začala kupovať MBS (hypotekárne cenné papiere).
Americká ekonomika napriek mnohým problémom dosiahla rast a US akciové trhy tento rok patrili k najbezpečnejším. USA avšak rovnako ako Európu na budúci rok nečaká veľa dobrého a US ekonomika v prípade výrazných problémov v EU môže tiež skĺznuť do problémov
Autor: Peter Greguš | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7317 | 19.00 % |