Meď je priemyselným kovom, ktorý svoju prezývku Dr. Copper dostal podľa schopnosti naznačiť budúci vývoj globálnej ekonomiky. Keď po medi klesá dopyt, ekonomika sa zväčša chystá spomaliť. Naopak stúpajúci dopyt po medi je dobrým signálom pre ekonomiku. Toto pravidlo funguje práve vďaka širokému využívaniu medi v priemysle. Meď spolu s cínom bola prvým kovom, ktorý človek ťažil zo zeme a využíval ho. Odvtedy ako technológie napredovali, využitie medi stúpalo a dnes vďaka jej výnimočným vodiacich schopnostiam sa meď využíva hlavne v kábloch a to v elektrickom ako aj stavebnom priemysle. Nájdeme ju v elektrických rozvodoch, klimatizáciách, telefónoch, počítačoch. V priemernom aute sa nachádza 1.5 km medených káblov, ktoré vážia od 20 do 45 kg, v závislosti od typu a veľkosti vozidla.
Ktoré krajiny ťažia najviac medi? Ktoré jej najviac spotrebúvajú? Ktoré spoločnosti jej najviac produkujú? Čo najviac vplýva na cenu medi? Toto sú otázky, na ktoré keď si zodpovieme, budeme mať jasnejšie v tom, kam by mala smerovať cena medi.
Produkcia medi
Za 12 mesiacov roku 2010 sa vyprodukovalo 16.17 mil. ton medi, čo je o 1.83% viac ako v roku 2009. Prepadla sa produkcia Indonézie (-12.65%) a USA (-6.23%). Naopak, najviac si polepšila Čína (+10.66%) a Kanada (+8.36%). Na grafe č. 1 vidieť podiely jednotlivých krajín na produkcii za rok 2010.
Graf. č.1: Prehľad svetovej produkcie medi v roku 2010. Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát Bloomberg
Z grafu je vidieť, že Čile zabezpečuje tretinu svetovej produkcie a spolu s USA a Peru polovicu svetovej produkcie medi. Produkciu si rozdeľme podrobnejšie podľa krajín (jedine Európa figuruje ako región) a pozrime sa ako sa vyvíjala produkcia jednotlivých krajín a ich podiel na celosvetovej produkcii medi. Na grafe č. 2 vidíme mesačné dáta krajín, ktoré tvoria 75% celosvetovej produkcie medi. Dáta siahajú od januára 2009 do augusta 2011. Na grafe č. 3 vidíme vývoj váhy Čile (osobitne na grafe kvôli mierke).
Graf č. 2:Vývoj podielu produkcie jednotlivých krajín na celkovej produkcii. Zdroj dát: Bloomberg
Graf č. 3: Vývoj podielu produkcie Číny na celkovej produkcii. Zdroj dát: Bloomberg
Môžeme pozorovať zaujímavý trend - vývoj podielu najväčšieho producenta od začiatku roku 2010 postupne klesá, podobne i podiel Indonézie a USA. Ich podiel nahrádza Čína. Podiel Kanady, Peru a Európy je stabilný.
Hoci podiel Čile na celkovej produkcii klesá, ešte stále zabezpečuje tretinu svetovej produkcie a z piatich najväčších baní na meď na svete sú štyri v Čile. V tabuľke č. 1 vidíme prehľad 20 najväčších baní na svete, ich kapacitu a vlastníkov.
Tabuľka č. 1: Prehľad 20 najväčších baní na meď na svete, ich kapacita a vlastníci. Zdroj: ICSG
S produkciou úzko súvisia zásoby . Celkovo sa odhaduje, že k roku 2010 existovalo 550 mil. ton identifikovanej a nevyťaženej medi v USA, 1.8 mld. ton v Andách (teda hlavne Čile a Peru) a celosvetovo približne 3 mld. ton. V aktuálne dostupných a nevyťažených rezervách je aktuálne 630 mil. ton, tu je ich prehľad:
Tabuľka č. 2: Svetové objavené a nevyťažené rezervy medi. Zdroj: ICSG
Spotreba medi
Celosvetová spotreba medi za rok 2010 dosiahla 18.24 mil. ton oproti 18.175 mil. ton (rast o 0.41%) v predchádzajúcom roku. Najväčší rast spotreby zaznamenali Japonsko (+3.85%) a Taiwan (+3.26%). Najväčší pokles spotreby zaznamenalo Rusko (-3.99%) a India (-2.15%). Klesalo aj Nemecko (-0.3%). Pozrime sa, ktoré krajiny mali najväčší podiel na celosvetovej spotrebe medi.
Graf. č.4: Prehľad svetovej spotreby medi podľa krajín v roku 2010. Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát Bloomberg
Z grafu vidieť, že viac ako polovicu svetovej spotreby medi má na svedomí Čína. Ako sa vyvíjal podiel jednotlivých krajín za roky 2009 až 2011? Čína kvôli mierke grafu osobitne.
Graf č. 5: Vývoj podielu spotreby jednotlivých krajín na celkovej produkcii. Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát Bloomberg
Graf č. 6: Vývoj podielu spotreby Číny na celkovej produkcii. Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát Bloomberg
Z grafu sú zjavné dve veci – podiely väčšiny krajín sú stabilné, Indická spotreba relatívne klesá. Čínsky podiel na spotrebe od februára 2010 postupne klesal. Trend sa obrátil a podiel Číny začal od februára 2011 prudko rásť. Aktuálne dosahuje maximálne hodnoty za sledované obdobie.
Medziročný vývoj produkcie vs. spotreby a ich vplyv na cenu
V tejto časti sa pozrieme na to, ako na cenu medi vplýva vývoj medziročnej zmeny produkcie a spotreby. Najväčšie šoky pochopiteľne dokážu obstarať Čile a Čína. Na grafe je vidieť vývoj relatívneho previsu dopytu nad ponukou (rozdiel medzi medziročným nárastom spotreby a medziročným nárastom dopytu). Hodnota nad nulou značí, že rastie rýchlejšie dopyt, hodnota pod nulou, že rýchlejšie rastie ponuka.
Graf. č. 7: Vývoj medziročného previsu dopytu nad ponukou. Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát Bloomberg
Pre porovnanie, vývoj ceny medi (sviečkový graf) a index S&P500 (líniový graf).
Graf. č. 8: Vývoj ceny medi. Zdroj: stockcharts
Z prvého grafu vidieť dve veľké zmeny trendu. Od začiatku roka 2010 až na dve výnimky prevládala ponuka, ktorý rástla rýchlejšie ako produkcia. Počnúc marcom 2011 začal dopyt stagnovať a ponuka rástla rýchlejšie ako spotreba. Po prvý krát od marca sa trend obrátil v auguste 2011, pričom sa očakáva ďalší rast dopytu. Za výrazný prepad v septembri môžu obavy o spomalenie rastu Číny, ktorá si za prioritu dala boj s infláciou. To malo za následok obavy o dopyt po medi a jej výpredaj. V lete 2011 bolo vidieť, že meď reagovala viac na dopytovo-ponukové fundamenty ako na vývoj akciových trhov. S&P 500 totiž dosahoval v máji tohtoročné maximá, pričom meď už tretí mesiac klesala. Nateraz sa ale meď predáva s výraznou zľavou, keďže od augusta odpísala takmer 30%.
Výhľad
V krátkodobom horizonte sa na dennom grafe medi vyskytla formácia dvojitého dna s potenciálom na prerazenie rezistencie. V prípade prerazenia má otvorenú cestu k testom úrovne 3.9 USD za libru, kde sa naposledy pohybovala v septembri.
Graf. č.9: Technická situácia na medi. Zdroj: stockcharts
Z dlhodobejšieho pohľadu sa budú „pretláčať“ dva faktory. Prvým je možné spomaľovanie Číny a svetovej ekonomiky vôbec. Druhým je tlak na monetárne stimuly (prioritne zo strany FEDu). To, ako sa meď sleduje čínsku ekonomiku dokresľuje i graf vývoja ceny medi a ETF viazaného na 25 najväčších čínskych spoločností (FXI). Čínsky index je na sviečkovom grafe medi zakreslený čiernou líniou. Korelácia je taká zjavná, že stojí za úvahu obchodovať spred medzi meďou a FXI. Ak FXI rastie rýchlejšie ako meď – kupovať meď a ak FXI klesá a meď ho nenasleduje, tak predať meď. Nakoniec sa vždy pretnú. Aktuálne sa FXI a meď obchodujú úplne pri sebe, trh zjavne čaká ako sa bude dariť Číne.
Graf. č. 10: Graf vývoja ceny medi a ETF viazaného na 25 najväčších čínskych spoločností. Zdroj: stockcharts
Vývoj čistých špekulatívnych pozícií na meď je indikátorom, ktorý odzrkadľuje náladu trhu a budúce očakávania.
Graf. č. 11: Čistá špekulatívna pozícia na medi. Zdroj: trimbroker, dáta CFTC: bloomberg
Špekulanti sú teraz celkovo krátki na meď, čistá short pozícia k 21. Októbru 2011 bola 77720 kontraktov. Naposledy keď boli špekulanti takto negatívni stála meď 2.75 a písal sa október 2009. Ak by bol previs dopytu nad ponukou potvrdený septembrovými dátami, medi by pomohol k ďalšiemu rastu short squeeze (masívne zatváranie krátkych pozícií).
Ako hrať na meď?
Ak chce investor hrať čisto na meď, môže si zvoliť napríklad DJ-UBS Copper Total Return Sub-Index ETN Profile (JJC). V prípade, že chce hrať na spoločnosti, ktoré zarábajú na medi, možností je viac. Napríklad ISE Global Copper Index Fund Profile (CU), ktorý je viazaný na 27 zväčša veľkých ťažobných spoločností hlavne z Kanady a Európy, ktorých príjem pochádza z medi. Ide napríklad o Antofagasta, Southern Copper Corporation, Xstrata či Rio Tinto. Alternatívou je ETF Copper Miners ETF Profile (COPX), ktorí je zameraný širšie – na 33 spoločností ktoré nie len ťažia, ale aj spracúvajú či hľadajú meď. Opäť hlavne o Kanadské a Britské spoločnosti, stredne veľké a veľké. Najdeme tu Grupo Mexico, OZ Minerals Limited či HudBay Minerals.
Použité zdroje: lme.com / minerals.usgs.gov / bloomberg
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |