Irán stále zostáva 4. najväčším producentom ropy na svete a ropný trh ho nemôže úplne ignorovať. Trhy ešte nezapočítali naplno riziko konfliktu. Dôvodom je i to, že sa nejedná o prvú hrozbu Iránu, že uzavrie strategicky dôležitú úžinu. V skutočnosti je to za posledných 20 rokov jeho obľúbená rétorika. Avšak posledné sankcie sa nepodobajú na tie, ktoré by Irán zažil za posledných 20 rokov a príliš mu nevadili. USA sa darí efektívne obmedzovať toky USD do Iránu, pričom iránsky peňažný systém je takmer nefunkčný. Zmenárne sú zavreté a v bankách sa tvoria dlhé rady. Prezident Obama podpísal v sobotu nové sankcie, ktoré výrazne sťažujú nákup iránskej ropy zo strany rafinérii. Irán sa nedostane do medzinárodného peňažného systému. Príjmy z ropy pritom tvoria polovicu vládnych príjmov. Nové sankcie tak menia pravidlá hry, už nie je dôležité či Irán nájde odberateľov pre svoju ropu - to nie je problém. Problém je, že USA dokáže mimoriadne skomplikovať inkasovanie platieb za ropu, prípadne ich úplne zablokovať. A to berie Iránu tromfy z rúk.
Iránsku ekonomiku sankcie tvrdo zasiahli, populácia je nervózna, dokonca i ajatolláhovia sa začínajú rozchádzať v názoroch. Irán si pravdepodobne nedovolí zavrieť Hormuz (inak by to stále neomieľal, ale by ho zavrel). Skôr hrozí nejaká forma konfliktu, ktorý je Irán schopný rozpútať. Okrem toho Irán nepotrebuje Hormuz uzavrieť, stačí, ak to prechádzajúcim tankerom „osladí“ a bude tak brzdiť transport ropy. Iránsky cieľ je totiž presvedčiť svet, aby ho bral vážne a nezahrával sa s ním. A má schopnosť vystrašiť trhy. Je totiž prepojený na Al-Káidu či Hizbaláh, ktoré môžu tiež použiť prechádzajúce lode ako pohyblivé terče. A Irán by sa mohol dištancovať od útokov.
Na jednej strane Irán potrebuje západnú technológiu, pretože mu hrozí pokles produkcie (čínska či ruská technika sa nemôže so západnou porovnávať). Okrem toho má malé vlastné rafinérske kapacity, čiže musí palivá dovážať – aktuálne čoraz drahšie, keďže iránsky riál oslabil o desiatky percent. Celkovo by rafinérie mohli uspokojiť domáci dopyt – kapacitu na to majú, avšak prímesy do palív musí tak či onak doviezť. Na druhej strane, nechce sprístupniť svoj jadrový program a rastú podozrenia, že by mohol byť použitý na vojnové účely.
Záver: Rastúca vojenská kapacita Iránu nie je dizajnovaná na vojnu so západom či inými krajinami. Avšak dokáže spôsobiť problém v Perskom zálive a pritom nemusí Hormuz ani uzavrieť. Stačí ak bude spomaľovať transport, resp. západ zasiahne a následný konflikt spôsobí ďalšie problémy prechádzajúcim tankerom. Hormuz je možno ešte dôležitejší pre Irán ako pre iné krajiny, pretože tadiaľto dováža import – i potraviny a spotrebiteľské statky. Avšak napriek tomu je odhodlaný vzdorovať a akýkoľvek konflikt môže poslať cenu ropy na $200 a cenu palív v USA na $6.50 za galón. A to by potrestalo západ bez toho, aby on potrestal Irán. Dnešný rast ropy Brent o $2 v priebehu 5 min. by tak mohli byť len rozcvičkou automatických obchodných systémov pred iránskou ropnou rely.
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |