Ako to môže byť také zlé? Koniec koncov, béžová kniha amerického Fedu tvrdí, že všetkých 12 dištriktov vykázalo zlepšenie tempa ekonomickej aktivity. V predchádzajúcej béžovej knihe, ktorá pokrývala október a november, bolo 10 dištriktov, ktoré vykazovali takéto zlepšenie. Počas posledných dní v letných mesiacoch, kedy existovali obavy z krízy s dvojitým dnom, existovalo iba 8 z 12 dištriktov, ktoré zaznamenali nárast. Optimizmu pribúda. Čoraz viac inštitúcií odhaduje rast americkej ekonomiky na vyšších hodnotách ako pred pár mesiacmi. Tento optimizmus nie je zdôraznený iba odrazom akciového trhu zo svojho marcového dna v roku 2009, ale v súčasnosti hlavne poklesom indexu merajúceho volatilitu (VIX), ktorý sa nachádza na hodnote 16,64. Práve úroveň tohto indexu na 16-17 je dostatočným signálom, že investori sú si svojim výhľadom budúceho ekonomického rastu veľmi istí.
V auguste Ben Bernanke naznačoval, že expanzia súvahy centrálnej banky a dodatočné množstvo likvidity bude len otázkou času. Ak cieľom tejto hry bolo obnoviť „animal spiritis“ investorov, fungovala naozaj skvele, hoci výnos na dlhopisoch sa zvýšil o 100 bázických bodov od svojich miním. Je isté, že Ben by rád vymenil týchto 100 bodov za 10% rast S&P 500. Pravdou je, že ekonomika je v súčasnosti závislá od vládneho financovania a vláda bola veľmi úspešná vo vytváraní ilúzie ekonomickej prosperity. Robí to z dôvodu toho, aby si kúpila čas a pomohla zachovať sociálnu stabilitu, nakoľko prispôsobovanie sa domácností klesajúcim cenám nehnuteľností, ich oddlžovanie a chronická nezamestnanosť si začína vyberať svoju daň v podobe zníženia agregátneho dopytu.
Najdôležitejšia otázka sa stále týka udržateľnosti. Ak by bol Fed a oficiálni predstavitelia USA takí sebavedomí ohľadom tohto rastu, ako sa momentálne javia finančné trhy, sotva by sa centrálna banka púšťala do monetárnych experimentov, akým je kvantitatívne uvoľňovanie. Cieľom nie je moralizovať alebo používať filozofické frázy. Cieľom je pochopiť, čo sa skutočne deje. Flámovanie je nevyhnutne nasledované opicou. Nezabúdajme na ponaučenia plynúce z posledných bublín a na to, ako tieto bubliny dopadli. Bublina z roku 2000 odrážala masívnu expanziu technologických spoločností. Tento trh bol svedkom úplnej nasýtenosti, i keď veľa z týchto firiem zohrávalo na akciovom trhu iba nepatrnú úlohu. Ale súvahy týchto firiem boli nafúknuté do bezprecedentných rozmerov, kde rozdiel medzi kapitálom plynúcim do odvetvia technológií a generovaním peňažných prostriedkov zo samotných činností týchto firiem bol obrovský. Preto býci v rokoch 1998 a 1999 neboli úplne nepresní, boli iba mierne včasní.
Bublina z roku 2007 odrážala expanziu akciového trhu s nehnuteľnosťami (neproduktívne aktívum) a špekulačné investovanie založené na využívaní finančnej páky, ktoré podnietili vznik tohto boomu. V tom čase sme pozorovali rozširovanie súvahového účtu dvoch subjektov – domácností a bankového sektoru. Rozsah tohto nadbytočného dlhu urobil z dlhovej dot-com bubliny iba mierne vyzerajúcu záležitosť.
Súčasná býčia fáza, ktorá je znova poháňaná v princípe obrovským rozšírením súvahy Fedu (+ 170%) a rozšírením súvahy federálnej vlády (pomer dlhu k HDP sa od roku 2007 nafúkol zo 65% na dnešných približne 95%). Washington teraz utráca 1,60 dolára za každý dolár, ktorý je predmetom daňového príjmu. Asi sa zhodneme, že to udržateľné nie je.
Dolár sa stále pýši štatútom svetovej rezervnej meny, čo znamená, že USA disponuje tlačiarenskými lismi. Ale môže prísť deň, kedy tieto politiky „oživenia“ zapríčinia inflačný cyklus, v prípade ktorého razantne stúpnu úrokové miery. Na radare tento bod zatiaľ nie je vidieť, ale príde deň, keď ho vidieť bude. Ľudia, ktorí verili, že prepad trhu s nehnuteľnosťami a hypotékami bude mierny, zrejme nebudú tí, na ktorých by sme sa mali spoliehať, ak ide o nápravu súčasného stavu. Čo sa týka americkej vlády, myslíte si, že existuje skutočná vôľa po reforme, až pokiaľ kríza samotná neprinúti americkú spoločnosť prispôsobiť sa novým pomerom? V rovnakom štvrťroku, v ktorom bude pravdepodobne rast amerického HDP 3-4%, Biely Dom a Kongres vykonávajú politiku, ktorá zvýši súčasný deficit o ďalších bilión dolárov. V roku 2012 bude pomer dlhu k HDP atakovať úroveň 100%, ktorá je vysoko nad úrovňou, pri ktorej môže krajina dosahovať zdravý rast.
Herb Stein sa raz vyjadril, že hocičo, čo nemôže trvať večne, ani nebude. Preto aj súčasná ultra expanzívna monetárna a fiškálna politika môže mať kratšie trvanie, ako si mnoho ľudí myslí. Dolár môže byť svetová rezervná mena a Spojené štáty môžu mať hocikoľko tlačiarní, ale žiaľ, USA už nazhromaždilo také množstvo dlhu, ktoré im zabezpečilo možnosť míňať nad svoje pomery. Tento dlh je však viac ako z polovice nahromadený cudzincami, ktorí skôr či neskôr budú konať vo svojom vlastnom záujme. Čo ak teda v určitom bode stratia títo cudzinci dôveru v politiku USA? Fundamentálnou záležitosťou stále ostáva to, že vláda vytvára ilúziu úspešného uzdravenia. Ale bohatstvo sa nedá vytvoriť tlačením peňazí, alebo expanziou verejného sektora. Tieto politiky si iba kupujú čas, nič viac.
Každá krajina, ktorá vykonáva takúto politiku v konečnom dôsledku narazí na limity. Zažila to aj Kanada na začiatku 90.tych rokov. Kanadská vláda utrácala a požičiavala si ako opitý námorník až príliš dlho a takýto druh politiky, ktorú teraz vykonáva aj USA, vytvoril ilúziu prosperity. Ale každý Kanaďan (alebo obyvateľ Nového Zélandu) vám povie, že neexistuje niečo ako obed zadarmo.
Party v Kanade pokračovala, až pokým sa rastúci deficit stal štrukturálnym problémom. Nasledovalo zníženie ratingov a získať finančné prostriedky sa pre Kanadu stalo čoraz náročnejšie, bez toho, aby sa zvýšili rizikové prémie. Kanadský dlh bol takisto držaný zahraničnými investormi, a práve to je dôvod, pre ktorý nakoniec stratíte kontrolu nad štruktúrou úrokových sadzieb. Fakt, že Japonsko dlží 200% HDP „sebe samému“ znamená, že nie je vystavené problému, kedy sa musí spoliehať na ohľaduplnosť zahraničných subjektov.
To, či si túto skutočnosť uvedomujú americké organizácie, na čele s Fedom, je otázne. Nemá ani veľký zmysel sa tým zapodievať, oveľa dôležitejší je pohľad na vyjadrenia vedúcich predstaviteľov zastupujúcich dané inštitúcie. Guvernér Fedu sa na nedávnom fóre týkajúceho sa malého podnikania vyjadril, že posledné kroky centrálnej banky prispeli k silnejšiemu akciovému trhu, tak ako k nemu prispeli aj v marci 2009. Ďalej pokračoval v duchu, že silnejšia ekonomika pomáha viac malým podnikateľom ako veľkým korporáciám, a realita vyšších úrokových sadzieb ukazuje, že stav sa zlepšuje. Vyššie úrokové miery podľa Bernankeho odrážajú silnejšiu ekonomiku a lepšie očakávania.
Tak sa zdá, že šéfovi Fedu už akosi nevadia vyššie výnosy na amerických dlhopisoch a vyššie úroky na hypotékach a spotrebných úveroch, i keď ešte v novembri tvrdil čosi celkom iné. Vtedy hovoril ako nižšie úroky na hypotéky robia bývanie dostupnejším a poskytujú viacerým vlastníkom domov možnosť refinancovania. Rovnako sa vyjadril o dlhopisoch, keď tvrdil, že nižšie úroky na korporátnych dlhopisoch podporia investície.
Ale šéfovi Fedu vychádza aspoň stratégia pri akciových trhoch. Spomeňte si, čo povedal koncom minulého roka – že vyššie ceny akcií zvýšia bohatstvo spotrebiteľov a pomôžu zvýšiť dôveru, ktorá bude stimulovať spotrebu. Zvýšená spotreba potom povedie k vyšším príjmom a ziskom, ktoré následne podporia ekonomickú expanziu.
A tak Fed pridal do svojich stanov tretí mandát:
Ilúzia prosperity môže pokračovať...
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7929 | 11.96 % |