Neurofinancie: ako náš mozog robí finančné rozhodnutia?

Uverejnené: streda, 22. jún 2016, 22:33

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín - ekonomiky, psychológie a neurovedy. Výskumníci v týchto troch oblastiach sa spojili, aby obohatili naše chápanie behaviorálnych financií, pričom zároveň našli nové špecifické oblasti výskumu. Jednou z týchto špecifických oblastí sú neurofinancie – táto oblasť si požičiava nástroje a poznatky neurovedy a informuje o súvislosti medzi mozgovou činnosťou a finančným rozhodovaním.

Neuroscience za posledných dvadsať rokov urobila obrovské pokroky. Teraz rozumieme základným štruktúram mozgu a vieme zaznamenávať elektrické signály z ‘mozgových buniek’ alebo sietí buniek. Funkčné zobrazovacie technológie (funkčná magnetická rezonancia - fMRI) nám umožňuje monitorovať mozgovú činnosť, vďaka čomu môžeme následne sledovať, ktoré časti mozgu sa ’rozsvietia’, keď ľudia robia finančné rozhodnutia.

Už vieme, že ľudský mozog je jednou z najkomplexnejších vecí, aké boli kedy vo vesmíre nájdené:

• Priemerný ľudský mozog váži približne 3 libry, resp. 1,4 kg.
• Tvorí ho asi 100 miliárd neurónov (‘mozgových buniek’).
• Každý jeden neurón je tak komplexný ako samostatné mesto, je nositeľom mapy nášho celého genómu a zodpovedá za prepravu a pohyb miliónov proteínov.
• Neuróny môžu vyslať signál 5-50 krát za sekundu; sú spojené tak husto, že v mozgu máme 1000 biliónov prepojení (alebo synapsií).
• Zložitosť týchto neurónových sietí ešte len začíname rozmotávať a chápať.
• Väčšina z cca. 25 000 génov v ľudskom genóme sa prejavuje práve prostredníctvom mozgu.

Dva kognitívne systémy

Psychológovia rozdeľujú naše kognitívne myslenie do dvoch rôznych systémov. Nevedomý, rýchlo mysliaci "Systém 1" funguje nepretržite, kým vedomá, pomaly mysliaca, rozhodovacia myseľ "Systému 2" funguje ako akási chodba k zvyšnej časti mozgu, pričom veľká časť nervovej aktivity mozgu sa odohráva bez toho, aby sme si to plne uvedomovali.

V skutočnosti vedomá myseľ sa často môže postaviť do cesty veciam, ktoré naša podvedomá myseľ vie, ako urobiť. Je to intuitívne pre mnohých športovcov alebo hudobníkov, ktorí nejaký pohyb trénujú alebo nacvičujú, až sa zautomatizuje - či už ide o tenisové podanie, golfový švih alebo hra na hudobnom nástroji.

Mozog proti mozgu

“Rýchlo mysliaci mozog systému 1 je nemilosrdne efektívny - takmer vždy ide cestou najmenšieho odporu. Napríklad, ak naozaj chcete jedlo, pôjdete ho hľadať aj na úkor ostatných činností. Toto bola veľmi prínosná evolučná vlastnosť našich predkov. Avšak pri investovaní je uprednostnenie cesty najmenšieho odporu zvyčajne oveľa menej užitočné,” vysvetľuje Nick Amet, Vedúci oddelenia Korporátnej a investičnej komunikácie spoločnosti Fidelity International.

Úlohou vedomého, počítajúceho mozgu v systéme 2 je teda skutočne tlačiť ďalej a vyťažiť čo najviac z podvedomého mozgu. Napríklad vieme, že ak začneme s novým koníčkom alebo sa učíme novú zručnosť, zmeny v mozgu sú na snímke fMRI viditeľné. Jedným zo spôsobov ako zísť z cesty najmenšieho odporu je predpokladať, že existuje veľa správnych odpovedí na určitý problém, nie len jedna. Ak predpokladáme, že existuje len jedna odpoveď nabáda podvedomie, aby skratkou preskočilo rovno na "riešenie", avšak v komplikovaných a neistých situáciách to nemusí byť tá správna reakcia. “Pri investovaní sa to dá prispôsobiť premýšľaniu o celej škále potenciálnych budúcich scenárov a nie pokusu o naviazaní vašej investičnej stratégie na jeden pevný pohľad na svet, kde je pochybenie zvyčajne oveľa drahšie,” pokračuje Nick Amet, Vedúci oddelenia Korporátnej a investičnej komunikácie spoločnosti Fidelity International.

Kde sú racionálni investori?

Klasická finančná teória bola postavená na predpoklade, že investori sú vždy úplne racionálni, ale tento model nevysvetlil mnoho nezvyčajných cenových vzorcov, ktoré vidíme na finančných trhoch. Východiskovým bodom behaviorálnych financií je zistenie, že investori nie sú v praxi vždy racionálni - fakt, ktorý pomohli potvrdiť aj pokusy neurovedy.

“Ekonómovia sa v súčasnosti zhodujú, že racionalita investorov je len obmedzená,” hovorí Nick Amet, Fidelity International. “To znamená, že schopnosť racionálneho myslenia investorov je limitovaná informáciami, ktoré majú k dispozícii, kognitívnou schopnosťou ich mysle rozhodovať sa (a náročnosťou rozhodnutia, ktoré majú urobiť) ako aj množstvom času, kedy sa treba rozhodnúť. Vzhľadom na tieto obmedzenia sme náchylní robiť kognitívne skratky.”

Neurofinancie odhaľuje niekoľko prekvapivých zistení

Experimenty Neurofinancií výskumným pracovníkom pomáhajú pochopiť, aké úlohy zohrávajú jednotlivé časti mozgu pri rôznych úlohách. Napríklad, v roku 2005 Camelia Kuhnen a Brian Knutson použili funkčné zobrazovanie na nasnímanie mozgov ľudí, ktorí museli urobiť finančné rozhodnutia ohľadom dvoch akcií a jedného dlhopisu.¹ Ich výskum ukázal, že niektoré časti mozgu (hlavne nucleus accumbens) sa aktivujú v očakávaní odmeny (rozumej investičný zisk), zatiaľ čo iné časti mozgu (hlavne insula) reagujú na negatívne stimuly, ako napr. očakávanie bolesti (t.j. investičné straty).

Zobrazovanie sa tiež použilo na potvrdenie domnienky, že finančné rozhodnutia sa často robia na báze emócií. Výskum potvrdzuje, že rozhodnutia, ktoré ľudia robia sú ovplyvnené predchádzajúcimi skúsenosťami a sú viazané na určitú dráhu. Zobrazovací výskum potvrdzuje, že existuje túžba zapájať sa do činností s väčším rizikom po počiatočných kolách ziskov a strát, čo dokazuje zvýšená aktivita pri procesoch ovplyvňujúcich náladu mozgu, spolu so znížením aktivity súvisiacej s procesmi ovplyvňujúcimi uvažovanie a reflexiu. V experimente, ktorý realizovali Trujillo a Knutson, skupine subjektov ukázali buď veselú, vystrašenú alebo nahnevanú fotografiu ľudskej tváre. Subjekty, ktorým ukázali šťastnú tvár, vykázali až o 30% vyššiu toleranciu rizika. Zaujímavé je, že nahnevané alebo vystrašené tvár podnietili subjekt, aby si vybrali ‘bezpečnú možnosť’.² Toto sú prekvapujúce výsledky, ktoré naznačujú, že naše emocionálne rozpoloženie môže mať oveľa väčší vplyv na naše finančné rozhodovanie, ako by si mnohí z nás mohli pripustiť.

A Nick Amet z Fidelity pokračuje, “v mnohých situáciách reálneho života nevidíme informácie o dôsledkoch našich možností, ktoré sme si nevybrali, čo je asi dobrá vec. Pokiaľ ide o finančné trhy to až také dobré nie je. Táto informácia je nielenže známa, ale je široko dostupná - investície, ktoré sme mohli urobiť na nás zvyčajne zízajú zakaždým, keď sa pozrieme na finančné správy. Pozrite, aké ste mohli mať zisky!”

Navyše vieme, že prefrontálny kortex je oblasťou mozgu, ktorá sa podieľa na hodnotení našich rozhodnutí a dopad týchto rozhodnutí môže vyvolať silné emócie. Neurobiológ Antonio Damasio uskutočnil niekoľko štúdií o tom, aká je súvislosť nášho rozhodovacieho procesu a rôznych emočných procesov v mozgu. Damasio zistil, že mozgová činnosť je iná pri ľútosti a, napríklad, sklamaní. Ľútosť je emócia, ktorú pociťujeme, keď máme možnosť porovnať čo sme dosiahli a čo sme dosiahnuť mohli. Sklamanie je odlišné; je to emócia, ktorú pociťujeme, keď sme nespokojní s dosiahnutými výsledkami bez toho, aby sme skutočne vedeli, čo by sa bolo stalo, keby sme boli konali inak. Pocity ľútosti zvyčajne pretrvávajú dlhšie.

Zaujímavým zistením bolo, že len ľútosť vyvoláva výraznú aktivitu orbitofronálneho kortexu. A množstvo nervovej aktivity spojenej s ľútosťou závisí od rozdielu medzi dosiahnutými a nedosiahnutými ziskami. Takže ak ste pri investovaní uprednostnili jeden akciový trh pred druhým, a tomu druhému sa darí lepšie, budete mať pocit ľútosti úmerný dodatočným ziskom, ktoré dosiahla vaša alternatívna možnosť.

Takže čo nám z toho vyplýva? Môžete povedať, že pociťovať ľútosť je ľudsky prirodzené. Áno, je - a nemuselo dôjsť k žiadnym chybám...zatiaľ. Ale to, čo urobíte následne môže ovplyvniť to, či spadnete do bežnej pasce behaviorálneho investovania.

"Poddávate sa emócii ľútosti a predáte len po pár mesiacoch investície, pri výbere ktorých ste strávili veľa času, aby ste mohli investovať do alternatívnej možnosti, pri ktorej sa vám zdá, že sa jej darí lepšie? Keď vezmeme do úvahy, že cieľom je dosiahnuť dobrú návratnosť investície za rozumné časové obdobie, predstava, že zutekáte, hneď ako sa alternatívnej možnosti začne dariť lepšie takmer zaručuje, že po uzatvorení obchodu budete zaostávať,” tvrdí Nick Amet z Fidelity. Koniec koncov, táto stratégia vyhýbania sa ľútosti je odsúdená na neúspech - v oblasti investícií je to porovnateľné so situáciou, keď pes naháňa svoj vlastný chvost.

Táto fáza si vyžaduje disciplínu a trpezlivosť – nie je na mieste pochybovať o sebe samotnom alebo sa poddať ‘ceste najmenšieho odporu’, teda mysleniu vyplývajúcemu zo Systému 2. Nejaký čas trvá, kým sa dobré rozhodnutie premení na skvelé rozhodnutie. Kým oblasť neurofinancií rozhodne obohacuje naše chápanie úlohy mozgu pri rozhodovaní, úspešné investovanie jednoducho vyžaduje oveľa viac. Ako povedal As Warren Buffet “Úspech investovania nesúvisí s IQ. Keď máte bežnú mieru inteligencie to, čo potrebujete, je temperament, ktorý bude ovládať nutkanie, ktorému sa iní ľudia dostávajú do ťažkostí.”

Zdroj: Fidelity International

1. Kuhnen, Camelia M., and Knutson, Brian (2005). ‘The Neural Basis of Financial Risk Taking’, Neuron Vol 47, 763-770, September 2005.

2. Trujillo, J., B. Knutson, M. P. Paulus, P. Winkielman (2006). “Taking Gambles at Face Value: Effects of Emotional Expressions on Risky Decisions.” pracovný dokument http://www.gsb.stanford.edu/

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Kostolanyho burzový cyklus

Ak Vás zaujíma psychologická analýza, určite by ste si mali prečítať knižky od známeho burzového špekulanta maďarského pôvodu Andrého Kostolanyho. Nemusíte sa obávať žiadnych nudných a nezrozumiteľnýc

CedThumbnails