Kľúčovou udalosťou v treťom a štvrtom kvartáli bude totálne zlyhanie politiky centrálnych bánk, ktoré sa snažili o vylepšenie prieskumov verejnej mienky, vývoja pracovných miest aj úrokových sadzieb.
A tu sú dôvody, ktoré zlyhanie potvrdzujú:
Centrálne banky odstránením koncového rizika (tail risk) paradoxne v krátkodobom horizonte vyradili hlavné rizikové udalosti, avšak za cenu zvýšenia celkového systémového rizika. (A na konci roka 2013 alebo na začiatku 2014 už bude neskoro to napraviť.) Najdôležitejšou vecou pritom je to, že banky podstatne eliminovali svoju schopnosť pre manipulovanie s očakávaním trhu.
Keď už raz spustíte nekonečnú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania a vyhlásite, že urobíte čokoľvek pre prežitie eura, aké tromfy vám ešte vôbec ostávajú? Odpoveď znie: žiadne. A práve to je dôvod, prečo sa pozornosť trhov rýchlo vracia k mikroekonomike a konkrétnym dátam. Tu potom Európa absolútne zlyháva.
V pondelok som bol v Amsterdame, kde sa potvrdilo to, čoho som si všimol už počas letných prázdnin v "bohatej severnej Európe", teda v Dánsku, Švédsku, Nemecku a Holandsku. Týmto trendom je fakt, že aj tu sa kríza nakoniec začína prejavovať.
Negatívna gravitácia
Väčšina odborníkov a investorov často zabúda, že nulové úrokové sadzby prestali mať na ekonomiku efekt už pred dvoma rokmi. Ich pozitívny vplyv na riziká spojené s cenou aktív teraz zatieňuje prostredie negatívnej gravitácie, za ktorou stojí nahromadenie makrochýb.
Až doteraz nás síce chránili obrovské rozpočtové prebytky štátov na severe Európy, ale mali by sme sa pripraviť na horšie časy.
Holandskí dôchodcovia dostanú prvýkrát v histórii nižšie výnosy zo svojich penzijných fondov. Tamojšie banky sa ocitli pod tlakom zo strany regulátorov, aby sa tak mohli vysporiadať s nadmerným zadlžením na realitnom trhu. Hlavné holandské banky teraz otvárajú svoje pobočky v Nemecku - ale prečo? Aby mohli financovať svoje súvahy? Ide o nový trend? O tom pochybujem. Alebo aby mohli znížiť náklady? To je ten pravý dôvod.
Práve bohatý sever by mohol byť katalyzátorom pre potrebné mikroekonomické zmeny, ku ktorým som vyzýval (a dúfal v nich). Moji známi v Dánsku teraz prichádzajú o svoju prácu. Firmy sa totiž rozhodli šetriť a každá spoločnosť, na ktorú narazím, uvažuje o prepúšťaní a nie o naberaní nových ľudí.
Rozpočtové deficity
Kríza už nie je obyčajnou ilúziou - je ozajstná. A zasiahla dokonca aj tzv bohatých Severanov, ktorí si až priveľmi dlho žili nad pomery. Dôkazom sú vysoké deficity rozpočtu v Dánsku, Nemecku alebo Holandsku. Donedávna sme žili v tom, že sa kríza obmedzuje len na južné štáty Európy, ale teraz prišla aj na sever a postihla celú Európu.
A práve tu leží potenciálny katalyzátor pre zmenu - než si trhy a centrálne banky uvedomia, že nemecký zázrak bol v skutočnosti fata morgána namiesto toho, aby bol skutočný ... Potom sa možno pohnú z miesta. Je strašne zložité pochopiť problémy vášho suseda, akokoľvek pre neho máte pochopenie. Ale keď kríza prekročí váš prah, všetko sa zrazu zmení.
Mikroúroveň
Na skutočnej kríze je "krásne" to, že nás konečne donúti niečo urobiť aspoň na mikroúrovni. Som presvedčený o tom, že mikroekonomika bude pykať za nahromadenie toľkých chýb, ktoré na makroúrovni nesekali centrálni plánovači. Pozitívne na tom však je, že firmy aj krajiny budú pripravené na zmenu.
To, že kríza konečne dorazila aj do kľúčových severoeurópskych krajín, by mohlo byť tou najlepšou správou pre pozitívnejšie vyhliadky celej Európy. Približuje nás to totiž k prípadnému riešeniu krízy. Podľa mňa bude rok 2013 rokom prerodu. Takého, čo bude zahŕňať ozdravenie v tvare písmena V. Katalyzátorom pre takúto zmenu by mohla byť akákoľvek z týchto udalostí:
• Grécko opustí eurozónu
• Angela Merkelová získa vďaka hlasom SPD ďalší mandát, čo ju donúti konať proti EÚ
• Španielsko a jeho ekonomika "exploduje" a dostane sa do otvorenej konfrontácie s úniou
• Francúzska ekonomika sa prepadne o dve percentá HDP
Alebo sa trhy jednoducho umúdria a povedia si, že už toho bolo dosť. Majú za sebou päť rokov mimoriadnych opatrení a možno je na čase vrátiť sa ku koreňom. Do roku 2017 až 2020 by sa tak zaviedol maximálny štrukturálny deficit vo výške jedného percenta HDP pre všetky štáty. Euro by oslabilo, zaviedla by sa motivácia pre vyššie úspory súkromného sektora, ktoré by išli na investície do rizikového kapitálu, a to prostredníctvom jednoduchšieho daňového systému. A nakoniec - politici by mali byť zodpovední za svoje kroky.
Sú to síce jednoduché návrhy, ale potrebujeme tiež príjemné prostredie, v ktorom by sa každý rád posunul ďalej. A to je oveľa jednoduchšie vtedy, keď sa v problémoch ocitnú úplne všetci a uvedomia si, že bez spoločného úsilia nič nedosiahnu.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |