Prečo potrebujeme krízu
- Uverejnené: piatok, 16. november 2012, 21:34
Pre ľudskú myseľ nie sú zmeny ľahké. Sú pre nás neprirodzené, narušujú naše zabehnuté postupy a vzorce správania. Avšak práve preto sú krízy nielen potrebné, ale priamo nutné. A ako vidíme na príklade dnešného západného sveta, sú tiež jediným možným spôsobom zmeny. Zmeny, ktorá vychádza znaozajstnej nutnosti a potreby, nie z náhodného priania.
Je paradoxné, že práve počas krízy sme schopní tvoriť s menším množstvom zdrojov viac úžitku. Sme efektívnejší, pracovitejší a vynaliezavejší. A naopak, v čase rastu, robíme zlé rozhodnutia a podstupujeme viac rizika.
Tieto jednoduché, ale pravdivé pravidlá platia pre dnešnú Južnú Európu. Španielsko, Portugalsko a Grécko sú mladé demokracie, ktoré vznikli z totalitných režimov medzi rokmi 1973 a 1975. A pre mladosť je typická zahľadenosť sama do seba a na vlastné potreby. Teraz však dospievajú a s tým prichádza ajväčšia miera zodpovednosti.
A okrem zodpovednosti so sebou dospelosť prináša nutnosť plánovať dopredu, myslieť na budúcnosť. Juhoeurópske krajiny mi pripomínajú talentovaných mladíkov, ktorí mysleli len teraz a tu a žili rozhazovačným spôsobom života. Tieto časy sú však preč a mladíci musia dospieť.
Medzi vznikom Eura v roku 1998 a vypuknutím finančnej krízy v roku 2008 sa veci vyvíjali dobre, možno až príliš. Vďaka dobrému ratingu Nemecka si nehospodárne vlády užívali nezaslúžene nízkych úrokov. A do doby, kedy mali investori vo veriteľských krajinách - teda banky a penzijné fondy - dostatokprostriedkov, mohli tieto vlády dokonca podporovať ekonomiku v čase nepriaznivej hospodárskej situácie fiškálnou expanziou.
Teraz, po piatich rokoch od vypuknutia krízy, si to tieto štáty už nemôžu dovoliť. Zabehnutý postup je ďalej nemožný, je potrebné vykonať zmenu, v ktorej nám pomôže práve kríza. Problémov sa musí ujať mikrosféra, predovšetkým malé a stredné podniky.
Každá ekonomika, ktorá je úspešná aj v dlhodobom horizonte, je postavená práve na týchto malých a stredných podnikoch. A nie je prekvapením, že najbohatšie krajiny sveta ako Švédsko, Švajčiarsko alebo aj Nemecko majú veľký podiel SME na celkovom hospodárskom výstupe. Zo štúdie Európskej Únie,ktorá sa SME pravidelne zaoberá, vyplýva, že v tzv. "bohatých severských krajinách" zamestnávajú malé a stredné podniky medzi 63 - 66% pracujúcej populácie. A počas rokov 2010 a 2011 vytvorili 85% (!) pracovných miest. Vysoká nezamestnanosť mladých a rozbujnelý verejný sektor, ale odrádza od súkromnej iniciatívy, a preto musia juhoeurópske štáty znižovať svoju závislosť na rozsiahlom sociálnom štáte. To ale nebude jednoduché, pretože vzdať sa výhod je vždy ťažké. Preto je potrebné sprevádzať redukovanie sociálneho štátu aj znižovaním štátnych príjmov.
Dôležitou súčasťou krízy je tiež odraz od dna. Potom, čo kríza resetuje ekonomiku, by malo nasledovať rýchle oživenie. Rád to prirovnávam k obnoveniu lesa po požiari. Ekonomické obnovy sú súčasťou našej histórie, napríklad Španielsko v priebehu dejín skrachovalo už trinásťkrát. Krízu strieda rast,úspornosť strieda rozhadzovanie. Je to samozrejme súčasťou hospodárskeho cyklu, však, to ako sa človek z toho poučí, určuje budúci smer.
Podľa dynamiky krízy môžeme určiť, ako kríza funguje. To vystihuje môj model nižšie na obrázku.
Každá vláda na začiatku krízy odmieta existenciu krízy vôbec pripustiť. Považuje ju za pominuteľný stav spôsobený vonkajšími činiteľmi. A na túto situáciu odpovedá, rovnako akoEurópa medzi rokmi 2008/2010 fiškálnymi stimulmi.
Potom, čo "pominuteľný" stav trvá viac ako rok alebo dva, pravdepodobne dôjde k výmene vlády, či aspoň veľkým zmenám vo vládnych opatreniach. Potom, čo bola vyčerpanámožnosť míňať cudzie peniaze, siahnu vlády k uvoľnenej monetárnej politike. Úrokové sadzby sa znižujú na rekordné minimá, meny oslabujú a tlačiarne chrlia peniaze. Dostávamesa do fázy protestu (Európa v roku 2012).
Európe ale tieto opatrenia nepomôžu. To, čo potrebuje, je ozajstná zmena. Do tretieho štádia sa ale dostaneme až vtedy, keď je tlak na zmenu dostatočne veľký. Do tejto doby savlády točia v kruhu odmietania a protestu.
Posledným politikom naozaj schopného zmeny, ktorého si pamätám, bola Margaret Thatcherová, keď sa v roku 1979 stala premiérkou Veľkej Británie. Obdobie jej vlády je charakterizované ako obdobie veľkých reforiem vo vzťahoch s Európskou úniou a s odbormi. Zaviedla dramatické zmeny v britskej spoločnosti. To sa všetko prejavilo zmenou celkového prístupu oproti predchádzajúcim zvykom, ktoré priviedli britskú ekonomiku do stagnácie. A to vysvetľuje prečo je krízadobrá.
Kríza je vždy aspoň z polovice krízou psychickou. Ak príde niekto s ozajstnou víziou a so silou ju presadiť, bude zotavenie svižné - ľudia sú radi súčasťou niečoho pozitívneho. To však vyžaduje veľké odhodlanie. Je však dôležité neprepadnúť pokušeniu v podobne odmietania či protestovania a mať silnú vôľumeniť. A tu je práve tá slabina - vôľa k zmene.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |
Škola investora
Investori v tomto období s pretrvávajúcou nízkou návratnosťou investícií potrebujú starostlivo prehľadať finančné trhy, aby našli na...
Ako sme už spomínali, forex je najväčším finančným trhom, na ktorom participujú milióny obchodníkov. To prispieva k jeho dominancii voči...
Vyskúšajte pair trading - moderný spôsob obchodovania. Párové obchodovanie je vysoko profesionálna, veľmi špecifická metóda obchodovania...