Sója je najdôležitejším exportným artiklom amerických poľnohospodárov (12% tržieb), pričom USA zabezpečujú 35% svetovej produkcie. Najzaujímavejšou vlastnosťou trhu so sójou je jeho extrémna koncentrácia. Tri krajiny zabezpečujú 83% svetovej produkcie. Za USA nasledujú Brazília (29% svetovej produkcie) a Argentína (19% svetovej produkcie). Aby sme doplnili svetovú päťku, spomeňme Čínu (6%) a Indiu (4%). Tým pádom máme pokrytých 93% globálnej úrody sóje. Avšak Čína i India patria k čistým importérom, pretože spotrebujú viac ako vypestujú. Ak pominieme USA, ktoré sú najväčším čistým exportérom sóje ostáva už len Brazília a Argentína, ktoré môžu bojovať s rastúcim dopytom. Na grafe nižšie vidíme, že sója (bielou čiarou) prudko rástla v roku 2004, 2005 v roku 2008 a 2009. Z grafu tiež vidieť, že kôš sóje, kukurice a pšenice začal v roku 2010 prudko sťahovať cenový náskok sóje. Vývoj pomysleného koša nám bude reprezentovať ETN DJ-UBS Grains Total Return Sub-Index, v ktorom má sója a kukurica váhu približne po 40% a pšenica približne 20%. K tejto situácii sa ešte vrátime.
Dôvod, prečo cena sóje prudko rástla bol jednoduchý - previs dopytu nad ponukou. Na grafe nižšie vidíme vo vrchnej vývoj produkcie a dopytu. Bielou líniou je vývoj produkcie, oranžovou vývoj dopytu. V prípade previsu dopytu sa vytvárajú zelené plochy, v prípade previsu ponuky červené plochy. Všimnime si, že v roku 2009 nastal veľký výpadok produkcie a s niečim podobným sa už teraz ráta do budúceho roku.
V roku 2004 išlo o prudký prepad produkcie, podobná situácia nastala v rokoch 2008 a 2009. Reakcia sóje? V lete 2004 rástla o 65%, v lete 2005 o 21%, v lete 2008 o 31%, v lete 2009 o 40%. Posledné dva roky sója v lete nijako výrazne nerástla. Dôvodom bolo, že posledné dva roky existoval previs ponuky nad dopytom. Toto by sa však mohlo zmeniť. Najskôr sa však pozrime, čo spôsobilo posledné výpadky produkcie. Na grafe nižšie vidíme produkciu troch najpodstatnejších producentov sóje. Bielou čiarou je americká produkcia, oranžovou je brazílska a žltou je argentínska. Zakrúžkované sú výpadky americkej produkcie z roku 2008, brazílske a argentínske z roku 2009 a tiež fakt, že na budúci rok sa ráta s výpadkom USA, ale nie Brazílie a Argentíny. Na nich to bude stáť.
V roku 2004 sme boli svedkami prudkého výpadku americkej produkcie, pričom druhá vlna výpadkov prišla v rokoch 2008 a 2009. Teda prudký rast v lete 2008 nebol spôsobený len komoditnou bublinou, mal i svoje fundamentálne opodstatnenie. V lete 2008 zaznamenala americká produkcia medziročný pokles o viac ako 16%. V roku 2009 pre zmenu klesla argentínska produkcia o viac ako 30%, pričom v tom istom období i brazílska produkcia klesla o viac ako 5%. Čo stálo za týmito výpadkami? V prípade Brazílie a Argentíny sú za tým hlavne suchá. Rozdiel medzi rokmi 2009 a 2010 bol hlavne v tom, že zatiaľ čo v roku 2009 kvôli fenoménu El Nino boli v Argentíne a Brazílii suchá, v roku 2010 boli dažde dostatočné. Úrodu v USA v roku 2008 tiež ovplyvnili suchá ale tiež fakt, že poľnohospodári začínajú uprednostňovať viac kukuricu. Dôvodom je, že z jedného akru pšenice môže producent zarobiť o $151 viac ako keby tam pestoval sóju. Najzaujímavejším grafom je ten nasledujúci, ktorý zobrazuje vývoj ceny sóje a kukurice, resp. podiel ich cien. Oranžovou čiarou je sója, bielou je kukurica, pod nimi je ratio (teda podiel). V roku 2009 sa sója v dôsledku výpadku produkcie obchodovala na viac ako 3.5 násobku ceny kukurice. Teraz je to menej ako 2 násobok, pretože sóje je zatiaľ dosť.
Ak najväčší producent sóje začína uprednostňovať pestovanie kukurice a druhý a tretí najväčší producenti sú závislí od výkyvov počasia, máme značný problém na strane ponuky.
Aká je situácia na strane dopytu?
Rastie a ženie ho Čína. Kým v sezóne 2006/2007 bola Čína druhým najväčším spotrebiteľom sóje na svete a spotrebovala 46 120 ton sóje (teda 20% globálnej spotreby), v sezóne 2011/2012 je už najväčším spotrebiteľom so 71 600 tonami (27% globálnej spotreby). Kým svetový dopyt za 5 rokov celkovo vzrástol o 15.7%, dopyt Číny vzrástol o viac ako 55%. A neočakáva sa, že by Číňania začali menej jesť, naopak, budúcoročný dopyt by mal naďalej rásť, pričom sa očakáva, že úroda bude nižšia.
Záver: Zatiaľ čo dopyt po sóji pokračuje v raste, už teraz sa očakáva, že úroda bude nižšia ako sa očakávalo. Čo je dôležité, zatiaľ sa započítava len výpadok USA, kvôli orientácii poľnohospodárov na kukuricu. Produkcia tak bude stáť na Brazílii a Argentíne. Avšak tie sú vystavené riziku El Nino, ktoré môže priniesť suchá (ako v roku 2009) v prípade, že tieto oblasti nebudú mať toľko šťastia ako minulý rok. Ak šťastie nebudeme mať, môžeme byť svedkami vysokého deficitu na strane ponuky. Ak sa v po veľkom výpadku produkcie v roku 2009 obchodovala sója na viac ako 3.5 násobku ceny kukurice, dnes by to značilo cenu na nad $2000 za kontrakt (5000 bushelov). Dnes sa sója obchoduje na úrovni $1122.
Technická situácia
Na základe vyššie uvedeného predpokladám, že pri najmenšej známke problémov s produkciou Brazílie či Argentíny je možné predpokladať, že sója si siahne na svoje historické maximá z roku 2008, nad $2000. Spôsobené to bude problémom na strane produkcie, ktorá nebude stíhať uspokojovať rastúci dopyt, hlavne z Číny.
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7298 | 19.21 % |