Bratislava, 30. januára 2011 - Už počas druhého dňa Svetového ekonomického fóra v Davose prebehla diskusia venovaná na tému: Vplyv Číny na svetový obchod a rast. Diskusia sa viedla v kontexte začiatku desiateho roku od vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Téma venovaná Číne je jednou z kľúčových tohtoročných tém fóra. Prečo je tomu tak?
Napriek tvrdým podmienkam pre vstup Číny do WTO, vstup sa jej vyplatil. Export Číny sa od vstupu do WHO „zvýšil 4,9-násobne, import sa zvýšil 4,7-násobne a HDP sa takmer zdvojnásobilo“, uviedol Chen Deming, čínsky minister obchodu v Davose.
Podporujú to aj slová riaditeľa WTO Pascala Lamy počas diskusie v Davose, keď poznamenal, že tak ako bude domáci trh v Číne rásť tak sa zvýši aj úloha importu. Pre export zo Slovenska a celej EÚ je doležitý najmä údaj o zvýšení importu do Číny, je to jedna z ciest úspechu firiem prostredníctvom expanzie na rýchlo rastúce trhy.
Aj tí, ktorí doteraz brali Čínu na ľahkú váhu, si musia priznať jej význam. Či sa nám to páči alebo nie, Čína má na svetové dianie čím ďalej tým väčší vplyv. Spojené štáty sú ešte stále globálnym ekonomickým lídrom, ale Čína zdatne sekunduje potenciálom a ekonomickým rastom.
Pokiaľ ide o faktory sprevádzajúce rast nič nenasvedčuje tomu, že čínska fiškálna politika v tomto roku zaznamená výraznejšie zmenu. Skôr môžeme čakať prehĺbenie rozpočtového deficitu z 2,5% na 2,7% HDP. Dočkáme sa štrukturálnych zmien, a s tým súvisiacim zvýšením výdavkov do menej rozvinutých oblastí, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo alebo podpory bývania. Čínski predstavitelia si samozrejme prajú, aby význam juanu celosvetovo vzrástol a stal sa štandardne uznávanou menou. A robia pre to naozaj veľa, o čom svedčil aj nedávny program oboch prezidentov na americko-čínskom summite vo Washingtone.
Aj v tomto roku by mali ázijské ekonomiky rásť výrazným tempom, ale nejedná sa len o obrov typu Číny a Indie. Vlastne skutočný boom môžeme očakávať v menších ekonomikách ako je Hongkong, Singapur či Filipíny. Napriek tomu všetko zostávajú ázijské ekonomiky napumpované menovými steroidy, využívajú nižšie úrokové sadzby a disponujú veľkou zahraničnou likviditou. Nadmierna stimulácia má rovnako ako v živote i v ekonomike katastrofálne následky. A preto centrálne banky v Ázii v tomto roku musia zohľadniť rastúce inflačné tlaky, možné bubliny v oblasti aktív alebo nadmerné investície.
Konkrétne u Číny možno očakávať, že Peking pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb o 75 bázických bodov, a pokúsi sa tak ukotviť infláciu. Avšak možné posilnenie menového kurzu je veľmi nepravdepodobné. Je to totiž jeden z mocných politických nástrojov, ktorým Peking kontroluje svoju pozíciu globálneho hráča na komoditnom trhu. Čínske HDP po jesennom zaváhaní mierne prepadne v prvom štvrťroku na 8,2, ale v ďalších štvrťrokoch by už malo rásť a na konci roka atakovať hranicu 9,3 bodov. Inflačné tlaky by sa mali počas prvého štvrťroka upokojiť a od druhého už sústavne klesať. Koniec roka by mohol pre Čínu znamenať 2,2 percentuálne infláciu.
Starostlivé porovnávanie ekonomických podmienok v jednotlivých ázijských krajinách je pre medzinárodný obchod veľmi dôležité. Môže sa totiž stať, že sa Čína stane pre niektorú komoditu alebo segment už nezaujímavá. Čínska vláda totiž vedľa štandardných ekonomických nástrojov, často uplatňuje reštrikcie na úzko vybrané odbory. Zaujímavý potom môže byť Vietnam či práve Filipíny.
Autor: Patrik Mozola | generálny riaditeľ HSBC Bank plc na Slovensku | www.hsbc.sk
Britská libra | 0.7929 | 11.96 % |