Najdôležitejšou udalosťou tohto týždňa bude na finančnom trhu štvrtková konferencia ECB s prezidentom Trichetom, ktorá bude nasledovať po všeobecne očakávanom ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Ďalší vývoj v menovej politike je ale značne nejasný. Trichet na poslednej konferencii povedal, že sa mu rast inflácie vôbec nepáči a zároveň trhom taktne pripomenul, že v lete roka 2008 pristúpil k zvýšeniu úrokových sadzieb. Táto správa na trhu spôsobila šok a okamžité začatie započítavania vyššej pravdepodobnosti zvyšovania úrokových sadzieb.
Analytici banky RBS pripomínajú, že zvýšenie úrokových sadzieb nemusí byť ďaleko. Trichet totiž na konferencii 13. januára použil slová “monitor very closely”, teda že ECB monitoruje infláciu veľmi podrobne, čo štandardne prezident ECB používa dve zasadnutia pred samotným navýšením sadzieb. Ak slovník Trichet pritvrdí a použije spojenia “strong vigilance” (vysoká obozretnosť) alebo “heightened alertness” (sme v najvyššom pozore - to použil Trichet mesiac pred zvýšením sadzieb v lete 2008), chystá sa ECB asi naozaj k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Tricheta určite netreba brať na ľahkú váhu a dokázal to v roku 2008.
Pred samotným zvyšovaním úrokových sadzieb si ale ECB musí ešte urobiť poriadok v iných veciach. Od jari 2010 fungovala ECB ako pomocník na dlhopisovom trhu a značne intervenovala nákupom dlhopisov krajín PIIGS. Podľa posledných informácii ECB nakúpila 76,5 mld. EUR dlhopisov týchto rizikových krajín.
Jej participácia v týchto nákupoch ale znižovala jej kredibilitu a veľmi často počuť vyjadrenia, že ECB je len politickou slúžkou. Jediným cieľom ECB je ale cenová stabilita. Trichet sa s veľkou pravdepodobnosťou chce zamerať na tento cieľ a preto ECB už prestala s nákupmi dlhopisov. „Svetské“ veci chce nechať na politikov a centrálni bankári nech sa venujú hlavne inflácii. Trichet jasne povedal, že trhy nebudú brať varovania o zvyšovaní úrokov vážne, ak bude ECB stále masívne intervenovať na trhu.
Problémy pre cenovú stabilitu, ktoré vznikajú nákupom dlhopisov, sú ale značné. ECB totiž po tretí krát nedokázala z trhu stiahnuť všetku likviditu, ktorú na trh dodala nákupmi dlhopisov. Preto rastie pravdepodobnosť, že ECB prestane s nákupmi dlhopisov a jej úlohu prevezme Euroval.
Politici si začínajú uvedomovať, že euro bude tak kredibilné ako jeho centrálna banka, teda ECB. Zároveň začínajú prichádzať na to, že likvidita nie je kapitál a že problémom je nadmerný dlh. Fiškálne riešenia sú preto pre Eurozónu kľúčové. Fiškálna únia by mohla zachrániť Eurozónu. Zachraňovanie ale nesmie byť robené princípom socializácie strát ale postupne, s ohľadom na krehkosť finančných trhov. Reštrukturalizácia dlhu napríklad Grécka tým, že Euroval nakúpi dlhopisy krajiny s vysokým úrokom a následne krajinu prefinancuje s nižšou sadzbou sú rozumným riešením, ak ale krajina pôjde tiež cestou reštrukturalizácie. Obavy o finančný sektor by mohlo odstrániť efektívne stresové testovanie bilancií bánk, no nesmie byť robené tak benevolentne ako naposledy.
Cesta z pekla (riziko rozpadu Eurozóny) smerom ku svetlu bude veľmi dlhá a dúfam, že politici sa na nej nezastavia a opäť si nezačnú myslieť, že ECB dokáže svojimi nákupmi dlhopisov a dodávaním likvidity vytvoriť lepšiu Eurozónu. Dlhodobý horizont je veľmi nejasný, ale vieme, že kľúčové otázky o osude eura sa budú prerokovávať najbližšie týždne.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7929 | 11.96 % |