V informáciách o téme cyperského bailoutu vládne zmätok. Je teda dosť riskantné vystrčiť hlavu z piesku a komentovať vopred neznámy výsledok, ktorý ma môže zosmiešniť tým, ako rýchlo sa veci menia. Tento článok nemá byť denným alebo dokonca týždenným komentárom, no i tak ma zvádza k tomu, vyčkať čo sa stane.
Avšak keďže ide o doteraz najdôležitejšiu makroekonomickú udalosť tohto roku a tá sa stále mení a nepredvídateľne vyvíja, podkladám, za nutné pokúsiť sa vysvetliť to, čo sme vidíme.
Čo teraz vieme, je, že cyperský parlament odmietol bailout balíček po partii pokru s Trojkou. Najprv sa pokúšal vyjednať jeho modifikácie začínajúce od nula percentného zaťaženia malých vkladateľov po 15 percent pre veľkých. Žiadna z týchto kombinácii sa ale neukázala ako priechodná.
Tiež vieme, že Francúzsko kategoricky vylúčilo plán B. Znie to dôveryhodne, keďže sme najmenej na pláne D alebo E. Vieme tiež, že Rusi sú teraz významne zaangažovaní za scénou, namiesto toho, aby, čo by bolo pochopiteľné, celý proces otvorenie kritizovali. Vieme, že záležitosť sa zmenila na geopolitickú šachovú partiu, kde sa dôležité rezervy európskej ropy a plynu môžu dostať pod ruskú kontrolu, namiesto ambícií Európy z minulých desaťročí dosiahnuť pravý opak. Vieme, že Merkelová sa stará viac o vlastnú pozíciu v nadchádzajúcich domácich voľbách ako o budúci osud Cypru.
Ďalej vieme, že cyperské banky sú zavreté najmenej do štvrtka, ale aj to, že nebudú otvorené pred uzavretím dohôd, alebo predtým, ako sa upokojí situácia okolo zdaňovania z vkladov. Inak by totiž nezostalo na Cypre ani penny. Určite nie z peňazí zo zahraničia.
Vieme, že cyperských minister financií sa neúspešne pokúšal rezignovať. Vieme, že konzorcium bánk ponúklo súkromné riešenie krízy, ale očividne nebolo riadne zvážené.
Vieme tiež, že prvé meno guvernéra cyperskej centrálnej banky je Panicos, čo evokuje, že staré porekadlo – Tvoje meno je tvoj osud, môže byť pravdivé. Prepáčte túto slovnú hračku, ale nemohol som si pomôcť. Vlastne cítim s človekom, ktorý má v súčasnosti pravdepodobne najmenej žiadané pracovné miesto na svete.
Je toho veľa, čo sa stalo za 72 hodín po onej udalosti. Kde to skončí? Čo sme sa z toho poučili?
Veľa vecí. Znovu sme videli ako je eurozóna neschopná racionálne sa s týmto problémom vysporiadať. Toto bolo doteraz najmenej kompetentné riešenie krízy eura. No podčiarkuje beznádejnú situáciu, v ktorej 17 krajín, ktoré zdieľajú spoločnú menu je. Panika je taká veľká, že žiadny krok nie je dostatočne extrémny na, ochranu odsúdeného projektu a ochranu politického kapitálu investovaného do monumentálneho prepadáku. Takže sme prišli už do štádia, kde nehanebný pokus politikov konfiškovať úspory nevinných a slabých občanov, je novým minimom, ktoré nikto nečakal. Je to predzvesťou katastrofy, ktorú môžeme čakať, keď sa kríza v budúcnosti prehĺbi, čo sa stane.
Myšlienka jednorazového zdanenia bohatstva však nie je nová. Niekoľko výskumov dospelo v minulých rokoch k záveru, že zúfalá potreba verejného sektora po peniazoch môže a pravdepodobne i bude, viesť ku konfiškácii bohatstva v obrovských rozmeroch. Bostom Consulting Group navrhla v nedávnom výskume, že 29 percent všetkého súkromného bohatstva, nie len vkladov, by mohlo byť prípadne skonfiškovaných, aby sa vykryli dlhy, ktoré už existujú. Mali by sme si teda zvyknúť, že sa politici hladní po peniazoch budú snažiť privlastniť si naše peniaze. To je len začiatok. Mačka ušla z vreca bez ohľadu na osud cyperskej záležitosti.
Čo ma udivuje je, že takáto dôležitá a extrémna vec sa riskuje za tak malú cenu. Postupné uvedomenie si, že konfiškácia našich peňazí bude ďalším krokom v dlhovej kríze sa stalo po tomto nehanebnom pokuse veľmi akútne. Najvýznamnejšia zmena pravidiel hry uplynulých rokov a najstrašidelnejší nástroj zo všetkých možných sa vytiahol len pre úbohé 5,8 miliardy dolárov. Môže to spustiť masívne toky kapitálových aktív a znehodnotenie aktív v hodnote stoviek miliárd. Strata dôvery je škodlivá pre všetky slabé ekonomiky. Prečo si Trojka nenechala tento šok v zálohe pre podstatnú udalosť, povedzme bailout Španielska alebo Talianska? Nekompetencia? Nedostatok porozumenia trhu? Alebo dokonca ešte horšie – snáď pre prianie zaviesť nový daňový nástroj, čím by si voliči zvykli na novú myšlienku dojenia bohatých v budúcnosti?
Je to fascinujúce. Je veľká hanba, že obyvatelia Cypru museli zažiť také trápenie pre problémy, ktoré vo väčšine sami nespôsobili a nemohli sa im vyhnúť.
Kto ďalší sa ocitne v takejto situácii je otázka na mieste.
Autor: Lars Seier Christensen | spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ | Saxo Bank
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |