Na pokusy Európskej únie o nájdenie cesty von z krízy prostredníctvom politiky preťahovania a predstierania už nie je čas ani priestor. Čo sa týka najbližších mesiacov, Nemecko nestihne ratifikovať záchranný fond ESM skôr ako na začiatku septembra (kedy sa vysloví Spolkový ústavný súd) a využitie fondu EFSF by nemalo želaný efekt.
Výnosy španielskych dlhopisov môžu stúpať donekonečna a väčšina ľudí zabúda, že španielsky trh s dlhopismi už vlastne ani nie je reálnym trhom. Nakupujú na ňom iba dva subjekty: ECB a španielske banky, ktoré takto využívajú likviditu poskytnutú od ECB. Ide o uzavretý kruh, v ktorom sa točí stále menej reálnych peňazí.
Španielska centrálna banka v pondelok oznámila, že ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 0,4 percenta oproti predchádzajúcim trom mesiacom a od júla do septembra sa dokonca očakáva jednopercentný prepad. Ja tvrdím, že by sa musel stať zázrak, aby Španielsko dosiahlo bez zásadných reforiem na sľubovaný deficit verejných financií vo výške troch percent HDP do roku 2015, nieto ešte do roku 2020.
Európa a jej dávky
Problémom Španielska, a čiastočne aj Talianska a Grécka, nie je to, že boli zle nastavené pravidlá. Skôr išlo o neochotu a neschopnosť zákony dodržiavať. Európa sa tak v posledných desiatich rokoch stala rajom akýchkoľvek dávok. Model "sociálneho zabezpečenia", ktorý sa Európa snažila vnútiť "menej šťastným" krajinám, teraz namiesto podpory podkopáva európsku spoločnosť. Celý problém dávok ukrýva už slovo samotné. Dávka od slova dávať je vlastne benefit, pri ktoromsi mnoho ľudí myslí, že na neho má automaticky nárok, či už pre to niečo urobili alebo nie. Z nástroja, ktorý pomáhal chudobným v časoch núdze alebo dočasne širším skupinám ľudí počas recesie, sa stalo niečo, na čo si až príliš veľké množstvo ľudí robí nárok za všetkých okolností.
A pretože sa Európa stala neobmedzeným darcom dávok, jej ekonomický koniec sa podľa poučiek a nás v Saxo Bank neodvratne blíži. Deň za dňom sa počet ľudí poberajúcich dávky (dôchodcovia, nezamestnaní, podniky volajúce po štátnej pomoci) zvyšuje, pretože samotný systém zlyhal. V dôsledku toho tak stále narastá skupina ľudí, ktorá má obrovskú politickú moc a snaží sa odhryznúť čo najväčší podiel dávok zo stále menšieho koláča štátnych peňazí. A aby európske vlády ustáli tlak na svoje financie, centrálne banky tlačia peniaze a zachraňujú tých, ktorí robili v minulosti chyby a vzali na seba príliš veľké dlhové bremeno. Zároveň ale zobrali peniaze tým, ktorí by o dávky požiadali len pri mimoriadnej príležitosti. Nakoniec tak budú chudobnejší všetci bez rozdielu.
Štedré Francúzsko
Celú situáciu potom len zhoršuje nedostatok politického konsenzu naprieč Európu. Francúzsky prezident Hollande sa napríklad snaží o to, čomu sa hovorí ekonomická samovražda - znova znížiť vek odchodu do penzie, zákázať uvoľnenia a zaviesť sociálne reformy. A to všetko v európskej krajine, ktorá za svojich dôchodcov utráca najviac zo všetkých.
Pravdepodobnosť, že jeho program uspeje, je však nižšia, než že Španielsko splní svoje rozpočtové ciele! Angela Merkelová a Nemecko (a tiež väčšina severnej Európy) sa naopak snaží presadiť úsporné balíčky, ktoré majú zabezpečiť prosperitu európskej periférie. Keď sa ocitnete v deflačnej dlhovej špirále, je istou cestou do pekiel zachovanie dlhu a zároveň snaha ušetriť na výdavkoch štátnej správy. Navyšovanie dlhu a predstieranie toho, že si to môžeme dovoliť, musí skončiť. Čím skôr prijmeme stratu, tým menej nás to všetko bude stáť.
K tomu všetkému pripočítajte i Taliansko, ktorého vláda čoskoro skončí a ktoré bude v nasledujúcich dvoch rokoch potrebovať bilióny eur na refinancovanie tamojších bánk, a tiež Spojené štáty. Amerika sa totiž stále zdráha vykonať v rade už tretie kvantitatívne uvoľňovanie, pretože jeho prvá a druhá vlna nemala taký úspech, ako sa čakalo. Dostali sme sa tak do situácie, ktorú sme už skôr vopred poznali - tou je "leto nespokojnosti".
Do ceny aktív sa premietlo makroekonomické medzné riziko (tail risk)
Cena aktív sa teraz neodvíja od ich mikroekonomickej atraktivity (pomer P / E, rast, trhový podiel, cash flow), ale len od makroekonomického medzného riziká. A toto riziko stúpa s tým, ako tečú ďalšie a ďalšie peniaze krajinám skupiny Club Med (kvôli stále drahšiemu financovaniu, prehlbujúcim sa deficitom a nižšiemu ekonomickému rastu).
Sme presvedčení, že to všetko je cena za politiku preťahovania a predstierania: Dobré mikroekonomické ukazovatele zatieňuje zlý stav makroekonomiky. To sa snažia trhy povedať politikom už dlhšiu dobu, ale tí medzitým pokračujú v prázdnych sľuboch a nedomyslených plánoch.
Až keď sa dočkáme skutočného "stretnutia európskych kardinálov", zistíme, kam až môže klesnúť euro k doláru alebo index Stoxx 50 a ako vysoko sa môžu vyšplhať výnosy dlhopisov u krajín z Clubu Med. V žiadnom prípade si však nerezervujte lístok do Noemovej archy. Svet totiž neskončí. Mikroekonomika sa opäť vráti na výslnie a s ňou aj súdnosť, zisky a logické uvažovanie. Súčasný systém prechádza fázou testovania, čo je normálne. Nedochádza k jeho kolapsu, len sa celý mení.
Stratégia:
Naše odporúčanie: pamätajte na koncové riziko. To neklesá, naopak rastie, a preto je potrebné zaujať defenzívny postoj. Trhy sa budú podobať tohtoročnému európskemu letu: budú chladné a premenlivé, ale občas bude jasno.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7473 | 17.02 % |