Na vine nie je Cyprus, ale euro
- Uverejnené: piatok, 05. apríl 2013, 09:08
Po posledných rušných týždňoch na Cypre by so rád zhrnul, čo si o tom všetkom myslím. A pokúsim sa podať možno aj iný pohľad na vec. Je neuveriteľné, ako dokáže svetom zamávať len 10 miliardový bailout. V tomto prípade ale nie sú ani tak podstatné peniaze, ale poučenia, ktoré z toho vyplývajú.
Jedným je fakt, že taká malá ekonomika, akou je Cyprus, dokáže byť odpísaná počas jedného víkendu. Osud Cypru spečatila Trojka, keď boli odhalené prvé verzie bailoutu. To, že konečná verzia je ešte horšia ako pôvodná by už nikoho, kto sleduje dianie v eurozóne, nemalo ani len prekvapiť. Jednotlivým vyhláseniam chýbajú súvislosti, krokom zas koordinácia. Veľké plány záchrany eura bývajú väčšinou zbúchané v skorých ranných hodinách a na papierových servítkach. Výsledok neskôr zodpovedá realite: Je úbohý.
Takže zaslúži si ale Cyprus za svoje správanie sa takýto osud? V podstate nie. Cyprus vykazoval dobré čísla ako rastu HDP, tak verejného dlhu, teda aspoň v porovnaní s okolitými krajinami. Cyprus vybudoval silný sektor finančných služieb. Cyprus má schopnú, anglicky hovoriacu pracovnú silu a jeho právny systém je založený na tom britskom. Takže samo o sebe - nie zlé miesto pre biznis.
Čo Cypru nevyšlo bolo to, že bankári uverili sľubom politikov eurozóny, že splatia svoje dlhy. Keďže je Cyprus s Gréckom silne previazaný, veľká expozícia cyperských bánk voči gréckemu dlhu nie je prekvapením. Iné banky by to tiež nerobili inak.
Z mojich rozhovorov s vysoko postavenými predstaviteľmi cyperského bankového sektoru viem, že na banky bol vyvíjaný veľký tlak, aby držali grécke dlhopisy. Riziká koncentrácie boli podcenené. To aspoň čiastočne ospravedlňuje fakt, že krajiny očakávali, že eurozóna nakoniec podá pomocnú ruku a to aj Grécku. Ak si pamätáte, pár rokov dozadu to bolo akési nepísané pravidlo, ktoré umožnilo, že výnosy dlhopisov jednotlivých krajín boli veľmi podobné.
Samozrejme, cyperské banky nemôžme zbaviť akejkoľvek viny. Všetky malé problémy sa však vďaka mechanizmu eurozóny zlúčili v jeden veľký problém. Nebyť tohto mechanizmu, oveľa menej ľudí by malo na Cypre uložené svoje úspory. Trh dlhopisov denominovaných v drachmách by pravdepodobne nedovolil, aby dlh narástol až do takýchto obludných rozmerov. Grécko by sa nemuselo uchýliť k bankrotu, ale mohlo jednoducho devalvovať tak, ako to už urobilo niekoľkokrát pred tým.
Namiesto toho, problémy ale narástli do takých rozmerov, že vo voľnom kapitalistickom trhu by také rozmery ani nemali dosiahnuť. A dnes sa v eurozóne stretávame s obmedzenými výbermi z bánk a bankomatov, obmedzeným pohybom kapitálu a de facto aj s majetkovými daňami. V takejto podobe euro existovať nemôže. Teraz existujú dve eurá – to obmedzené v Nikózii a zatiaľ neobmedzené v zbytku eurozóny. Myslím, že v budúcnosti uvidíme podobných verzií eura viac. Už teraz môžno počuť mená ďalších adeptov. Slovinsko? Malta? Alebo niektorá z iných, veľkých krajín?
Financial Times nám len nedávno pripomenuli slová Fridricha Heyeka, ktorý varoval pred kontrolami kapitálu.
“Najskôr sa môže zdať, že štátna kontrola obchodu s cudzími menami ovplyvní obchod len veľmi málo, prípadne vôbec. Množstvu ľudí bude ich zavedenie priam ľahostajné. Ale skúsenosti z európskych krajín nám ukazujú, že tento krok býva prvým krokom k totalie a potláčaniu osobných slobôd. V skutočnosti ide o odovzdanie svojich slobôd do rúk tyranie štátu. A z tejto pasce neujdú nie len tí bohatí. Neunikne z nej nikto.” (Cesta do nevoľníctva, 1944)
Majme sa teda pred týmito novými nástrojmi napozore. Najskôr boli kontroly kapitálu. Potom prišiel krok druhý. Majetková daň.
Myslím si, že eudalosti posledných týždňov poriadne zamiešali európskymi kartami. Teraz už môžeme od riešení dlhovej krízy očakávať naozaj čokoľvek.
Dnešná interpretácia demokracie je nejasná. Rozhodovacia právomoc väčšiny je asi najjasnejším a najviac rešpektovaným pravidlom. Neobmedzovanie práv menšín sa už takému rešpektu neteší.
Najľahším terčom budú vždy bohatí alebo tí, ktorí si celý život šetria a sporia. Keď sa budú rúcať neudržateľné systémy sociálnych štátov, bude veľmi jednoduché presvedčiť polovicu voličov o tom, že zhabanie súkromného majetku v záujme spoločnosti je dobrá vec. Boston Consulting Group vypočítala, že na splatenie všetkých súčasných dlhov je potrebných 28% celosvetového súkromného bohatstva. Tie peniaze, však pochádzajú z toho istého miesta - vašich vreciek.
V posledných rokoch sa objavilo množstvo problémov. Ich zárodky už ale vznikli dávno. Bol to napríklad tlak na ľudí, a ich “právo” mať vlastný dom, aj keď nespĺňali požiadavky na hypotéku – hypotekárna kríza. Alebo to bol obrovský sociálny štát so svojimi dávkami nie len pre tých najchudobnejších, ale aj pre strednú triedu – problémy s deficitom. Alebo euro, veľký politický projekt bez reálnych základov.
Samozrejme, že veľa finančných inštitúcií sa na týchto bublinách zviezlo. A rozhodne nesú časť viny za súčasné problémy. Problémy ale nie sú ľudia, ktorí ťažia z existujúcich podmienok. Problém je prostredie, ktoré vytvorili politici a ktoré zabraňuje trhu, aby sa vysporiadal s problémami tak, ako to kapitálový trh vždy robil. Áno, súčasťou kapitalizmu je aj odstraňovanie neefektivity, ktoré môže byť bolestné. Kríza sa tak ale vyrieši. A to sa mi zdá oveľa lepšie, ako snaha zachraňovať to, čo sa už zachrániť nedá.
Cyprus je ukážkovým príkladom, že sám o sebe nie je problém. Tým problémom je euro.
Autor: Lars Seier Christensen | spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ | Saxo Bank
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Pákové obchodovanie sa v posledných rokoch medzi profesionálnymi investormi stalo veľmi populárne a to predovšetkým z dôvodu, že akciám na...
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....
Na trhu je veľké množstvo podielových fondov. Môžeme ich zaradiť do niekoľkých základných skupín. Vlastnosti týchto skupín sú kľúčové pri ...