Rok 2011 v makroekonomickej perspektíve
- Uverejnené: sobota, 08. január 2011, 14:20
Toto je jeden z komentárov na tému roku 2011. V nich budú jednotliví analytici spoločnosti TRIM Broker prezentovať svoje názory na potenciálny vývoj v roku 2011. Súhrnný výhľad bude k dispozícii 13. januára.
Rok 2010 sa skončil. Dal by sa charakterizovať ako veľmi nezvyčajný rok. Rekordne nízke úrokové miery, prudké obraty v hodnote mien jednotlivých krajín, krachujúce západné ekonomiky a ďalšie turbulencie na finančných trhoch a v ekonomikách spôsobili, že o zaujímavé pohyby nebola núdza.
Napriek mnohým negatívnym udalostiam bol minulý rok rokom rastu, v ktorom sa ekonomiky dokázali spamätať z najhoršej krízy za posledných niekoľko dekád. Tento rast bol dosahovaný z dôvodu bezprecedentných monetárnych a fiškálnych stimulov vlád po celom svete. Je základ tak ostáva naďalej veľmi krehkým. A práve z tohto dôvodu bude rok 2011 (a aj nasledujúci), pre svet a politikov veľkou výzvou.
Očakávania sú rôzne. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že to bude rok ťažký, ale aj rok s miernym rastom. Makroekonomické a mikroekonomické prostredie je neisté, a preto si na jednoznačnú odpoveď budeme musieť ešte počkať. Globalizovaný svet je prepojený viac ako kedykoľvek predtým, čo skracuje čas na prijímanie správnych rozhodnutí. Avšak pokračujúca kríza ukazuje, že čas na „upratovanie neporiadku“ sa kráti. Ako sa k tejto situácii postavia jednotlivé krajiny?
Úsporné opatrenia, inflácia alebo default?
Dlhodobé vyhliadky v horizonte niekoľkých rokov sú pre Európu, ako aj USA pochmúrne. Príčiny vedúce ku kríze sub-prime hypoték, ktoré neslávne preslávili USA a mali dopad na celý svet, neboli odstránené. To je však iba špička ľadovca oveľa väčších štrukturálnych problémov – zhoršujúca sa demografia, zvyšujúca sa globalizácia, resp. verejné financie, ktoré sa vymkli kontrole. Hrubý verejný dlh sa v krajinách G7 zvýšil z 82% v pomere k HDP v roku 2007, na takmer 110% HDP v roku 2010.
Ani veľké krajiny už nemôžu viacej ignorovať správy, ktoré prináša trh. Úspora, inflácia alebo default sú jediné možné východiská. Veľká Británia má pomerne ambiciózny plán úspor, na rozdiel od USA a Európy, ktoré sa svojim zúfalými pokusmi snažia udržať súčasný životný štandard. Avšak, je jedno, ktoré z týchto riešení si krajiny vyberú, riešenie vždy bude zahŕňať transformáciu bohatstva smerom od sporiacich k dlžníkom.
Téma fiškálnych škrtov momentálne najviac koluje v prostredí Európskej únie a jej krachujúcich štátov ako Grécko, Írsko, resp. Španielsko, či Portugalsko. Avšak potreba rozpočtových úspor vo veľkej miere presahuje hranice Európy. Inflácia by v tomto procese mohla pomôcť, ale je naivné si myslieť, že nás ochráni pred našimi hriechmi. Default tiež nie je želaným „exitom“ pre Grécko, či Írsko, ktoré stále potrebujú financovať svoje obrovské deficity. Spotreba americkej vlády sa pohybuje na úrovni 24% HDP v roku 2010, a dosahuje tak svoj vrchol od čias Druhej svetovej vojny.
Čaká Portugalsko rovnaký osud ako Grécko a Írsko?
Kľúčová otázka pre eurozónu momentálne znie, či Portugalsko a Španielsko budú donútené nasledovať svojich 2 predchodcov pri čerpaní prostriedkov zo záchranného valu Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Z dlhodobého pohľadu vyvstáva otázka pre (nielen) tieto 4 krajiny, ktorá znie, či budú schopné redukovať svoje rozpočtové deficity dostatočne na to, aby boli ich verejné financie opäť udržateľné, a to buď s alebo bez externej pomoci, alebo či nebudú mať žiadnu inú možnosť ako default svojho dlhu.
Ak vezmeme do úvahy likviditu portugalských bánk, zistíme, že tá je veľmi krehká. Požičiavanie zo strany ECB bankovým inštitúciám krajiny nie je na úrovni maxím, ktoré sme zaznamenali v auguste, stále však dosahuje približne 40 miliárd Eur – alebo 7,1% z celkových aktív bánk, čo je takmer rovnako ako írskych 7,6%.
Takisto neuspela portugalská vláda pri dostatočnom šetrení v otázke vládnych výdavkov. V roku 2010 sa rozpočtový deficit zvýšil. Deficit bežného účtu sa pohybuje na úrovni 10% k HDP, čo naznačuje hlboko zakorenený nedostatok konkurencieschopnosti.
Vláda musí v prvých troch mesiacoch 2011 refinancovať dlh vo výške 10 miliárd eur a banky budú musieť použiť 5 miliárd eur na rollover svojho dlhu. Preto sa zdá, že portugalská vláda by nemala váhať s požiadaním o pomoc. Radšej teraz, ako by malo byť príliš neskoro. Pomoc z eurovalu, resp. MMF nebude v prípade Portugalska poskytnutá tak rýchlo ako tomu bolo pri Írsku. Portugalská ekonomika potrebuje totižto rozsiahlu štrukturálnu reformu na naštartovanie konkurencieschopnosti. Vláda má momentálne menšinu, čo znamená, že do rokovaní v otázkach reformy penzijného a sociálneho systému bude musieť byť zahrnutá aj opozícia. To celý proces ešte predĺži.
Je Španielsko adeptom na bankrot?
Obava trhu, že ku krajinám, ktoré budú musieť byť zachránené bude patriť aj Španielsko, visia vo vzduchu už takmer rok. Španielsko ukázalo, že s nepriaznivou situáciou chce niečo robiť (vláda chce pristúpiť ku škrtaniu výdavkov), i keď porekadlo, že nikdy nie je neskoro, tento krát zrejme platiť nebude. Prístup bánk k financovaniu prostredníctvom trhu je lepší ako v Portugalsku, či Grécku, čo robí krajinu menej závislou na financovaní z ECB (to sa rovná iba 1,9% celkových bankových aktív). Ani to však nerobí Španielsko krajinou, ktorá by bola úplne zbavená potenciálnych rizík. Veľa bude záležať od vývoja v okolitých krajinách, ktoré budú mať na Španielsko značný dopad. V prípade krachu Portugalska by problémy takmer isto zasiahli aj jeho suseda, ktorého banky majú voči portugalskému dlhu expozíciu až takmer 90 mld. eur. Takisto sa objavili správy, že oficiálne vykazovaný deficit Španielska je oveľa nižší ako deficit reálny. Potvrdenie falšovania údajov by bolo ďalšou tvrdou ranou pre eurozónu.
USA v roku 2011
Väčšina ekonomických komentátorov je názoru, že USA už má to najhoršie za sebou, a že sa pomalým, ale istým spôsobom bude jej situácia zlepšovať. Čo ich vedie k takémuto názoru? Zrejme to, že USA sa podarilo v roku 2010 opätovne naštartovať rast ekonomiky a očakávania do ďalšieho roku sú takisto priaznivé. Kľúčovým slovíčkom je v tomto prípade rast. Ak si pod rastom predstavujeme umelé zvýšenie agregátneho dopytu na základe podporovania investícií, ktoré nedávajú žiadne opodstatnenie, a ktoré sú vyjadrené prostredníctvom meny, ktorá stráca svoju hodnotu, sotva je tento rast skutočný. Takýto rast sa končí infláciou a znížením životného štandardu.
Dlh USA činí $14 biliónov a v ďalších rokoch narastie približne na $20 biliónov, ak nie omnoho viac. Náklady na „prevádzkovanie“ takého dlhu budú sú obrovské. Pri zvyšovaní nákladov na nové pôžičky a rolovanie dlhu by mohol byť deficit katapultovaný do astronomických výšok. USA preto nemá to najťažšie ani zďaleka za sebou.
Emerging markets a rok 2011
Kapitálové toky do krajín rozvíjajúcich sa krajín (EM) zaznamenali počas minulého roku prudký nárast. Pokračovanie tohto trendu vedie k ťažkostiam EM pri absorbovaní tohto dodatočného kapitálu. V takomto prostredí totižto existuje vysoké riziko tvorby a následného prasknutia bublín.
Zatiaľ čo priame zahraničné investície ostali počas krízy relatívne stabilné, poskytovanie bankových pôžičiek a investície do dlhopisových a akciových trhov boli počas tohto obdobia viac volatilné. Tento krátkodobý príliv peňazí dosiahol v roku 2010 odhadované množstvo 450 miliárd dolárov, čo je stále menej spred krízy (800 miliárd), ale oveľa viac ako úroveň z roku 2008 (100 miliárd).
Prílev nového kapitálu by mal pokračovať aj v roku 2011. Väčšina tohto dodatočného kapitálu je motivovaná mnohými premennými, z ktorých veľké množstvo je dlhodobého charakteru. Fundamenty hovoria v prospech EM v porovnaní s rozvinutým svetom. Najväčšou výhodou rozvíjajúcich sa trhov je ich nižšia zadlženosť. Paradoxne, pre krajiny emerging markets nie sú potenciálnymi problémovými faktormi často ich domáce podmienky, ale externé podmienky.
Obrovské množstvo lacných peňazí zo Západu si nachádza cestu do EM, ktorých výrobné kapacity nemusia byť dostatočné na absorbovanie takého prílevu. Epizód, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako udržateľný stav, a ktoré sa následne zmenili na veľké „smetisko“ kapitálu, bolo viacero. Patrí k nim napríklad dlhová kríza Latinskej Ameriky v 80. rokoch alebo ázijská kríza koncom 90. rokov. Tieto situácie sa však celkom dobre nedajú extrapolovať na súčasný vývoj v krajinách EM. Tie sú zadlžené v oveľa menšej miere, čo ich robí menej náchylné voči externým šokom. Aj napriek tomu, pohľad na graf poukazujúci na prílev prostriedkov do EM naznačuje, že tieto krajiny si na istý čas budú musieť dať „pauzu“. Odpočinúť by si mali aj investori snažiaci sa vyťažiť čo najviac z ich krátkodobého rastu.
Záver
Nezdá sa , že by rok 2011 bol rokom rýchlej obnovy. Každá krajina má svoje vlastné problémy a pozornosť investorov sa bude sústrediť najmä na spôsob, akým budú jednotlivé krajiny tieto problémy riešiť – či ich tlačením pred sebou alebo snahou o ich bolestivú nápravu.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.7898 | 12.57 % |
Škola investora
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....
On-line obchodovanie CFD je všestranná metóda obchodovania ako pre býčie, tak pre medvedie trhy, umožňuje zaistenie vašich aktuálnych ...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...