Veľké americké banky potrebujú doplniť kapitál
- Uverejnené: piatok, 12. júl 2013, 21:48
Hlavnou témou posledného týždňa nebolo to, koľko vzniklo nových pracovných miest v Spojených štátoch, ani oznámenie Európskej centrálnej banky alebo napríklad kríza portugalskej vlády. Pozornosť sa teraz upiera na inú tému - kedy si veľké americké banky (príliš veľké na to, aby padli, čiže too-big-to-fail) dojednajú ďalšiu pomoc od Fedu?
Už je to celkom dávno, keď bol v roku 2010 predstavený tzv. Dodd-Frankov zákon. Lenže išlo skutočne o prelomové nariadenie. Mali by sme si zapamätať, že všetky zmeny paradigiem v makroekonomike vzišli z politických impulzov. Väčšina z nich však bola chybná.
Fed už posvätil prvý krok zo svojho trojbodového plánu
Minimálne požiadavky pre bankový kapitál sa podľa posledného pravidla Fedu pre finančné inštitúcie navýšia čo do kvality, tak aj kvantity. Pravidlo, ktoré je v súlade s medzinárodnou dohodou Basel, súčasne počíta s tým, že kmeňový kapitálový pomer Tier 1 má dosiahnuť 4,5 percenta rizikovo vážených aktív a potrebný kapitálový konzervačný vankúš potom 2,5 percenta rizikovo vážených aktív. To sa má týkať všetkých finančných inštitúcií, ktoré sú pod dohľadom regulátorov. Zároveň sa však pre všetky bankové inštitúcie zvyšuje minimálny pomer Tier 1 k rizikovo váženým aktívam zo štyroch na šesť percent, vrátane minimálneho pákového pomeru (leverage ratio) vo výške štyroch percent. Navyše tie najväčšie bankové organizácie s medzinárodnou pôsobnosťou musia splniť ešte nový dodatočný minimálny pákový pomer, ktorý berie do úvahy položky mimo súvahu. (Viac informácií nájdete v tlačovej správe Fedu).
Viem, na čo práve myslíte: To je to najzaujímavejšie, čo sme za posledné roky videli. Lenže v skutočnosti ide o najväčší tzv. margin call (požiadavka na doplnenie finančných prostriedkov) zo strany amerických bánk.
Toto opatrenie je pritom jedným z mnohých, ktoré sa Fed chystá zavádzať. Dovoľte mi, aby som vám predstavil Daniela Tarulla, jedného z guvernérov Fedu, ktorý má od realizácie Dodd-Frankovho zákona v roku 2010 na starosti regulačné pravidlá. (Práve od jeho vzniku má Fed svojho stáleho "regulačného" guvernéra)
Keď som práve nemal čo na prácu, prečítal som si jeho posledné prejavy, ktoré hovoria za všetko (ak vezmeme do úvahy, že práve Tarullo má na starosti práve túto agendu).
Guvernér Daniel K. Tarullo
Petersonov inštitút pre medzinárodné hospodárstvo, Washington DC
3. mája 2013, Zhodnotenie regulačných pravidiel zavedených na podporu finančnej stability
Z jeho reči vyplýva, že "dodatočné opatrenia", ktoré sú práve zavádzané, spolu s už platnými pravidlami Basel III boli len prvou várkou regulácií:
Prvou dôležitou vecou je, že sa základný regulačný rámec pre bankové inštitúcie neustále posilňuje. A to ako na medzinárodnej, tak aj "domácej" scéne. Stredobodom všetkého sú pritom zmeny dohody Bazilej III smerom ku kapitálovým štandardom. Tie potom stanovujú nové požiadavky na minimálny kmeňový kapitálový pomer. Nové štandardy tiež vyžadujú výrazné navýšenie kvality i kvantity u kapitálu pre vstrebanie strát, čo následne umožňuje danej firme túto stratu ustáť. Navyše Basel III ako prvý použil a zaviedol tzv. medzinárodný ukazovateľ minimálneho pomeru pákového efektu, ktorý na rozdiel od tradičných pákových požiadaviek Spojených štátov berie do úvahy aj položky mimo súvahu.
Po druhé, celá séria reforiem má byť zameraná na veľké finančné firmy, ktoré majú vo svojom sektore zásadný (systematický) význam. Keď bude ich zavedenie dokončené, dohromady vytvoria zreteľný regulačný a kontrolný orgán, ktorý bude povýšený nad všetky doterajšie všeobecne platné predpisy. Hlavným princípom nového balíka opatrení je, že by veľké inštitúcie mali podliehať náročnejšie regulácii a dohľadu. Požiadavky na ne by potom mali byť stále prísnejšie s tým, ako narastá ich dôležitosť v celom systéme.
Táto zásada bola uzákonená v sekcii 165 Dodd-Frankovho zákona, ktorý vyžaduje osobitné predpisy týkajúce sa dôslednejšej kontroly veľkých bankových organizácií. Fed na ich základe zavádza kapitálové prirážky u ôsmich veľkých amerických bankových organizácií. Tie podľa stanoviska Bazilejského výboru vyžadujú ďalšie doplnenie kapitálu, pretože sú globálne systémovo dôležité. Výška prirážky sa potom má odvíjať od relatívnej dôležitosti banky v systéme. Ďalšie pravidlá pod sekciou 165 budú platiť len pre veľké inštitúcie. A to vrátane limitov kreditného rizika u protistrán, záťažových testov a kvantitatívnych požiadaviek na krátkodobú likviditu, ktoré sú súčasťou medzinárodnej dohody o tzv. pomere krytia likvidity (Liquidity Coverage Ratio - LCR). V niektorých prípadoch však budú pre systémovo najdôležitejšie banky zavedené prísnejšie štandardy.
S Dodd-Frankovým zákonom bola spojená aj ďalšia dôležitá reforma. Konkrétne išlo o vytvorenie riadneho likvidačného orgánu, na základe ktorého by potom Federálny fond ochrany vkladov (Federal Deposit Insurance Corp - FDIC) mohol priznávať straty zo strany akcionárov a veriteľov krachujúcich inštitúcií a tiež nahradiť ich manažment. Súčasne by sa ale snažil zabrániť runu na danú banku a zachovať prevádzku funkčných častí firmy. Vďaka tomuto úradu tak má vláda alternatívu k tzv. Hobsonovej voľbe (alebo ber alebo nechaj) bankrotu alebo k chaotickým bankrotom, ktoré sa odohrali v roku 2008. Podobný mechanizmus pritom budujú aj iné štáty, ktoré medzi sebou tieto plány vzájomne diskutujú. Cieľom je pripraviť si spoločný postup pre nadnárodné finančné spoločnosti.
V poradí tretí balík reforiem má predovšetkým posilniť finančné trhy, bez ohľadu na postavenie jednotlivých predstaviteľov trhu - či už z hľadiska reguláciou alebo dôležitosti v celom systéme. Najväčší dôraz bol pritom kladený na to, aby boli derivátové trhy bezpečnejšie - ako okrem iného nariaďuje aj hlava VII a VIII Dodd-Frankovho zákona. Na deriváty by potom mal dohliadať centrálny clearing. Ten by mal byť štandardizovaný a súčasne by mal stanovovať požiadavky na maržu u takých derivátov, ktoré stále majú svoju fyzickú formu a sú obchodované mimo zariadenia centrálneho clearingu. Príslušné americkej agentúry teraz so svojimi zahraničnými náprotivkami vytvárajú medzinárodnú dohodu, ktorá všetky tieto požiadavky harmonizuje. Chcú tak podporiť finančnú stabilitu vo svete a zároveň nezasahovať do hospodárskej súťaže. FDIC navyše ako systematicky dôležité stanovil osem nástrojov finančných trhov, ktoré sa podieľa na dôležitých platbách, clearingu a zúčtovaní. Práve tie teraz budú podliehať prísnejšiemu dohľadu.
Margin call už je za dverami ...
Aby som celú situáciu ešte dokreslil, vybral som pre vás niekoľko citácií a odkazov na články v médiách:
Crenews.com: Regulátori Fedu v utorok plánujú odhaliť a odhlasovať opatrenia, ktoré pripravili pre medzinárodné bankové štandardy. Tie by dokonca mohli viesť k tomu, že sa banky budú musieť stiahnuť zo svojich aktivít v oblasti realitného trhu, a to vrátane pôžičiek, financovania hypoték a tzv. CMBS (commercial mortgage-backed securities čiže hypotekárne záložné listy komerčných subjektov). Bankovej skupiny už lobujú za to, aby možný vplyv týchto reforiem zmiernili.
Pozrite sa tiež na článok v USA Today: Väčšina bánk už má splnené, čo sa nových pravidiel Fedu týka. Centrálna banka však aj tak odhaduje, že do roku 2019 bude asi 100 bánk potrebovať navýšiť svoj kapitál o zhruba 4,5 miliardy dolárov. Nové pravidlá zjednodušujú výpočty rizík pre hypotéky. Práve tzv. "komunitný" poskytovatelia pôžičiek totiž argumentovali tým, že sú výpočty príliš zložité a pri poskytovaní pôžičiek im zväzujú ruky. Komunitné a regionálne banky tvoria podľa Federálneho fondu poistenia vkladov viac ako 90 percent amerických veriteľov.
Fed jednomyseľne schválil 792 stránkový súbor noriem, ktoré vzišli z prepracovania zákona z roku 2010. FDIC a Úrad pre kontrolu meny (Office of the Comptroller of the Currency) by potom mali tieto nové štandardy schváliť.
Reuters: Fed však varoval, že pracuje na ďalších štyroch pravidlách, ktoré pôjdu nad rámec Bazileja. A to vrátane požiadaviek na páku a taktiež na kapitálové prirážky (TU sa potom môžete pozrieť na celý článok.)
Záver
A prečo je vlastne toto všetko tak dôležité? No pretože si Fed priberá nové právomoci. Vďaka Dodd-Frankovmu zákonu sa totiž práve Fed stal zodpovedným za vznik bublín v bankovom sektore. Ja osobne v tom vidím ešte jednu zaujímavosť - Bernanke a Dudley spolu s celým Federálnym výborom pre voľný trh (FOMC) sú vďaka tomu ochotní ignorovať nižšiu infláciu. Takto nízka inflácia totiž drží v šachu monetaristov aj keynesiáncov. A práve hlavné zmeny v makroekonomickej paradigme sú väčšinou spojené s chybami politikov - v tomto prípade s procyklickou reguláciou.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Dlhopisy patria medzi obľúbené nástroje finančného trhu. Vyznačujú sa nízkym rizikom, ktoré musí investor podstúpiť, jednoduchosťou a relatívne...
Zaujali Vás dlhopisy? Bojíte sa prvého nákupu? Všetky potrebné informácie o nákupe a predaji dlhopisov nájdete v tomto článku. Obchodovanie s...
Prinášame vám pár informácií, akým spôsobom je možné tieto komodity obchodovať a pár tipov čo je potrebné pri ich obchodovaní sledovať. Káva,...