Nemecké voľby nakoniec pre Angelu Merkelovú dopadli výborne. O to horší je však ich výsledok pre Nemecko, pre reformy v Európe aj samotnú spolkovú republiku. Aj keď na trhy to v krátkodobom horizonte nemá žiadny vplyv, uštipačné poznámky a s nimi spojená volatilita sa budú množiť s tým, ako nikto nebude chcieť do novej vlády s Merkelovou vstúpiť dobrovoľne.
Osamotená: Kto sa nakoniec pripojí k Merkelovej? Zdroj: Handelsblatt
________________________________________
Vývoz vo štvrtom kvartáli
Rast nemeckej ekonomiky už začal spomaľovať a naopak sociálne napätie stále narastá - "chudobných pracujúcich" už je sedem miliónov. Keď k tomu pripočítame spomalenie rozvíjajúcich sa trhov, vyjde nám zle namiešaný kokteil, ktorý začne v poslednom štvrťroku tohto roka negatívne dopadať aj na nemecký vývoz. A byť v tamojšej vláde je poslednou vecou, ktorú by niekto chcel dobrovoľne podstupovať. V roku 2014 totiž Nemecku hrozí nulový rast a krajina bude zúfalo potrebovať ďalšie reformy. Strana SPD by sa preto mala vláde vyhýbať veľkým oblúkom, čo s najväčšou pravdepodobnosťou asi aj urobí.
Ak sa však SPD nakoniec do vládnej koalície dostane, výsledkom bude skôr menej, než viac reforiem. A európska politika už nebude tak o úsporách, ale podrobnejšie sa zameria na štáty z tzv. skupiny Club Med.
Merkelová je tak kráľovnou bez princa a nástupcu a DAX a EURUSD zostávajú bez zmeny. Aspoň tak vyzerala prvotná reakcia trhov po nemeckej voľbe.
Zdroj : Bloomberg
Vyjednávanie
Merkelová má síce v rukáve víťazstvo vo voľbách, avšak nepodarilo sa jej zabezpečiť si väčšinu. Teraz preto nastáva priestor pre vyjednávanie, ktoré možno bude v mnohých ohľadoch pripomínať rozhovory z nemeckých federálnych volieb v roku 2005.
Niektoré víťazstvá si tak zrejme vyberú svoju cenu. Výhra Angely Merkelovej je tiež obrovskou porážkou pre FDP. Táto strana teraz zmizne z politickej scény, ktorú sa jej darilo kontrolovať už od druhej svetovej vojny. A Merkelovej tak nezostáva nič iné, než svojich partnerov hľadať inde.
Merkelovej sa však príliš nehodí, že obaja potenciálni partneri, teda Zelení a SPD, sú skeptickí. SPD sa ešte nespamätala zo šrámov, ktoré utŕžila pri poslednej spolupráci s Merkelovou. Teda po tom, čo v roku 2005 bývalý kancelár Gerhard Schröder chybne vyvolal predčasné voľby. Ak to strana bude myslieť s návratom Nemecka ku kormidlu vážne, jej najlepšiou stratégiou bude sformovať silnú opozíciu voči Merkelovej a tiež vybrať výrazného kandidáta pre voľby v roku 2017.
V poslednej dobe sa pritom v tejto súvislosti čoraz častejšie skloňuje meno starostu Hamburgu Olafa Scholza ...
Aj nemecká tlač v pondelok ráno celé voľby vystihla, keď použila slová: víťazstvo bez väčšiny.
"S veľkou koalíciou už nejaké skúsenosti máme, a nie sú práve pozitívne, " vyhlásila napríklad predsedníčka vlády Severného Porýnia - Vestfálska Hannelore Kraft. "A práve to je pre našu stranu ťažká situácia."
"Loptička je teraz na strane Merkelovej," uviedla potom generálna tajomníčka SPD Andrea Nahles.
Bozk smrti
Pre SPD je veľmi ťažké zostať v opozícii, pretože Merkelová túto stranu "zabíja" tým, že sa celý čas drží naľavo politického spektra a usurpuje jeho miesto. Jej stratégia sa zatiaľ ukázala ako veľmi efektívna a na SPD už podľa mňa nič nezostalo. Buď silný, alebo zmizni zo scény.
SPD potrebuje znovu nabrať sebadôveru, a to jej lepšie pôjde v opozícii ako vo vládnom kresle. Ak máte stále pochybnosti, pozrite sa na osud FDP. Táto strana má rovnako veľký podiel na "úspechu" Nemecka ako sama kancelárka, ale všetku slávu si odniesla práve Merkelová.
Ak sa však SPD pridá k vláde, nebude chcieť z niektorých svojich požiadaviek zľaviť. Svoju kampaň totiž založila na sociálnej rovnosti a pomoci pre chudobných pracujúcich, takže by sa dalo očakávať zmiernenie niektorých prísnych reforiem trhu práce z minulého desaťročia a tiež požiadavka na zavedenie minimálnej mzdy. (Zdroj: Telegraph.co.uk)
Čo sa potom týka kritickej otázky spoločných európskych dlhopisov, SPD skôr otvorene podporovala proeurópsky postoj. Avšak jej voličom to nebolo príliš pochuti, a tak teraz strana jedným dychom dodáva, že všetko by muselo ísť ruka v ruke so zmenou nemeckej ústavy. Na týchto internetových stránkach potom nájdete celú dilemu, ktorou SPD práve prechádza výborne vysvetlenú.
Úspory
Avšak tou vôbec najzásadnejšou vecou, ku ktorej by sa SPD muselo pripojiť, by boli úsporné opatrenia. Tu denník Zeit uvádza:
"Socialisti sú už tradične viac medzinárodne zmýšľajúci ako Európska únia. Na vláde by sa síce podieľať chceli, ale to by musel skončiť program úspor z pera Angely Merkelovej."
Či už bude vláda vyzerať akokoľvek, základný trend ekonomiky je jasný. Všetko víťazstvo Nemecka v boji proti dlhovej kríze zatiaľ skončilo počnúc nedeľou. A teraz bude zase potreba vrátiť sa do práce. Merkelová navyše v najbližších niekoľkých rokoch príde na to, že politická agenda na domácej pôde je rovnako dôležitá, ako tá na európskej úrovni.
Najväčšími problémami zostávajú pre Merkelovú chudobní pracujúci, minimálne mzdy, rozdelené Nemecko (východ verzus západ), strana bez poriadneho dediča a Európa bez reforiem. A k tomu všetkému sa ešte Nemecko stáva veľmi drahým miestom pre život i podnikanie, najmä kvôli tamojšej energetickej politike.
Príspevky na obnoviteľné zdroje energie totiž predražia každému Nemcovi účet za elektrinu z dnešných 5,3 eurocenta za kilowatthodinu až na hodnotu medzi 6,2 a 6,5 eurocentov, aspoň s tým vo svojich predpokladoch počíta vláda. Jej politika pritom len za tento rok navýši výdavky za energie o 20 percent!
Už tak nemeckí spotrebitelia platia za elektrinu najviac v Európe. A kvôli tomu, že vláda nedokázala dostať náklady na nové zdroje energie pod kontrolu, sa rysuje ďalšie zdražovanie. Elektrina sa preto v Nemecku stáva luxusným tovarom, čo so sebou pre tamojšie firmy a priemysel nesie obrovské riziko aj do budúcna.
Tu by som opäť zdôraznil, že po každej akcii nasleduje reakcia. A zatiaľ čo mať pod kontrolou akciu je tá jednoduchšia časť, zvládnuť dôsledky reakcie je oveľa ťažšie. To si však Merkelová a celé Nemecko uvedomí až v budúcom roku.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7371 | 18.40 % |