Ani neviem, kedy som sa naposledy venoval inej téme než dlhovej kríze EÚ. Môj kolega John Hadry mi ale nedávno na Bloombergu ukázal aspoň pre mňa veľmi zaujímavú správu: Hong Kong skĺzol do recesie. To ma prekvapilo, som ohľadom Číny neutrálny, aj keď svet je ohľadom budúcnosti Ríše stredu rozdelený 50/50 do dvoch táborov.
Čína viac či menej vo svojom obchodnom modeli dosiahla “výrobnú kapacitu”. Rast ekonomiky v podobe rastúceho HDP a zvyšujúceho sa životného štandardu bol doteraz založený na mobilizácii lacnej pracovnej sily a lacnom kapitáli. Problémom teraz je, že po 12-15 rokoch tohto cyklu, je hraničný úžitok kapitálu negatívny. Čína sa na výrobu a výstavbu sústredila tak veľmi, že kapacita ďaleko predbehla prirodzený dopyt. A to sa teraz bude musieť zmeniť, pretože pokračovať týmto smerom by bolo seba deštruktívne, ak už z časti nie je.
Čína si skrátka musí prejsť cestou priemyselnej evolúcie, ktorá ju dovedie od polo priemyselnej k priemyselnej krajine. Na dlhej ceste smerom k industrializácii si ekonomika musí prejsť premenou od obrovského využívania zdrojov a pracovnej sily k uznaniu duševného vlastníctva, ktorého výsledkom je inovácia. Tento úsek je najťažší a je rovnako náročný, ako prejsť uchom ihly. Čína taktiež musí plne otvoriť svoje trhy, aby vytvorila skutočnú konkurenciu a aby opustila ťažkopádny model štátom riadených bánk a úverov.
Čína sa za minulý rok postarala o viac než 50% všetkých nových pôžičiek (zdroj: McKinsey Global Report) a jasne sa trápi s úverovou bublinou a bankovým systémom, ktorý vo svojej bilancii skrýva nejedného strašiaka. Ale pozor: Čína si môže dovoliť túto bublinu pochovať a vytvoriť inú, ale zaplatí za to rastom.
Navyše sa zdá, že Čína začína generovať mierny prebytok obchodnej bilancie – viem, ako tlač stále viac zdôrazňuje slabú produkciu, ako napríklad tento titulok na Reuters: Výhľad Číny je vďaka nastupujúcej vlne zatvárania tovární nejasný. To môže znamenať, že v čínskom priemysle niečo hnije.
Mads Koefoed, odborník Saxo Bank na makroekonómiu pre mňa zostavil nižšie uvedené grafy: rast HDP v Hong Kongu a v Číne. Na ľavej osi je rast Číny a na pravej rast Hong Kongu. Mads vykonal regresiu a zistil, že sa zhodujú a že na sebe závisia. Takže ak sú predpovede správne a Hong Kong smeruje k nulovému alebo dokonca zápornému rastu, zodpovedajúci rast Číny bude 6 percent alebo menej (vzhľadom ku konsenzu odhadov podľa Bloombergu na úrovni 8,6%). Takýto výsledok by pre svetový rast predstavoval výrazné riziko, čo zvyšuje aj riziko deflácie.
HDP v Číne a Hong Kongu
Upravené hodnoty rastu Číny pomocou regresie s Hong Kongom
Zatiaľ čo svet sa teraz sústredí na Grécko a Taliansko, hlavné ekonomiky sveta sú na tom stále horšie. Až sa pozornosť presunie od novinových titulkov a vyhlásení na vyhodnotenie fundamentov, nebude to pre chuť k riziku priaznivá situácia. Teraz akcie predstavujú proti nenávideným štátnym dlhopisom bezpečný prístav, ale v budúcnosti sa firmy budú snažiť udržať marže a predaje v prostredí anemického alebo ešte horšieho rastu. Graf nižšie zobrazuje “konsenzus očakávaného rastu HDP pre krajiny G10″ pre roky 2011 a 2012. Analytici majú so znižovaním týchto odhadov plné ruky práce, ale pokiaľ sa nedočkáme nejakého nakopnutia, rysuje sa pred nami pekná trma-vrma. (A ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie to naozaj nebude… tento prístup prinajlepšom zmierni defláciu, ale len tým, že vďaka záporným úrokovým mieram znehodnotí úspory).
Konsenzus predpovedí analytikov pre HDP v rokoch 2011 a 2012 podľa Bloombergu
Záver
Na vrchole krízy v druhej polovici roka 2008 zaviedla Čína masívne fiškálne stimuly, ktoré v rokoch 2009 a 2010 pomohli svetovému rastu. Teraz na kraji krízy 2.0 potrebuje Čína opäť niečo, čím zabezpečí svoje exportné trhy. Môj priateľ Daniel Arbess (Xerion Fund) dokonca nadhodil, že najväčším možným prekvapením roku 2012 by mohol byť plne vymeniteľný CNY. Zdôraznil, že by to splnilo niekoľko cieľov: Čína by pokročila v integrácii so svetovou ekonomikou, CNY by vykročil k štatútu rezervnej meny, zvýšila by sa kúpna sila spotrebiteľov, čínsky rast by sa posunul smerom k spotrebe a nakoniec by to posilnilo obnovenie exportu krajín – dlžníkov so slabou menou. Môže sa zdať, že je to pre Čínu príliš veľké riziko, ale aj investori a sporitelia v Číne potrebujú mať dostatok aktív, do ktorých môžu investovať. Ironické je, že tento jediný krok môže byť rozhodujúcim faktorom, ktorý reštartuje a naštartuje kapitál.
Čína a Taliansko sú v tejto šachovej hre pre rok 2012 hlavné figúrky, ktoré musíme brániť. Ide o dve staré civilizácie, ktoré musia zmeniť svoju hospodársku politiku tak, aby medzi krajinami G20 opäť zaujali zodpovedajúci pozíciu. Čoskoro budeme vedieť viac, pretože súčasné negatívne fundamenty sú kameňom na krku finančných trhov.
Autor: Mads Koefoed | Macro Strategist | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7317 | 19.00 % |