Čaká sa od nás, že uveríme oficiálnej verzii príbehu o gréckych voľbách. Ten rozpráva o tom, že najtesnejší rozdiel vo výsledkoch volieb odvrátil hrozbu koncového rizika alebo katastrofického strašiaka neposkytnutia ďalšej pomoci Grécku a hroziace vypočutie tichého nesúhlasu s eurozónou.
Grécko sa nakoniec nepostavilo chrbtom k tradičným politickým stranám a čaká sa, že ak Nová demokracia a PASOK nebudú hľadieť na svoje (významné) rozdiely, navzájom sa podporia a eurozóna zrejme dospeje k devalvácii svojich požiadaviek, potom už v nasledujúcich dňoch vznikne nová koaličná vláda. Podľa mňa k tomu dôjde skôr či neskôr.
Hoci niektorí komentátori, vrátane mňa, nie sú práve presvedčení, že sa koalícii “starej gardy” podarí zabrániť katastrofe (s neprekonateľnou hromadou dlhu, obrovskou nezamestnanosťou, nákladmi na pracovnú silu presahujúcimi o 30 až 40 percent udržateľný priemer a s nedostatkom dôvery v to, že pritečú zahraničné investície), čakáme tento stret s realitou až oveľa neskôr.
Veľká časť finančných trhov si hlasno vydýchla, že v pondelok ráno nemusel eurozónu opustiť jeden z členských štátov. Podľa môjho názoru je ale dôvodov k radosti málo. V krátkodobom horizonte sa vďaka úľave na trhoch môžeme dočkať rely pri rizikových aktívach, ktoré počítali s najhorším scenárom, avšak v dlhodobom horizonte nie je situácia vôbec ružová.
Kadiaľ kam?
Očakávam, že niekoľko nasledujúcich obchodných seáns bude veľmi váhavých. Čaká sa na oficiálnu dohodu oboch politických strán a utvorenie ponúkajúcej sa koalície. Celkovo by sa mohlo trochu uľaviť bankovým titulom, pretože sa pravdepodobnosť gréckeho bankrotu bude zdať nižšia. Aj tak ale hlavným barometrom na trhu zostávajú výnosy na španielskych a talianskych štátnych dlhopisoch. Ak sa budú španielské dlhopisy aj naďalej pohybovať na hranici siedmich percent, vyprší celý optimizmus z výsledku gréckych volieb veľmi rýchlo.
Sentimentu a rizikovým aktívam na začiatku týždňa pomôže aj podporná rétorika a sľub koordinovanej pomoci zo summitu krajín G20. Situácia v eurozóne ale aj ďalej zostáva ekonomickým strašiakom číslo jeden. V prípade Veľkej Británie zostávam aj naďalej miernym optimistom.
“Motorom svetového ekonomického rastu dochádza para a vagóny na konci vlaku sa už vykoľajujú.” Profesor Prasad (Cornell University)
Krajiny G20 teraz pravdepodobne zaujmú stredovú pozíciu. Medzi pozitívne očakávania od tohto mexického summitu určite patrí navýšenie celkových príspevkov do MMF a ďalšie ústupky Grécku v boji s jeho dlhovými problémami.
Do konca týždňa nás čaká niekoľko zaujímavých makro čísel, ktoré budú investorov veľmi zaujímať. Či už sú to ukazovatele ekonomického sentimentu v Nemecku IFO a ZEW, alebo širšie dáta z celej eurozóny v podobe indexu nákupných manažérov PMI. Podľa mňa tieto dáta skôr investorov sklamú a ukážu ďalšie spomalenie ekonomického rastu (v niektorých prípadoch aj zrýchlenie prepadu ekonomík). A opäť bude kľúčovým barometrom týchto dát reakcia v širšom ekonomickom kontexte, a síce pri výnosoch talianskych a španielskych 10-ročných dlhopisov.
Vo Veľkej Británii a USA na seba opäť strhne pozornosť rozhodnutie, či dôjde k ďalšiemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu (QE). V USA, presnejšie na stredajšom zasadnutí Federálneho výboru pre voľný trh (Federal Open Market Committee – FOMC), sa na pozadí dobrých správ z Európy pravdepodobne dočkáme maximálne rozšírenej verzie operácie Twist.
Vo Veľkej Británii očakávanie okolo ďalšieho QE podporia alebo naopak zrazia zverejnené dáta s infláciou, nezamestnanosťou a maloobchodom a tiež výstupy z posledného stretnutia predstaviteľov britskej menovej politiky. Ak dáta a oficiálna rétorika naznačia ďalšie možné uvoľňovanie, môže britská libra spočiatku strácať. História nám však ukazuje, že libra pri zavádzaní QE posilňuje, a preto sa vo svojich predpokladoch tiež prikláňam k tomuto vývoju.
Autor: Neil Staines | Saxo Bank
Britská libra | 0.7473 | 17.02 % |