Prečo verím, že 21. storočie má obrovský potenciál k rastu
- Uverejnené: utorok, 14. máj 2013, 23:33
Ekonomiku v 21. storočí naštartuje k rastu celý rad najnovších technológií. Finančná kríza a následné ekonomické problémy potom budú v historickom meradle vyzerať len ako drobné zakopnutia.
Od chvíle, čo na americkom realitnom trhu praskla bublina a rast vyspelých ekonomík začal spomaľovať, zaplavili internet medvedie komentáre a negativistické blogy. Rovnakú rétoriku potom zaujala aj väčšina popredných médií. Súčasný pesimizmus by však nakoniec mohli prekonať nové technologické objavy. Vo svojom článku vám tak chcem predstaviť niekoľko oblastí, ktoré budú pre 21. storočie znamenať zásadný obrat. Zameriam sa však aj na krátkodobejšie témy, ktoré by mohli pomôcť svetovej ekonomike nahor.
Fotovoltaika (a všeobecne decentralizované energetické zdroje) a tiež termonukleárne fúzie znížia výskyt konfliktov: Náklady na výrobu solárnej energie sa v budúcom desaťročí priblížia nákladom spojeným s uhlím, a z fotovoltaiky sa tak stane čistý a taktiež konkurencieschopný zdroj energie. To bude mať hlboký dopad na ekonomiku, prípadné konflikty aj životné prostredie. Solárna energetika, vrátane decentralizovaných palivových článkov, pravdepodobne zníži náklady na prenos energie. Tým pádom by mala klesnúť aj cena pre domácnosti a firmy, čo by malo podporiť rast ekonomiky a ušetrené peniaze by sa dali utrácať inde. V priebehu storočí sa kvôli surovinám viedlo mnoho bojov. V modernej histórii pritom išlo najmä o energetické zdroje, napríklad ropu. S nástupom fotovoltaiky a ďalších decentralizovaných zdrojov energie, podobné konflikty pravdepodobne stratia na sile. Doteraz neprebádané územie, ale s veľkým potenciálom, predstavuje termojadrová fúzia. Vedci totiž stále veria v to, že sa im podarí vyrobiť funkčné komerčné fúzne elektrárne. Ak na tomto poli uspejú, bude to znamenať obrovský zvrat pre celý svet. A energetická otázka by sa práve fúziou vyriešila raz a navždy. Súčasne by sa potom otvorili dvere aj ďalším inováciám.
Biotechnológia nám zmení život: Biotechnológia 21. storočia prinesie ľuďom zásadné zmeny. Vďaka biotechnologickému priemyslu, pokroku na poli neurológie, mikrobiológie, kmeňových buniek a podobne sa ľudia dožijú veku, o ktorom sa im predtým ani nesnívalo. V budúcom storočí zrejme bude možné vyliečiť väčšinu foriem rakoviny a ďalších smrteľných chorôb, vrátane tých chronických. Navyše samotné biotechnológie pravdepodobne zmenia náš názor na medicínu. Prielomy na tomto poli potom pomôžu vyrovnať rozdiely v demografii ľudskej populácie.
Syntetická biológia spôsobí revolúciu v poľnohospodárstve: Svetová populácia stále rastie a aby bolo dosť jedla pre všetkých, musí veda 21. storočia prísť so svojim riešením. Tu sa ponúka syntetická biológia, vďaka ktorej bude poľnohospodárstvo schopné vyprodukovať výnosnejšie plodiny, ale aj zvieratá. Možno sa nakoniec podarí vyrobiť syntetický fosfor (Fosfáty) a draslík (potaš). Avšak podľa Jeremyho Granthama, zakladateľa investičnej firmy GMO, je to nemožné a naopak by to mohlo v budúcnosti priniesť viac škody ako úžitku. Lenže ani v roku 1930 nikto nepomyslel na to, že o 39 rokov neskôr sa bude po mesačnom povrchu prechádzať astronaut vyslaný Spojenými štátmi. Syntetická biológia možno bude raz schopná vypestovať svietiace rastlinky, ktoré bude možné použiť ako zdroja svetla. Existujúce energetické zdroje by sa tak využívali menej.
Roboti ako kľúč k vyššej produktivite: Rast príjmov priamo súvisí s rastom produktivity, a teda ide o jeden z hlavných pilierov vývoja ekonomiky. Roboti s umelou inteligenciou (Artificial intelligence - AI) v 21. storočí preniknú do všetkých oblastí našich životov, ktoré nakoniec zmenia tak, že si to dnes vôbec nedokážeme predstaviť. Roboti nám budú upratovať naše domovy, budovať stavby, vyrábať tovar za ešte nižšie náklady ako teraz, ujmú sa zdravotnej starostlivosti a - alebo povedú vojenské operácie. Zaujmú tak postupne miesta po našej neustále starnúcej populácii. A zároveň vyspelému svetu pomôžu udržať niektoré výrobné podniky na domácej pôde.
Všetky formy peňazí sa rýchlym tempom menia: Posledné knižka Aarona Browna s názvom Red-Blooded Risk je trefným úvodníkom do histórie Wall Street a všeobecne do sveta peňazí. Dozvieme sa v nej, aké na seba môžu peniaze brať najrôznejšie podoby - napríklad fyzickú (zlato), papierovú, podobu derivátov a pod. - ale aj aké majú jednotlivé formy peňazí miesto v ekonomike. Keď som si túto knižku prečítal a obzrel sa späť na predpovede a komentáre okolo menových politík od chvíle, čo Fed začal svoju kontroverznú politiku "lacných peňazí", zistil som, že len hŕstka ľudí skutočne chápe komplikovanosť peňazí a ich ekonomickú úlohu. V budúcnosti budú naberať na sile deriváty, ktoré sa následne rozšíria do všetkých rizikových kútov na Wall Street aj tzv. Main Street, teda do každej priemernej firmy alebo domácnosti (vysvetlenie nájdete práve v Brownovej knihe). Trhová ekonomika nakoniec bude z tohto trendu ťažiť. Hlavnou funkciou peňazí už nie je ani tak uchovanie nejakej hodnoty ako v minulosti (ideálne kryté zlatom), pretože nastúpila digitálna éra. Naopak, výhodou je to, že papierové peniaze sú jednoduchšie na normálne používanie. Jedného dňa sa však hotovosť z ekonomiky vytratí.
Medzinárodný obchod nikdy nebol väčší a ešte ďalej porastie: Ľudia medzi sebou nikdy predtým neobchodovali toľko, čo dnes. Medzinárodný obchod tak každým rokom rastie. Revolúcia v doprave, a to od začiatku priemyselnej revolúcie, spolu s rozmachom informačných technológií priniesli transparentnejšiu a hlavne celosvetovo prepojenú ekonomiku. Veľké krajiny už medzi sebou ani nemajú potrebu toľko bojovať. Náklady na vojny sú príliš vysoké a navyše brzdia obchod. A v 21. storočí bude medzinárodný obchod rásť ešte razantnejšie. Stále viac kontinentov (predovšetkým Južná Amerika a Afrika) sa totiž túži zapojiť do svetovej obchodnej siete.
S výplatami to nie je zas až tak zlé: Pred pár dňami som písal o tom, ako mzdy v Spojených štátoch podľa istého grafu v pomere k HDP rapídne klesajú. Záver plynúci z tohto grafu je však vyvodený mylne. Keď totiž do štatistík zahrnieme aj štátom vyplácané dávky (napríklad na zdravotnú starostlivosť), nemožno štatisticky doložiť, že mzdy sú skutočne krátené. Prečítajte si moju predošlú analýzu a dozviete sa viac.
Spoločná mena euro prežije: Ekonomika eurozóny prežila svoju krízu a teraz dochádza k zavádzaniu mnohých reforiem, ktoré stabilizujú a upevnia pozíciu eura aj celého európskeho priestoru. Výsledkom je zlepšenie mnohých ekonomických ukazovateľov, ktoré začínajú signalizovať oživenie. Vývozné štatistiky Španielska a Talianska sú na svojich historických maximách a náklady na pracovnú silu padajú vo všetkých problémových krajinách, čo pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť. Ľudská pamäť je krátka a Európania už zabudli na veľkú volatilitu (kolísavosť, nestálosť, menlivosť) národných mien jednotlivých štátov ešte z čias pred zavedením spoločnej meny. To potom viedlo k mnohým devalváciám (menovým vojnám) a bránilo zavádzaniu štrukturálnych reforiem. Ak k niečomu, tak euro tlačí južné štáty k reformám, z ktorých budú dlhodobo profitovať. Podľa mňa teda euro prežije a počet krajín, ktoré ním začnú platiť, sa počas nasledujúcich desiatich rokov pravdepodobne zvýši.
Nízke úrokové sadzby neženú banky k záhube: Nízke úrokové sadzby sú v tejto bezprecedentnej dobe často používané ako dôvod, prečo sa súčasné banky rútia do záhuby. A ony pritom neumierajú. Čisté úrokové marže európskych bánk ako sú Deutsche Bank alebo Danske Bank dosahujú 0,84 percenta, respektíve 1,14 percenta. Teda sú na rovnakých úrovniach, ako pred desiatimi či dvanástimi rokmi. V skutočnosti dosiahla úroková marža svojich miním už v roku 2007. K tomu ju ale nedohnali nízke úrokové sadzby, ale veľká konkurencia v bankovom sektore a vrcholiaci dopyt po úveroch. Ak by nulové či dokonca záporné úroky boli pre banky problém, tak prečo všetky banky u nás v Dánsku, vrátane tej našej, ešte nie sú zatvorené? Len pripomínam, že Dánska centrálna banka má úrokové sadzby záporné.
Nikdy nepodceňujte silu pokroku: Mnoho pesimistov, ktorí neveria v ekonomiku a budúcnosť, podceňujú silu pokroku. Americká ekonomika medzi rokmi 1970 a 1982 prežila štyri recesie. Ak by ste vtedy niekomu povedali, že do tridsiatich rokov bude mať vo svojich rukách jedno tlačidlo na získanie všetkých informácií o celom svete, zrejme by sa vám vysmial. Dnes je to ale vďaka internetu, Googlu a smartfónom možné. Pokrok je ako lavína. Len ťažko ju spoznáte na samom počiatku, postupne a s vyššou rýchlosťou sú jej dopady obrovské. Všetky ďalšie vedecké objavy pretvoria našu ekonomiku a zvýšia naše životné štandardy tak, že si to teraz len ťažko môžeme predstaviť. Vďaka informačným technológiám to budú zmeny skutočne obrovské. Či už všetko dôjde do bodu technologickej singularity alebo nie. (Poznámka: Technologická singularita je označenie zlomového bodu technologického výskumu; je spájaná s neustále sa zrýchľujúcim tempom rozvoja moderných technológií, a konkrétne v kybernetike a informatike s exponenciálnym nárastom dostupného výpočtového výkonu, ktorý je definovaný tzv. Moorovým zákonom.)
Inžinierov akciové trhy nezaujímajú, a to je dobre: Ako je možné, že hoci sa v ekonomike deje toľko "zla" a politici sú tak úzkoprsí, nie sme už všetci stratení? Pretože tých naozajstných vedcov a inžinierov nezaujímajú finančné trhy, a už vôbec nie politika centrálnych bánk. Pre tých z nás, ktorí pracujeme na finančných trhoch, platia podobné tendencie ku skresľovaniu pravdy a k preháňaniu zlých správ. Sedíme predsa v centre diania na všetkých svetových trhoch, ktoré sú prepojené, a všetci ostatní predsa dostávajú tie isté informácie. Žiadny z inžinierov sa tak o globálnu ekonomiku nezaujíma. Jeho drží len myšlienka, že už zajtra vymyslí ďalšie zlepšenie, ako treba optimalizovať spotrebu leteckých motorov, ako posunúť ďalej koncept automobilov, ktoré nemusí riadiť človek, a ktoré by pomohli vyriešiť problém dopravných zápch na cestách.
A našťastie pre nás všetkých mám jednu dobrú správu: ich nápady nám pomôžu tento svet zachrániť.
Autor: Peter Garnry | stratég akciových trhov | www.saxobank.sk
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Dlhopisy sú často považované za nudnú investíciu. No nie vždy je to tak. Presvedčí vás o tom nasledovný článok. Predstavíme Vám základné...
Investori v tomto období s pretrvávajúcou nízkou návratnosťou investícií potrebujú starostlivo prehľadať finančné trhy, aby našli na...
Na trhu je veľké množstvo podielových fondov. Môžeme ich zaradiť do niekoľkých základných skupín. Vlastnosti týchto skupín sú kľúčové pri ...