Po väčšinu času striktne nenápadné, so sídlom v daňových rajoch, dokonale využívajú medzery v reguláciách. Tam, kde sa bojuje, urobia biznis. Tam kde sa s komoditami obchoduje, ovplyvňujú cenu. Ak sa im zdá cena komodity nízka, zabezpečia, aby ponuka bola nižšia. Ovplyvňujú celý potravinový reťazec komoditného trhu a pretože ho tvarujú, majú podiel z biliónového biznisu. Príjmy rátajú na stovky miliárd, konkurovať im dokáže len finančný a technologický sektor. Nikdy nepôjdu na akciový trh, pretože im záleží, aby do ich účtovníctva nikto nevidel, obviňujú ich z manipulovania trhom, ale málokedy sa niečo dokáže. Predstavujeme vám komoditné domy.
Päť najväčších týchto spoločností malo len za minulý rok príjem $629 mld. Majú dosť peňazí, aby dovtedy kopili zásoby surovín, kým cena nestúpne. Majú bane, skladovacie priestory, tankery, ropovody, potrubia a dosť času. Regulátori si zobrali do parády banky a veľké hedžové fondy, ale obchodné spoločnosti ostávajú zväčša nedotknuté. Mnohé sú rodinnými podnikmi, ktoré nemusia nikde zverejňovať údaje o sebe a okrem toho regulátori nevedia obsiahnuť fyzický trh. Sú to tichí obri, mimo komoditného biznisu o nich málokto vie. A pritom do neho najviac hovoria a majú obrovský vplyv. Na ponuku i dopyt. Teda na cenu.
Spoločnosť Glencore so sídlom vo Švajčiarsku išla v máji na trh prostredníctvom IPO (ponuka akcií verejnosti), pričom vzbudila obrovskú pozornosť a stačilo jej na to niekoľko čísel. Jej šéf umiestnil na trh len časť akcií, ale i tak zbohatol o $10 mld. za noc. Dobrí obchodníci v tejto spoločnosti majú odmeny v desiatkach miliónov $.
Na veľkosti záleží
Akí veľkí sú najväčší? Skúsme pre lepšiu predstavu uviesť príklad: dvaja z nich, Vitol a Trafigura minulý rok predali 8.1 mil. barelov ropy denne. To je denná produkcia Saudskej Arábie a Venezuely dokopy a polovica dennej spotreby najväčšieho konzumenta ropy – USA. Ďalší príklad: Glencore kontroluje 55% trhu so zinkom a 36% trhu s meďou. Alebo: Na verejnosti pomerne plachý Vitol v roku 2010 inkasoval tržby $195 mld. To je dvakrát viac ako Apple Inc. Kdekade po svete mu parkuje 200 tankerov, ktoré skladujú ropu.
Kým regulátori sa snažia limitovať možnosti bánk obchodovať na vlastný účet, pri niektorých obchodníkoch predstavujú takéto transakcie 60 – 80% obchodov. Regulátori na nich zatiaľ nemajú. Majú talent, majú hlboké vrecká a najlepšie riadenie rizika. Regulátori sa snažia kontrolovať trh futures s komoditami, ale asi si nevšimli že fyzickí obchodníci majú ešte väčší vplyv. Dokonca dostali aj výnimku na limity pri obchodovaní s futures, pretože sú to fyzickí obchodníci a sú kategorizovaní ako „bona fide hedgers“ , teda regulátori veria, že nebudú na futures špekulovať.
Vďaka obrovskému vplyvu si môžu dovoliť také akcie, ako predviedol pred pár mesiacmi Vitol. Robil biznis s americkou vládou, sýrskymi povstalcami aj s líbyjskými rebelmi. V apríli sa vyhli bombám NATO aj vojenskej blokáde a ich tanker dodal ropu do prístavu Tobruk, rafinérii kontrolovanej rebelmi a urobili škrt cez rozpočet Gaddafimu. Rebelom dokonca tajne dodali benzín za $1 mil. Bez nich by nemohli bojovať v Tripolise. Po tom, ako nabehla ťažba, libýjská firma Agoco dodáva Vitolu polovicu kapacity, aby splatila dlh.
Bezzubé vyšetrovania a obvinenia
Autority si vždy na tieto zabudnuté spoločnosti spomenú vždy, keď komodity prekonávajú rekordy. V roku 2007 vyšetrovali obchodné domy s agrárnymi komoditami, v roku 2008 to boli olejárske obchodné domy... avšak dôkazy sa nenašli. Konkrétne v máji 2011 Kongres skúmal spoločnosť Arcadia and Parnon v kauze manipulácie s cenami ropy v roku 2008, keď nakupovali milióny barelov ropy, ktoré nemali v pláne použiť. Úmysel sa nedokázal.
V roku 2001 bola spoločnosť Trafigura prichytená ako preváža irackú ropu v čase, keď boli na Irak uvalené sankcie. V roku 2006 zase prevážala v tankeri toxický odpad, ktorý bol následne porozvláčaný po Ivory Coast, kde ochorelo 100 000 ľudí, z toho 17 zomrelo. Bol z toho veľký súdny proces, avšak súvislosť sa nenašla. Trafigura sa vyrovnala mimosúdne ($200 mil.), čím sa vec dostala preč z titulok novín.
Squeeze a arbitráž
Pre mnohé komoditné obchodné domy je najziskovejšou stratégiou squeeze - teda vyťahovanie ceny nahor pomocou akumulácie zásob a vytvárania dominantnej pozície na trhu. Na začiatku tohto storočia poklesol transport ropy Brent – používaný ako globálny benchmark – na 400 000 barelov ropy za deň z viac ako 1 000 000 barelov ropy denne z konca 80. rokov. Nič prevratné sa nedialo, len pár traderov skúšalo vysať pokiaľ možno všetku ponuku na trhu. Cenová prirážka na okamžité dodávky vystrelila, čo skresávalo marže rafinérii po celom svete. Medzi 21. augustom a 5. septembrom 2000 dostali ropu z $29 za barel na viac ako $32 za barel ropy. Dvaja obchodníci dostali ropu za dva týždne hore o 10%.
Teraz sa už traderi nehrajú na potrubiach, zistili, že obsah skladu sa dá napákovať. Totiž schopnosť skladu pohltiť surovinu je skoro neobmedzená, ale schopnosť rýchlo vyskladniť a dodať je obmedzená. Preto začali používať suroviny ako kolaterál na ďalšie úvery za ktoré nakúpia ďalšie suroviny. Že existujú takéto možnosti, zistili po roku 2008. Zo 6 najväčších skladísk kovov ostal nezávislý iba C. Steinweg. Ostatné komoditné domy začali súperiť s bankami.
Na rozdiel od producentov komodít (ako je napríklad Exxon Mobil), komoditné domy nezarábajú peniaze len tak, keď cena suroviny stúpa. Potrebujú urobiť kontrakt. Väčšinou hrajú na arbitráž – rozdielne ceny v rozličných oblastiach, alebo rôznu kvalitu alebo rozličné budúce termíny dodania. Napríklad keď Koch, Vitol a ďalší nakúpili 100 mil. barelov ropy (to je celosvetová spotreba na 1.25 dňa alebo slovenská na 1250 dní). Vďaka ohromnému kontangu mohli predať futures s výnosom $10 na barel.
Veľkí hráči
Spomeňme si aspoň v krátkosti niektorých z veľkých hráčov:
Vitol – na trhu s ropou meno takého významu ako Exxon na benzínovej pumpe. Za minulý rok zobchodoval priemerne 5.5 mil. barrelov ropy denne (tretina spotreby USA), príjmy $200 mld. ročne. Spoločnosť robila biznis s Hussainom, a počas vojny v Líbyi si pre zmenu vybrala rebelov – bolo to čisto pragmatické rozhodnutie, nevedeli, na koho padnú sankcie. Počet zamestnancov: 330, všetci sú akcionármi spoločnosti.
Glencore – kovy, minerály, poľnohospodárske plodiny, príjmy $145 mld. ročne. Spoločnosť zabezpečuje 3% dennej svetovej spotreby ropy. Jeden z najväčších poskytovateľov kovov – hlavne zinku, olova a nikla. Najväčší exportér obilnín z Európy, bývalého ZSSR a Austrálie. Mnoho vysokopostavených manažérov iných komoditných domov začínali v Glencore.
Cargill – založený na konci občianskej vojny v USA, v roku 1865. Špecializovaný na obilniny, olejové plodiny, soľ, hnojivá, kovy a energiu. Vypracoval sa z nuly na globálneho molocha. Ani tejto spoločnosti sa nevyhli „drobné“ aféry. V roku 1937 sa pokúšala dostať americký trh s kukuricou pod svoju kontrolu (skúpením väčšiny produkcie na trhu). V roku 1972 zase spôsobila prudkú infláciu na potravinách, keď tajne predala milióny ton pšenice do Ruska. Teraz už má krytie vo Washingtone, tak sa podobným spôsobom „hrá“ na iných trhoch. Napríklad na Ukrajine (v roku 2007, keď Kyjev na pokusy BHM, ktoré mali za ciel znestabilizovať politickú situáciu, reagoval zriadením kvót na vývoz ).
ADM: O tejto spoločnosti bol dokonca natočený film Informátor. Opisuje priebeh jedného kartelu, kedy sa zástupca spoločnosti ADM schádzal so zástupcom konkurencie, aby upravili cenu lyzinu, čo bola potravinárska prísada. Traja členovia vedenia išli do väzenia, spoločnosť dostala pokutu $100 mil. Dodnes sú to jedni z najväčších hráčov na trhu s obilninami, osivami a kakaom. Obrat: $81 mld.
Hoci sa o väčšine aktivít týchto a im podobných spoločností dozvieme až keď sa začnú ich aktivity vyšetrovať (ak vôbec), nezaškodí o nich vedieť, pretože vždy je dobré vedieť si zrátať dva a dva.
reuters, nationmaster.com
Autor: Tomáš Plavec | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7298 | 19.21 % |