Východ versus západ - obaja uvažujú inak

Uverejnené: piatok, 01. február 2013, 18:50

Práve som absolvoval dva náročné týždne na cestách. Predminulý týždeň som bol v Európe a minulý v Ázii. Keby som si mal vybrať dve slová, ktorými by som oba tieto regióny porovnal, potom by som volil krátkozrakosť a ilúziu.

Európa trpí tunelovým videním - len sa snažíme prežiť ďalší a ďalší štvrťrok.

V Ázii je situácia iná - hovorí sa o prehriatí trhu s nehnuteľnosťami, a to v dôsledku neustáleho tlačenia peňazí po celom svete, a tiež o tom, ako stará a veľká Ázia nedokáže dohnať mladšie a menšie ázijské štáty. A zatiaľ čo Aziati hľadajú nový spôsob, ako zarobiť peniaze, Európa oslavuje zastavenie šírenia krízy - a tiež nové rekordy v oblasti nezamestnanosti.

Avšak žiadny z európskych investorov, ktorých som stretol, sa nechcel baviť o tipe na ďalšieho "ekonomického tigra" alebo o tom, ako sa opäť vrátiť do dobre zabehnutých koľají. Namiesto toho si radšej leštia svoje zlaté tehličky a vyčkávajú na ďalšiu krízu celého systému. To len dokazuje mentalitu zadlženej Európy, v kontraste s nadbytkom úspor v Ázii. Túto nerovnováhu treba zmeniť, a to skoro.

Ázia si chce zopakovať úspechy z rokov 1997 a 1998

V Ázii som naopak počul len chválu na Indonéziu a Thajsko. Čo sa týka Číny, väčšina ľudí síce vidí zlepšenie jej ekonomickej aktivity, ale radšej už mlčí o jej udržateľnosti.

V najbližších piatich až šiestich rokoch bude zaujímavé sledovať, ktoré ázijské krajiny sa dostanú cez dôležitý ukazovateľ. Tým je príjem 4000 dolárov na hlavu, ktorý stanovila Svetová banka ako okamih, ktorý pre každú ekonomiku predstavuje obrovskú výzvu. Podľa toho, ako kto situáciu zvládne, sa pozná, kto je v Ázii víťazom, a kto porazeným. (Čína dosiahla hranicu 4000 dolárov na hlavu v roku 2010).

Podľa európskych a amerických štandardov sa Číne síce bude dariť dobre, ale ešte lepšie by to mohlo byť v ďalších ázijských krajinách. V podstate akákoľvek krajina pod hranicou 4000 dolárov je dobrým kandidátom pre rast, kým predvádza dobrú politiku a predovšetkým ak je otvorená zahraničným investíciám a má stabilnú vládu. Tu musím opäť vyzdvihnúť stúpajúcu hviezdu - Indonéziu, ale nesmiem zabudnúť ani na moju obľúbenú Afriku.

Keď ekonomiky Taiwanu a Južnej Kórey dosiahli hranicu 4000 dolárov na hlavu, zoslabol rast ich ekonomík z ôsmich až desiatich percent na päť až šesť percent. Čína by preto nemala byť podobným spomalením prekvapená. Ázia sa v mnohých ohľadoch vrátila na prelom rokov 1997 až 1998. Priame zahraničné investície k nej tečú veľkým tempom a investori sú spokojní - investujú od Barmy až po Malajziu do rastúcej ázijskej strednej triedy. To všetko síce znie pekne, ale podľa mňa tu čiastočne dochádza k ilúzii. Nie je totiž ľahké dostať sa z pasce zvanej "middle income trap" (tzv. pasca stredného príjmu).

Veľa ľudí, ktorí Číne a Indii predpovedajú úlohu nových "nadnárodov", zabúda, že Čína a India už v roku 1600 dokopy vytvárali takmer polovicu svetového HDP. Možno sa k tomu opäť schyľuje, ale súčasne hrozí aj riziko návratu k priemeru v prípade, že tieto ekonomiky nepodniknú tie správne kroky.

Skutočné peniaze sa točia mimo ázijskej megalopole

Áziu som opúšťal s pocitom, že kontinent má ľahšiu časť rastového cyklu za sebou a ešte stále je možné si tam zarobiť slušné peniaze. Avšak to už v budúcnosti nebude platiť o mestách typu Šanghaj, Hongkong alebo Peking.

Stretol som pár naozaj múdrych investorov a šéfov firiem, podľa ktorých sú skutočné peniaze mimo megalopole. Opäť je teda potrebné pamätať na pravidlo 4000 dolárov. Napríklad prístavné mesto Shenzhen zrovna nedávno znížilo dane, aby mohlo konkurovať Hongkongu. Tým pádom sa Šanghaj a Peking ocitli v ešte horšej konkurenčnej pozícii.

Často zabúdame na to, že návratnosť investícií je v konečnom dôsledku len získavanie "likvidnej prémie", čo je výnos spojený s tým, ako je vaša investícia prístupná. Čím nižšia likvidita, tým vyšší výnos by ste mali očakávať (s tým samozrejme súvisí vyššia miera rizika). A práve takto uvažujú a investujú tzv tai-pani z Hongkongu, a vy by ste mali tiež.

U úrokových sadzieb v Ázii teraz funguje mechanizmus určovania ceny lepšie ako v Európe a Spojených štátoch. Ďalším dôležitým faktorom je to, že dnešná Ázia má oveľa viac otvorených ekonomík ako Európa a USA. A práve ceny určené politikou Draghiho a Bernankeho si žiadajú príliš veľkú obeť, kolabuje totiž princíp maximálnej rýchlosti rastu ekonomík, a tiež aktivita súkromného sektora.

Tiež som si konečne uvedomil, akú má Čína obrovskú informačnú medzeru. V Makau som navštívil FX Expo zamerané na obchodovanie na forexovom trhu a zistil som, že "nové fx produkty" prevzali svoju marketingovú stratégiu od stávkového on-line priemyslu. Nie je to až príliš zjednodušená cesta?

To je dôsledok toho, že trh mimo pevninskej Číny je, čo sa týka akýchkoľvek finančných produktov relatívne nedotiahnutý. Tamojší priemysel totiž podľa mňa funguje na tej najzákladnejšej úrovni. Avšak takýto prístup je krátkozraký a ide o premárnenú príležitosť.

V Ázii majú prekvapivo málo iPhonov a cudzincov

Čo ma ale v Ázii prekvapilo najviac, bolo strašne málo produktov od Applu. iPhony som totiž v Hongkongu zahliadol len v rukách cudzincov. Navyše tých je tam podľa mňa pri každej mojej návšteve menej a menej. Naproti tomu jasne víťazia mobily od Samsungu. A aj keď naši analytici neustále prisahajú na to, že Apple bude ovládať svet technológií aj v najbližších sto rokoch, je podľa mňa práve nedostatok iPhonov hlavnou zmenou, ktorú som si od svojej poslednej návštevy v Ázii na prelome augusta a septembra všimol.

Aby som to všetko zhrnul, Ázia je stále flexibilná a dynamická, v relatívnom vyjadrení a v rámci regiónu sa jej sila začína presúvať do stredne veľkých ekonomík. Lenže celkový rast Ázie sa bude aj naďalej prepadať k udržateľnejším štyrom až piatim percentám ročne. V Európe som sa proti tomu stretol len s frustráciou a s nedostatkom odvahy k zmenám.

Nedostatok produktov Apple v rukách moderných Ázijcov síce budú mainstreamové médiá a analytici odmietať, lenže táto zmena nie je nepatrná - je naopak zreteľná. A rovnako tak aj zmeny vo fungovaní motorov svetovej ekonomiky. Investície v krajinách BRIC budú sklamaním, pretože im pasca stredného príjmu necháva len málo priestoru. Iná bude situácia v nelikvidných ekonomikách, v ktorých priemerné príjmy na 4000 dolárov nedosahujú. Tie totiž prekonajú všetky očakávania.

Ja medzitým štartujem svoju návštevu Paríža - hlavného mesta európskeho diktátu a choroby

Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails